Spoločnosť Mastercard oznámila výsledky nového prieskumu verejnej mienky o informovanosti a postojoch verejnosti k problematike šedej ekonomiky.
Štúdia IPSOS, realizovaná na reprezentatívnej vzorke respondentov, ukázala, že až tri štvrtiny opýtaných Slovákov si myslia, že vláda by jednoznačne mala bojovať proti šedej ekonomike a 68% súhlasí s tým, že by sa do tohto boja mali pridať aj občania. Keď občania pochopia, že bezhotovostné platby pomáhajú bojovať proti podvodnému obchodu, sú ochotní zmeniť aj svoje nákupné návyky.
Na Slovensku dosahuje povedomie o šedej ekonomike úroveň 40%, čo je najnižší výsledok spomedzi krajín východnej a strednej Európy, v ktorých spoločnosť Mastercard vykonávala prieskum. Pre porovnanie, v Maďarsku je to 49%, v Českej republike 59%, v Poľsku 82% a v Srbsku až 95%. Vo všetkých týchto krajinách si občania uvedomujú prítomnosť šedej ekonomiky a vnímajú ju ako negatívny jav. Väčšina opýtaných chápe, že šedá ekonomika vedie k tomu, že vďaka nej zostáva štátu menej prostriedkov na verejné služby, napríklad na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť alebo budovanie cestnej infraštruktúry. V prípade vyšších príjmov do štátnej pokladnice v súvislosti s úspešným potlačením šedej ekonomiky by až 55% Slovákov uvítalo viac investícií do zdravotníctva, 44% opýtaných do školstva a 41% opýtaných by napríklad získané prostriedky investovalo do opatrení na podporu zamestnanosti.
Viac ako 78% opýtaných Slovákov si uvedomuje, že neplatenie daní a nepriznanie príjmu je zločin, pričom za najčastejší prejav šedej ekonomiky pokladajú práve nepriznanie všetkých, alebo aspoň časti príjmov (64%), a vyhýbanie sa plateniu daní (59%). Skrývanie príjmov pred daňovými úradmi má negatívny vplyv na hospodársky rast a vedie k nespravodlivej hospodárskej súťaži. Aj preto si až 75% ľudí na Slovensku myslí, že by mala proti šedej ekonomike vláda bojovať. Boj proti šedej ekonomike je výrazný takmer vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy. V porovnaní s Poľskom, kde si to myslí 72% opýtaných, ďalej s Maďarskom (75%), Českou republikou (83%), až po v Bosnu a Hercegovinu, kde je o tom presvedčených 93% ľudí.
Až 70% Slovákov považuje za ďalší prejav šedej ekonomiky najímanie zamestnancov na prácu bez zmluvy.
Spotrebitelia nevedia o svojej úlohe v boji proti šedej ekonomike
Mnohí ľudia chápu, že nezaregistrovanie všetkých alebo niektorých predajných transakcií s cieľom vyhnúť sa dani prispieva k rastu šedej ekonomiky. No 50 až 60% opýtaných úplne nerozumie všetkým jej negatívnym dôsledkom. Prieskum spoločnosti Mastercard poukazuje na fakt, že mnohí si neuvedomujú, že aj vlastné nákupné návyky môžu skutočne niečo zmeniť. Podľa prieskumu spotrebitelia v strednej a východnej Európe vo všeobecnosti nevedia, že bezhotovostné platby môžu výrazne pomôcť pri potláčaní šedej ekonomiky. Iba 37% opýtaných v celom regióne vedelo, že platba kartou namiesto hotovosti je jedným zo spôsobov, ako je možné eliminovať šedú ekonomiku. V Maďarsku to bolo len 13%, čo je jedna z najnižších úrovní v strednej a východnej Európe.
„Áno“ registrovaniu platieb a elektronickým platbám
Ak spotrebitelia pochopia, že ich vlastné nákupné správanie môže niečo ovplyvniť, sú ochotní zmeniť ho. Takmer 80% opýtaných v celom regióne chce častejšie platiť elektronicky. Napríklad v Slovinsku preferuje platbu kartou 60% spotrebiteľov, v Rumunsku je to až 85%.
Na Slovensku sú až tri štvrtiny ľudí ochotných platiť elektronicky, vediac, že elektronické a registrované transakcie pomáhajú znižovať mieru šedej ekonomiky a získavať príjmy za každú transakciu. Pre porovnanie, v Českej republike je to 71%, a napríklad v Bulharsku až 94%.
V boji proti šedej ekonomike až 57% Slovákov preferuje názor, že obchodníci by mali mať povinnosť vlastniť a používať elektronické pokladnice, no zároveň si 48% opýtaných myslí, že by pre obchodníkov, ktorí prijímajú elektronické platby, mali byť zavedené daňové zvýhodnenia.
V prípade, že by to obmedzilo šedú ekonomiku sa tiež 77% opýtaných nazdáva, že mať terminál POS na predajnom mieste by malo byť pre obchodníkov povinnosťou.
Miroslav Lukeš, generálny riaditeľ Mastercard pre Slovensko, Českú republiku a Rakúsko, povedal: „Prieskum ukazuje, že ľudia v celej strednej a východnej Európe sú v skutočnosti spojencami vlád v boji proti šedej ekonomike. Keď si uvedomia spojenie medzi registráciou svojich každodenných nákupov a možnosťou získať hmatateľné výhody lepších verejných služieb, sú ochotní zmeniť aj svoje nákupné návyky. Z tohto dôvodu je potrebné zintenzívniť vzdelávacie aktivity, ktoré by pomohli informovať občanov o ich vlastnej úlohe v boji proti šedej ekonomike. Bezhotovostné platby sa zdajú byť mimoriadne efektívnym spôsobom ako proti šedej ekonomike bojovať a spotrebitelia ich tiež radi využívajú. Ide totiž o rýchly, pohodlný a bezpečný spôsob platby.“
Nový prieskum tiež poukazuje na to, že vysoká miera povedomia o šedej ekonomike prináša vysoké očakávania, aby proti nej vláda bojovala. Napríklad v krajinách ako Bosna a Hercegovina, Srbsko, Bulharsko a Chorvátsko, kde je povedomie o problematike najvyššie, respondenti zastávajú názor, že spotrebitelia by sa mali zapojiť do boja proti šedej ekonomike tým, že obmedzia možnosti podnikov skryť svoje príjmy.
