Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Až tretina mladých ľudí vo veku 16 až 24 rokov si  u nás z finančných dôvodov nemôže dovoliť kultúrne a športové aktivity. Najviac podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat u nás strádajú stredoškoláci, z ktorých štvrtina v prieskume povedala, že okrem nedostatku financií majú aj nedostatok záujmu o podobné aktivity. Menej financií majú spomedzi stredoškolákov na tieto aktivity chlapci (25 %) ako dievčatá (21 %).

„Stredoškoláci majú v priemere mesačne do 100 eur. Peniaze majú prevažne z vreckového. Mnohí rodičia či starí rodičia však pri obdarovaní dieťaťa volia práve finančný darček, čo im vylepšuje ich finančnú situáciu. Mladí si z týchto peňazí platia za desiatu či obed, dokonca výlety či posedenia s kamarátmi. Často si za to kupujú aj elektroniku, teda nový model počítača či telefónu,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Práve deti a mladí z nižších príjmových domácností dostávajú nízke alebo žiadne vreckové, preto si kultúrne a športové aktivity mimo školy nemôžu dovoliť. Mnohí si privyrábajú brigádami. Brigádovať môžu všetci tí, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku a dovŕšili vek 15 rokov.

,,V tomto prípade takisto platí, že čím ekonomicky vyspelejšia krajina, tým je aj viac ľudí, ktorí vyhľadávajú aktivity typu návšteva kina, divadla či športového podujatia. V mnohých prípadoch ale štáty uplatňujú práve na tieto aktivity nižšiu daň z pridanej hodnoty (DPH), ako napríklad Luxembursko, kde popri štandardnej 17-percentnej DPH je 3-percentná daň na ubytovacie služby, kultúrne a športové podujatia či knihy,“ skonštatovala Buchláková.

V rámci 28 krajín EÚ nemá peniaze na kino, športové podujatie, divadlo či koncert približne 30 % mladých ľudí vo veku 16 až 24 rokov. Spomedzi európskych krajín v tomto prípade najviac strádajú mladí v Španielsku (48 %), Grécku (47 %) či Maďarsku (38 %). Na druhom konci rebríčka, teda mladí, ktorí najmenej riešia pri výbere aktivít finančnú stránku, sú vo Fínsku ( len 2 % mladých si nemôže dovoliť kultúrne a športové aktivity), Luxembursku (8 %) či Estónsku (11 %). Zaujímavosťou je, že až dve tretiny mladých Dánov či Švédov o podobné aktivity nemá záujem.

Na Slovensku sa podľa Eurostatu zúčastňuje neplatených dobrovoľníckych činností zhruba tretina mladých vo veku 16 až 24 rokov. „Najmenej tieto aktivity vyhľadávajú mladí v susednej Českej republike, ale aj Maďarsku či Bulharsku,“ poznamenala Buchláková. V rámci únie ide zhruba o tretinu mladých ľudí, ktorí sa venujú nejakému typu dobrovoľníctva.

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.