Tieto knihy spája aj to, že podľa každej bol natočený film či seriál.
Knihy majú aj v dnešnej digitálnej dobe svoj nezastupiteľný význam, keďže neraz dokážu sprostredkovať úplne iný druh zážitku ako film či seriál. Nehovoriac už o tom, že oveľa viac cibria náš mozog a pri čítaní je oveľa viac zapájaná predstavivosť
V tomto článku by som vám chcel ponúknuť päť tipov na knihy. Nie však ledajaké. Keďže sme technologický portál, ktorý píše aj o vesmíre, bude to pätica sci-fi titulov, ktoré navyše spája tematika vesmíru.
Neberte tento text ako zoznam nejakých najlepších kníh z tejto oblasti. Na to by som si určite netrúfol a zostavovanie takýchto rebríčkov je vždy ovplyvnené značnou dávnou subjektivity. Ide skôr o zoznam zaujímavých kníh, pri ktorých čítaní by fanúšik sci-fi literatúry nemal byť sklamaný.
Pri všetkých tipoch sa budem snažiť prezrádzať čo najmenej z deja, pretože podľa mňa je najlepšie, keď čitateľ ku knihe pristupuje ako k úplnému neznámu.
1. Arthur C. Clarke – 2001: Vesmírna odysea
Toto je podľa mňa typický príklad, ako môže byť kniha oveľa lepšia než film. Zrejme každý fanúšik sci-fi žánru videl či aspoň počul o rovnomennom filme Stanleyho Kubricka. S hanbou priznávam, že ja som sa k nemu dostal až pred pár rokmi, avšak napokon bol pre mňa veľkým sklamaním.
Bolo v ňom síce pár pozoruhodných scén, ako keď sa napríklad kosť vyhodená do vzduchu opicou strihom „zmení“ na satelit obiehajúci nad Zemou. Celkovo mi však film pripadal ťažkopádny, nudný, ťažko pochopiteľný a záveru som absolútne, ale skutočne absolútne nerozumel. Zmenilo to až prečítanie knihy, keď zrazu všetko začalo dávať zmysel. Rozhodne teda odporúčam opačný postup ako u mňa – takže najprv si prečítať knihu a až potom pozrieť film.
Čo sa týka samotnej knihy, je skutočne výborne napísaná a Arthur C. Clarke patrí právom medzi majstrov sci-fi žánru. Zaujímavosťou je, že tento román je rozpracovaním a rozšírením pôvodnej poviedky The Sentinel (Strážca) z roku 1948. Clarke potom ešte napísal tri pokračovania Vesmírnej odysey, ktoré rozvíjajú pôvodný príbeh a určite tiež stoja za prečítanie.
2. Isaac Asimov – Základňa
Táto kniha sa v novších prekladoch nazýva Nadácia, čo je určite presnejší názov, ale ja som ju ešte v 90. rokoch čítal v pôvodnom slovenskom preklade ako Základňu a tak sa mi to zafixovalo. Prvá kniha je v tomto prípade opäť len úvodom tentoraz až sedemdielnej série.
Hoci by Základňa obstála aj ako samostatný román, ďalšie knihy i v tomto prípade dopĺňajú a rozvíjajú pôvodný dej. Osobne si však v tomto prípade myslím, že kvality prvej publikácie už nedosahujú. V každom prípade však stále ide o zaujímavé sci-fi, ktoré stojí za prečítanie.
Celkovo je Základňa mimoriadne dobre skoncipovaným dielom, ktoré nenudí a má pekný spád. Rovnako zaujímavé sú aj dialógy, čo niekedy u rôznych autorov nebýva pravidlom. Podľa knihy bol natočený seriál, ktorý som zatiaľ nevidel a neviem ho teda zhodnotiť.
3. Andy Weir – Marťan
Na motívy tejto knihy bol tiež natočený známy film a tak dej pre mnohých asi nebude prekvapením. Základná idea je vlastne celkom triviálna – prežiť na nehostinnej planéte a uniknúť z nej. Myslím si, že sa oplatí pozrieť film a prečítať aj knihu, pričom v tomto prípade na rozdiel od Vesmírnej odysey nezáleží na poradí.
Obe diela majú svoje kvality, aj keď osobne sa zase prikláňam viac ku knihe, kde hlavný hrdina pôsobí zaujímavejším, živším a plastickejším dojmom ako podľa mňa trochu nevýrazný Matt Damon vo filme. Aj dej sa v vo viacerých ohľadoch odlišuje a v knihe pôsobí trochu realistickejšie. Ak sa, pochopiteľne, pri sci-fi dá hovoriť o realizme.
4. Robert Heinlein – Vesmírna pechota
Spomenuli sme A. C. Clarka, I. Asimova a do veľkej trojky sci-fi autorov nám ešte chýba Robert Heinlein. Jedným z jeho najznámejších diel je Vesmírna pechota, ktorú si možno niektorí pamätajú ako akčný film z roku 1997.
Ten patrí medzi moje obľúbené a keď som si ho pred zhruba rokom pozrel, aj po takmer štvrťstoročí šlo o príjemný zážitok a dokonca ani filmové efekty nepôsobia vyslovene zastaraným dojmom. Vždy mi však pri jeho pozeraní vŕtalo hlavou, prečo v tak technologicky vyspelej spoločnosti bojujú vojaci prakticky rovnako ako pechota v 20. storočí.
Odpoveď mi dala opäť až kniha. V tomto prípade je totiž film naozaj len veľmi mierne inšpirovaný pôvodným románom a dej sa podstatne odlišuje. Aj základný aspekt je úplne iný, v knihe majú vojaci špeciálne obleky, ktoré zvyšujú ich odolnosť a poskytujú im veľkú palebnú silu, vrátane rakiet. Teda žiadne pobehovanie s laserovými samopalmi ako vo filme.
Knižná vesmírna pechota bola kritizovaná za údajnú propagáciu fašizmu, ale ja som z nej nemal ten pocit. Vykresľuje síce temnú víziu sveta budúcnosti, ktorý môže byť oveľa krutejší ako ten náš, ale nepovažujem ju za vyzdvihovanie žiadnej ideológie.
5. Jozef Žarnay – Tajomstvo Dračej steny
Tento prehľad zakončím milým dielom slovenského spisovateľa, ktorý sa tejto činnosti ani nevenoval profesionálne. Jozef Žarnay bol totiž učiteľ na viacerých školách na východnom Slovensku, ale popri pedagogickej činnosti sa venoval aj literárnej tvorbe.
Jeho sci-fi romány sú určené deťom a mládeži, ale rovnako dobre sa čítajú aj dospelým. Môžem to osobne potvrdiť, Tajomstvo dračej steny som čítal prvýkrát v 80. rokoch 20. storočia, druhýkrát asi pred dvoma rokmi a nestratilo pre mňa nič zo svojej zaujímavosti. Dej je napínavý a ako korenie nechýba ani humor.
Na základe tohto románu boli v 80. rokoch natočené až dva filmy. Prvý z roku nazýva rovnako ako film a zaujímavosťou je, že jednu z hlavných úloh si v ňom zahral Braňo Mojsej. Druhá snímka je z roku 1985 a volá sa Tretí šarkan. Obe sa dokonca dajú nájsť na YouTube.
Prečítajte si tiež:
