Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Spoločnosť Go4insight zisťovala, ktorým inštitúciám veria obyvatelia Slovenska, že dokážu dostatočne ochrániť nimi zverené osobné údaje. Najdôveryhodnejšie sú v tomto ohľade banky, najmenej dôveryhodné internetové sociálne siete. Štátne inštitúcie skórujú nižšie ako veľké súkromné spoločnosti.

 Najdôveryhodnejšími inštitúciami, čo sa týka ochrany osobných údajov, sú podľa obyvateľov Slovenska bankové inštitúcie. Na otázku, či dôverujú slovenským bankám, že dokážu bezpečne ochrániť zverené osobné údaje, odpovedalo pozitívne viac ako 80% populácie. Pritom pätina Slovákov bankám dôveruje úplne. Naopak, to, že sú osobné dáta chránené v bankách nedostatočne, si myslí približne 20% obyvateľov. Bankám v tejto oblasti dôverujú rovnako všetky významné segmenty obyvateľstva.

Za relatívne dôveryhodné spoločnosti, čo sa týka ochrany osobných údajov, sú považovaní aj poskytovatelia  internetu a telekomunikační operátori. To, že tieto spoločnosti dokážu dostatočne ochrániť osobné dáta svojich klientov, si myslí približne 70% obyvateľov Slovenska. Obyvatelia Slovenska dôverujú na podobnej  úrovni aj maloobchodným reťazcom. To, že ich osobné dáta zadávané do vernostných systémov sú uložené v bezpečí, si myslí 69% obyvateľstva.

Dôvera v dostatočné zabezpečenie osobných údajov klesla pod dve tretiny v prípade poskytovateľov e-mailových služieb. Bezpečnosti osobných  údajov poskytnutých poskytovateľom emailových služieb dôveruje 62% populácie. E-mailovým službám dôverujú viac mladí ľudia. S rastúcim vekom táto dôvera klesá.

Až za týmito veľkými súkromnými spoločnosťami sa v dôveryhodnosti ochrany osobných údajov umiestnili štátne úrady a inštitúcie. Pritom medzi slovenskými a  európskymi úradmi a inštitúciami sú len malé rozdiely. Slovenským aj európskym úradom a inštitúciám dôveruje stále nadpolovičná väčšina, približne 58%, ale je to výrazne menej ako dôvera v prípade bánk, telekomunikačných spoločností alebo aj maloobchodných reťazcov.

Je zaujímavé, že slovenským úradom dôverujú skôr starší ľudia s nižším príjmom z menších obcí a miest. Dôvera v európske inštitúcie  je podstatne vyrovnanejšia, väčšiu dôveru vyjadrujú dokonca ľudia s nadpriemerným príjmom.

V oblasti ochrany osobných údajov úplne najmenej na Slovensku dôverujeme internetovým sociálnym sieťam. Tomu, že Facebook, Instagram, Pokec a podobne dokážu dostatočne zabezpečiť zverené osobné údaje svojich užívateľov, dôveruje len približne tretina populácie. Je to výrazne menej ako všetky ostatné sledované typy spoločností. Sociálnym sieťam tak nedôverujú až dve tretiny populácie, štvrtina populácie dokonca nedôveruje veľmi výrazne.
Dôvera, že sa sociálne siete dokážu dostatočne postarať o ochranu poskytnutých osobných údajov, je veľmi závislá od veku. Čím je obyvateľ Slovenska mladší, tým má v sociálne siete vyššiu dôveru. V žiadnej sociálnej skupine však dôvera neprevyšuje 50%.

Prieskum odhalil, že 9% slovenskej populácie dokonca nedôveruje žiadnej súkromnej ani štátnej inštitúcii,  že dokáže ochrániť ich osobné dáta.

   Zdroj: Go4insight / Báza grafu: Obyvatelia Slovenska vo veku 15-79 rokov (N=1000 respodnentov)

 

Značky: