Exkluzívny prieskum spoločnosti Elanor Slovakia na vzorke vyše 1100 malých, stredných a veľkých firiem naprieč sektormi ukázal reakcie spoločností na pandémiu, vrátane dopadu na ľudské zdroje a systém odmeňovania.
Firmy na Slovensku boli v dôsledku dopadov korona krízy nútené už v uplynulom roku meniť svoju politiku ľudských zdrojov a systém odmeňovania. Ako ukázal exkluzívny prieskum spoločnosti Elanor Slovakia na vzorke viac ako 1100 malých, stredných a veľkých firiem naprieč sektormi hospodárstva, štvrtina firiem už rieši transformáciu pracovných miest. „Firmy sa už počas prvej vlny pandémie COVID-19 začali aktívne venovať transformácii z pohľadu efektivity ľudských zdrojov a pracovných pozícií vo svojich firmách. Takisto pochopili dynamiku zmeny z pevného pracovného miesta na flexibilné, resp. dynamickú možnosť rozhodovania o práci z domu či z práce. To bude pokračovať aj v tomto roku. Prieskum ukázal aj ďalšie zaujímavé dopady koronakrízy na zamestnaneckú politiku, a to nielen všeobecne vo firmách, ale aj v sektoroch. Ukazuje tiež trendy vývoja,“ poznamenáva k prieskumu výkonný riaditeľ Elanor Slovakia Ivan Zizič. Spoločnosť je významným hráčom v poskytovaní outsourcingu mzdových a administratívnych personálnych služieb na Slovensku.
Desatina firiem už prepúšťala
Spoločnosť uskutočnila prieskum v závere uplynulého roka medzi firmami, ktoré pôsobia na slovenskom trhu. Cieľom bolo získať a poskytnúť obraz o vplyve pandemickej situácie a z toho vyplývajúcich obmedzení na oblasť ľudských zdrojov, odmeňovania, obchodných aktivít a ďalších aspektov. Do výskumu sa zapojila viac ako tretina (35 %) malých firiem a živnostníkov a takmer zhodne stredných (33 %) a veľkých firiem nad 500 zamestnancov (32 %). V prieskume sú zastúpené všetky odvetvia – IT a administratíva, výroba, retail, stavebníctvo, financie a bankovníctvo a zdravotníctvo. Ide tak o jeden z najväčších prieskumov v tejto oblasti za rok 2020.
Ako vyplýva z prieskumu, za vlaňajšok ešte viac ako polovica spoločností nemenila svoj pôvodný počet zamestnancov. Dôvodom bolo vyčkávanie zo strany zamestnávateľov, sčasti ovplyvnené aj opatreniami štátu na podporu zamestnanosti. I tak sa však už 10 % firiem uchýlilo k prepúšťaniu a 9 % firiem zas navyšovalo počty zamestnancov. „Tu ide o presun zamestnanosti/nezamestnanosti medzi odvetviami, kde niektoré odvetvia museli dokonca posilňovať kapacity a niektoré, bohužiaľ, prepúšťať,“ vysvetľuje Ivan Zizič. Takmer štvrtina firiem sa vrhla na dlhodobo skloňovanú transformáciu pracovných miest, a teda zjednocovanie pracovných pozícií v administratíve resp. reprofilizáciu pracovných miest v ďalších odvetviach, ktoré prinášajú ekonomickú úsporu a zefektívňujú fungovanie firiem. „Sú už firmy, ktoré sa prispôsobili novým podmienkam, vytvorili nové oblasti podnikania a musia preškoliť svojich súčasných zamestnancov, resp. prijímať nových,“ upozorňuje k vývoju ďalšia expertka na HR oblasť Anna Hudáková. Práve transformácia bude kľúčovým ukazovateľom pre budúce smerovanie trhu práce a pohľad zamestnávateľov na trend vývoja.
Koncoročné odmeny
Prieskum si všímal aj štruktúru odmeňovania vo firmách a revízie koncoročných odmien za rok 2020. „Hoci manažmenty spoločnosti boli nútené škrtať a zefektívňovať svoje podniky, z nášho prieskumu vyplýva, že viac ako 90 % firiem takmer nesiahlo na koncoročné odmeny, len malé percento zredukovalo nastavené odmeňovanie,“ podotýka Ivan Zizič. Aj to podčiarkuje fakt, že zamestnávatelia vyčkávali, kedy sa situácia uvoľní. Len 10 % firiem pristúpilo k nevyplácaniu odmien. Známy je prípad, keď významný medzinárodný zamestnávateľ z automotive sektora dal zamestnancom možnosť v hlasovaní rozhodnúť, či sa budú škrtať odmeny resp. firma prepustí určitý počet zamestnancov. „Odmeňovacia politika v tomto období podlieha často tlaku spôsobeného výpadkom cash flow z dôvodu pandemickej krízy alebo jej dôsledkov. V mnohých spoločnostiach sa prehodnocuje, škrtajú sa niektoré položky a často sa pristupuje k riešeniam, ktoré sú z pohľadu riešenia situácie jednorazove a dlhodobo neudržateľné,“ konštatuje špecialistka na HR Zuzana Boorová.
