V sobotu, 9. septembra študenti Fakulty informatiky a informačných technológií STU vypustili už druhý experiment do stratosféry.
Ide o pokračovanie projektu z minulého roku, kedy trojica študentov v spolupráci so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity, otestovala svoje dve bakalárske a jeden diplomový projekt. Druhý let už bol výhradne v réžii FIIT STU a jeho cieľom bolo hlavne overenie funkčnosti vlastného modulu na dohľadávanie sondy, komunikácia s ňou a zberu údajov zo senzorov.
„Sonda vyletela na stratosférickom balóne krátko po 6:30 z letiska v Spišskej Novej Vsi. Stúpala rýchlosťou 5 metrov za sekundu, preletela nad Bardejovom a dopadlo niekoľko kilometrov za hranicami do hornatého terénu v Poľsku. Maximálna výška bola cez 33,5 kilometra, hlavne vďaka výhradnému použitiu mikropočítačov, ktoré sú ľahšie ako napríklad často používané telefóny. Mikropočítače pracovali v úspornom režime a tak nebolo nutné letieť so zbytočne ťažkými batériami,“ vysvetľuje vedúci projektu, doktorand Michal Valiček.
Projekt realizovala štvorica informatikov zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave – traja študenti inžinierskeho štúdia Jakub Finďura, Ján Pánis a Maroš Frkáň a vedúci projektu doktorand Michal Valiček. So sondou komunikovali prostredníctvom rádia a po dosiahnutí výšky 10 kilometrov vyrazili autom na hranice. Práve prejazdy v dolinách tienili priame spojenie a pridávali adrenalín pravidelnou stratou signálu, prípadne príjmom zdanlivo správnych súradníc zo vzdialených Medzilaboriec.
Sonda obsahovala dve časti. Prvá bola výsledkom tímového projektu študentov a mala za úlohu komunikáciu a dohľadávanie. Práve táto časť je mimoriadne kritická, pretože akákoľvek chyba môže viesť k strate sondy. Jednotlivé moduly obsahovali podsystémy sledujúce ich funkčnosť a v prípade chyby ich obnovili. Komunikácia prebiehala hlavne rádiom a bola doplnená smskami v prípade, ak by rádio zlyhalo a nebolo by možné ho obnoviť automaticky. Druhou časťou bol systém na zber údajov, ktorý bol rovnako chránený a v stanovených intervaloch zaznamenával výstupy senzorov merajúcich teplotu, vlhkosť, výškový profil kyslíka, ozónu a radiačného pozadia. Pri oboch častiach bolo najdôležitejšie overenie funkčnosti v extrémnom prostredí. Napríklad v prípade zberu údajov došlo k poruche a následnému zotaveniu dvakrát, pričom žiadne údaje sa netratili. Skúsenosti z vývoja sondy môžu študenti využiť aj v prípade budúcej práce na kritických systémoch, ktorých zlyhanie môže ohroziť životy, napríklad v energetike, zdravotníctve alebo doprave.
Sonda prekonala najnižšiu teplotu 51,5 °C vo výške 12157 metrov a radiačné pozadie 58-krát intenzívnejšie ako je na povrchu Zeme. Práve prelet ionizujúcej častice môže v počítači spôsobiť preklopenie logickej hodnoty a následné „zamrznutie“ systému. Tento jav je čoraz aktuálnejší aj na Zemi, nakoľko miniaturizácia procesorov ich robí systémy čoraz náchylnejšie na takéto ťažkosti.
„Výstupom projektu je hlavne rozsiahly zoznam poznatkov, ktoré sa využijú pri prípravách ďalších letov, v ktorých chceme na fakulte pravidelne pokračovať,“ hovorí Valiček. Zvlášť v čase začleňovania Slovenska do Európskej vesmírnej agentúry je dôležité poskytnúť študentom aj takúto skúsenosť, nadchnúť ich a podporiť v prípadnej snahe pracovať v prestížnej ESA.
Obe časti sondy boli vytvorené študentmi Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za finančnej podpory spoločnosti Molpir a Nadácie Tatrabanky.
