Slovensko sa po prvýkrát pokúša uchopiť umelú inteligenciu komplexne. Splnomocnenec pre AI Radoslav Štefánek a Emil Fitoš z AISlovakIA predstavili dokument plný vízií a so snahou prepojiť stratégiu, legislatívu, financovanie, vzdelávanie a technologickú infraštruktúru do jedného funkčného celku. Na konferencii ITAPA sa odborníci z verejnej správy, akademického prostredia a technologických firiem zhodli, že rozhodujúce nie je prijať stratégiu, ale tieto ciele realizovať.

Umelá inteligencia sa za posledné dva roky stala témou, ktorú už nemožno ignorovať. Zatiaľ čo mnohé krajiny riešia, ako ju regulovať alebo financovať, Slovensko pripravuje prvú národnú AI stratégiu, ktorá má vytvoriť rámec na využívanie umelej inteligencie vo verejnej správe, ekonomike, školstve aj zdravotníctve.

Stratégia nestačí, potrebné sú konkrétne projekty

Jednou z hlavných tém bola potreba prepojiť stratégiu s legislatívou a financovaním. Zástupcovia štátu hovoria o spoločnom balíku, ktorý spojí AI stratégiu, pripravovaný zákon o umelej inteligencii, európske regulačné pravidlá a financovanie v rámci Digitálnej dekády. Výsledkom stratégie má byť približne 10 programov a viac ako 50 konkrétnych opatrení, na ktoré budú naviazané výzvy a finančné zdroje.

Zaznelo pritom upozornenie, že pri umelej inteligencii nie je možné plánovať všetko detailne na 10 rokov dopredu. Technológie sa vyvíjajú príliš rýchlo. Stratégia preto pracuje s transformačnými scenármi a počíta s pravidelným prehodnocovaním priorít.

AI musí priniesť výsledky občanom

Veľká časť diskusie sa sústredila na verejnú správu. Práve štát patrí medzi organizácie, ktoré môžu z umelej inteligencie profitovať najviac. Účastníci diskusie upozornili, že najväčšou prekážkou nie je technológia, ale zavedené procesy. Mnohé administratívne postupy vznikali pred desiatkami rokov a dnešným digitálnym službám už nevyhovujú. Ako príklad zaznel správny poriadok, ktorého základy pochádzajú ešte zo 60. rokov minulého storočia.

Umelá inteligencia by mohla výrazne pomôcť pri spracovaní žiadostí od občanov, kontrole dokumentov alebo komunikácii s občanmi. Diskutujúci uviedli príklad agendy pobytov cudzincov, kde sa dnes kumulujú desaťtisíce nevybavených žiadostí. Práve tu by AI mohla skrátiť čakacie lehoty z mesiacov na týždne alebo dokonca dni.

Zároveň zaznelo, že štát by sa nemal snažiť digitalizovať všetko naraz. Oveľa efektívnejšie je vybrať približne dvadsať až tridsať služieb s najväčším dopadom na občanov a sústrediť sa práve na ne.

Školy sa musia pripraviť na novú generáciu profesií

Dôležitou témou bolo aj vzdelávanie. Slovensko už začalo postupne zavádzať prvky AI gramotnosti do škôl a cieľom je, aby absolventi rozumeli princípom fungovania umelej inteligencie bez ohľadu na odbor, ktorý študujú.

Ministerstvo školstva podľa slov Radoslava Baťa pripravuje nové kompetenčné centrá v Bratislave a Košiciach a zároveň podporuje vznik spoločného medzinárodného študijného programu zameraného na umelú inteligenciu. Na jeho príprave spolupracujú slovenské technické univerzity aj spoločnosť NVIDIA.

Odborníci sa zhodli, že Slovensko nebude úspešné len vtedy, ak kúpi moderné technológie. Potrebuje vychovať dostatok odborníkov, ktorí budú schopní tieto technológie navrhovať, prevádzkovať a rozvíjať.

Slovenský jazyk nepotrebuje vlastný ChatGPT

Zaujímavou témou bola aj podpora slovenčiny v generatívnej AI. Podľa Zdeňky van der Zwan z firmy Red Hat by bolo ekonomicky neefektívne investovať obrovské prostriedky do vývoja veľkého jazykového modelu od nuly. Oveľa rozumnejšou cestou je využívať existujúce open-source modely a prispôsobovať ich slovenským dátam a konkrétnym oblastiam použitia.

Práve kvalitné dáta sa ukazujú ako jedna z najcennejších surovín budúcnosti. Či už ide o legislatívu, zdravotnícke informácie alebo údaje verejnej správy, ich kvalita rozhodne o tom, aké užitočné budú výsledné AI riešenia.

Dátová suverenita sa stáva strategickou témou

Významná časť diskusie sa venovala infraštruktúre. Slovensko rieši otázku, kde budú uložené dáta a na akých platformách budú AI systémy fungovať.

Zástupcovia technologických spoločností upozornili, že Európa má šancu posilniť svoju digitálnu suverenitu prostredníctvom otvorených platforiem, hybridného cloudu a vlastných výpočtových kapacít. Peter Trajlínek z firmy Aricoma upozornil na pripravovanú AI Factory, ktorá by mala vzniknúť na Slovensku a poskytovať výpočtový výkon pre firmy aj verejný sektor.

Ako povedal Fridrich Matejík z firmy IBM nejde len o technológiu. Otázka kontroly nad dátami, bezpečnosti a nezávislosti od zahraničných poskytovateľov sa stáva čoraz významnejšou aj z geopolitického pohľadu.

Rozhodne kontinuita

Najsilnejším odkazom panelovej diskusie bolo upozornenie, že úspech AI stratégie nebude závisieť od kvality dokumentu, ale od schopnosti zabezpečiť kontinuitu aj po výmene vlády. Slovensko už v minulosti pripravilo viacero ambicióznych digitálnych projektov, ktoré sa po zmene priorít alebo vedenia zastavili. Umelá inteligencia však vyžaduje dlhodobý prístup. Projekty v školstve, infraštruktúre či verejnej správe sa nedajú budovať na jedno volebné obdobie.

Ak sa podarí udržať stabilnú podporu, vytvoriť jasné pravidlá a sústrediť sa na konkrétne služby s merateľným prínosom, môže sa AI stať jedným z najvýznamnejších nástrojov modernizácie Slovenska. V opačnom prípade zostane národná stratégia len ďalším dokumentom v archíve štátnej správy.

Zdroje: vlastné. ITAPA