Hospodárstvo Slovenska zvyšovalo svoj výkon aj v mesiacoch apríl až jún, vyplýva z dnes zverejneného rýchleho odhadu štatistického úradu. V porovnaní v 1. štvrťrokom sa miestne HDP po sezónnom očistení zvýšil o 0,4%, v medziročnom porovnaní, teda voči 2. kvartálu 2022 zasa o 1,5%. Napriek hospodárskym problémom s vysokou infláciou, nevyspytateľnými cenami energií a vyššími úrokovými sadzbami tak krajinu pod Tatrami recesia na rozdiel od iných ekonomík stále nezasiahla.
No miestny ekonomický rast ostáva pomalý. Negatívne v ňom cítiť najmä pokles domácej spotreby, keďže maloobchodné tržby v mesiacoch apríl až jún klesali medziročne (-7,9%) aj medzištvrťročne (-2,6%). Klesala aj spotreba vybraných trhových služieb. Na naše domácnosti totiž doľahla vysoká inflácia a znížená miera úspor, ktorá už neumožňovala udržiavať reálnu spotrebu na úrovniach spred inflačného šoku (inflácia v 2. kvartáli dosiahla stále silných 12,2%).
Priemyselná produkcia v porovnaní v 1. kvartálom rástla (+3,1%), aj keď v medziročnom porovnaní skončila nad nulou len veľmi mierne (+0,5%). To pomohlo obchodnej bilancii vrátiť sa k prebytkom: sezónne očistený previs zahraničného obchodu s tovarmi sa v 2. štvrťroku v porovnaní s 1. zvýšil z 367 až na 1371 mil. eur, teda o viac ako 3% štvrťročného HDP, aj vďaka vývozom áut. Dopomohol tomu aj pokles cien energetických komodít, ktorých je Slovensko čistým dovozcom. Rástli aj investície.
Zamestnanosť na rozdiel od 1. kvartálu 2023 stagnovala (0,0% qoq), keďže pomalý hospodársky rast nevytváral dostatočný tlak na väčšiu tvorbu nových pracovných miest. A ak aj áno, tieto boli pri takmer rekordne nízkej miere nezamestnanosti (štatistici detaily zverejnia až začiatkom septembra) len zložito obsadzované. Mesačné dáta za vybrané odvetvia súkromného sektora hovoria o tom, že tam zamestnanosť rástla len minimálne. Už za júl Sociálna poisťovňa dokonca hlási o čosi menej zamestnaneckých vzťahov ako vlani. Mzdy ďalej rýchlo rástli, ročným tempom možno znovu okolo 9-10%, no na spomínaný rast cien ešte nedosiahli.
To očakávame až v 3. štvrťroku po ďalšom znížení inflácie. Pre 2. polrok zároveň predpokladáme zrýchlenie hospodárstva hnané dočerpávaním eurofondov z obdobia rokov 2014-2020. Za júl vidíme v číslach plnenia štátneho rozpočtu už citeľný nárast ich čerpania, čo sa podobá priebehu silného roka 2015. Napriek slabej spotrebe tak očakávame, že eurofondy, investície a stavebníctvo by celoročný priemer rastu slovenského HDP mohli do konca roka vytiahnuť niekde k úrovni 1,8%.