Trhák roka – home office
Pandémia významne urýchlila zavedenie home office a presun do online prostredia v mnohých sektoroch. „Home office sa stal absolútnym trhákom roku 2020. Väčšina firiem, ktorým umožňuje povaha práce realizáciu home office, prešla do tohto režimu. Zmena legislatívy na to len reflektovala. V decembri schválené zmeny novely Zákonníka práce sa týkali aj home office fungovania,“ konštatuje Ivan Zizič s tým, že ďalšie zmeny sa zrejme objavia v ďalšej chystanej novele Zákonníka práce.
Dá sa však predpokladať, že postupom času sa „home office“ prestane považovať za formu benefitu. Aj samé firmy pochopili výhody takého riešenia, napríklad aj možnosťou šetriť na kancelárskych priestoroch, využívaní zdieľania pracovných miest a ďalších formách zefektívňovania. Prioritou sa stala bezpečnosť z pohľadu zdravia, cestovanie do práce, efektívna práca z domu a do popredia sa tak dostanú opäť finančné formy benefitu,“ predpokladá Ivan Zizič. Trendom sa podľa neho stane akýsi hybrid práce z domu aj na pracovisku. Ako dodáva aj Zuzana Boorová, je otázne, či pool benefitov je stále vyskladaný tak, že je atraktívny a reflektuje záujem ľudí. „Respektíve, či investícia vkladaná do odmeňovania je nastavená tak, aby sa to firme vracalo vo forme spokojných a spravodlivo odmeňovaných zamestnancov,“ konštatuje Zuzana Boorová.
Vývoj benefitov
Odborníci na HR očakávajú, že skladba benefitov sa tak postupne bude meniť s väčšou orientáciou na podporu fyzického a duševného zdravia a bezpečnosti zamestnancov. „Hoci nerada dávam vzdelávanie medzi benefity, pretože je to investícia firiem do zamestnancov, očakávam, že firmy pomôžu zamestnancom viac pracovať na ich rozvoji a zručnostiach, aby sa lepšie uplatnili v dynamike zmien a meniacich sa nárokov pracovného trhu,“ konštatuje Anna Hudáková
Zmeny očakáva aj pri štandardnom benefite, ako je príspevok na dopravu. „Dá sa predpokladať, že sa postupne zmení na príspevok na prevádzku osobného auta a podobne. Najdôležitejšie v rámci benefitov bude ich flexibilita a možnosť prispôsobenia podľa individuálnych predstáv zamestnancov a možností firmy,“ dodáva Anna Hudáková. Pre motiváciu zamestnancov však podľa HR odborníkov bude najdôležitejšia kvalita lídrov a ich schopnosti riadiť firmu v nových podmienkach, zvládať výzvy, dôverovať ľuďom, využívať a rozvíjať ich potenciál, vnímať ich potreby a možnosti a zosúladiť ich s cieľmi biznisu.
Pokiaľ ide o digitalizáciu, pandémia výrazne urýchlila jej nástup vo firemných procesoch. „V mnohých firmách doteraz „nemožné a nerealizovateľné“ snahy o digitalizáciu sa zrazu podarilo uskutočniť,“ podotýka Ivan Zizič. Na druhej strane, pandémia tvrdo zasiahla konferencie, ktoré tak nesplnili hlavný účel – networking, cestovanie a prehlbovanie vzťahov. Videokonferencie určite nie sú rovnocennou náhradou. „Do budúcnosti aj tu bude základom hybridný model, najmä v prípade veľkých medzinárodných konferencií. Časť účastníkov sa otestuje a bude fyzicky prítomná, kde bude v bezpečnej bubline diskutovať a druhá časť sa pripojí online,“ dodáva Ivan Zizič.
Znižovanie objednávok
Prieskum si zároveň všímal aj index zmeny stavu objednávok resp. zákaziek v jednotlivých sektoroch ekonomiky, čo veľa napovie o prevádzkovom kapitále a schopnosti zvládnuť prípadné problémy bez dopadu na zamestnanosť. „Víťazom roku 2020 je jednoznačne IT a administratíva, bankovníctvo a financie a najdominantnejšia časť retailu, a to prevádzky potravín, drogérií, lekární a internetový predaj spotrebného tovaru. E-commerce sektor podľa mňa zažil extrémne pozitívny rok, aký ani nečakal, hoci ide o odvetvie s najvyšším potenciálom rastu aj do budúcnosti, a to v celom svete,“ konštatuje Ivan Zizič. Veľký prepad stavu objednávok, resp. zákaziek zaznamenali stavebníctvo, hotelierstvo a celý sektor služieb. „Medziročne sa najviac prepadol počet objednávok vo výrobnej sfére, a to až na 84 % zákaziek (2020 verzus 2019),“ spresňuje výkonný riaditeľ Elanor Slovakia.
„Hocako, prieskum ukázal schopnosť adaptability zamestnancov a zamestnávateľov aj na takú kritickú situáciu, akú priniesla pandémia. Existujú víťazi a porazení, resp. ešte stredná kategória, a tou sú firmy, ktoré to zvládli so cťou,“ dodáva Ivan ZIzič.
