Na Slovensku máme niečo vyše 485- tisíc ľudí, ktorí žijú sami v domácnosti. Najviac v Bratislavskom kraji, a to až takmer 14 % z celkového počtu. Kvôli sprísnením opatreniam počas veľkonočných sviatkov, ktoré zahŕňajú zákaz vychádzania a zhromažďovania, sú skupinou, ktorá tieto sviatky zrejme strávi sama. Zhruba 54-tisíc domácností tvorí osamelý rodič s nezaopatreným dieťaťom. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat bolo v roku 2018 najmenej ľudí žijúcich samých v domácnosti v Prešovskom kraji.
„Domácnosti s jedným členom prevládajú v mestách, vo vidieckych obciach dominujú bytové domácnosti s piatimi členmi. Dve tretiny slovenských domácností je zložená z troch generácií, teda rodičov a manželského páru s dieťaťom alebo deťmi, najviac ich je na strednom a východnom Slovensku,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Z rizikovej skupiny 875- tisíc ľudí, ktorí sú starší ako 65 rokov, žije zhruba tretina sama.
Rokmi sa mení zastúpenie jednotlivcov podľa rodinného stavu. Podľa posledných sčítaní obyvateľstva Štatistickým úradom vyplýva, že ešte v roku 1961 tvorili väčšinu domácností jednotlivcov ovdovení muži a ženy. Neskôr v roku 1970 to boli už slobodní muži a medzi ženami najpočetnejšou skupinou boli vdovy.
Aktuálne jednočlenné domácnosti najčastejšie tvoria mladí ľudia do 35 rokov. Ďalšou skupinou sú vdovci a vdovy alebo rozvedení a dôchodcovia. Ak domácnosť tvorí rodič a závislé dieťa, ide najčastejšie o rozvedenú osobu a slobodného rodiča.
V celej Európskej únii pribúdajú tzv. single domácnosti, kde ľudia žijú bez partnera a bez detí. Kým v roku 2010 bola v únii len takmer tretina domácností s jednou osobou, rokmi sa ich počet navýšil na 32,9 percent v roku 2018. Raketovo takéto domácnosti pribúdajú napríklad v Litve. Na Slovensku si zatiaľ najnižšiu pozíciu – len zhruba 20 % z domácností tvoria single ľudia bez detí. Najviac single domácností je vo Fínsku (44,7 %), Nórsku (46 %) či v Nemecku (43,9 %).
„V posledných rokoch u nás narastá fenomén tzv. singles, teda slobodných. Môže však ísť aj o mladých ľudí žijúcich v nezosobášenom spolužití, ktorých sčítanie neodhalilo, resp. o ľudí s partnerom/partnerkou, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Zmeny v demografickom a rodinnom správaní prispeli k zmenám vo formovaní domácností jednotlivcov. Poklesol podiel ovdovených a, naopak, zvýšil sa podiel rozvedených a slobodných osôb tvoriacich domácnosti jednotlivcov,“ doplnila Buchláková.
Jednočlenná domácnosť však v týchto časoch môže byť ohrozená v prípade, ak dôjde k strate zamestnania, nakoľko ich existencia závisí od jedného príjmu. Z našich údajov vyplýva, že slobodní ľudia, vzhľadom na nižšie výdavky (nemajú deti) a sú flexibilnejší pri presune za prácou, majú aj vyššie úspory. Slobodní ľudia majú v priemere na sporiacich účtoch 1600 eur, mesačne si bokom odložia vyše 200 eur. Naopak najmenej sa darí šetriť vdovcom a vdovám. Mesačne si odložia len približne 100 eur.
