„Pobyt na Mesiaci“ si už raz vyskúšal na vlastnej koži, a to počas dvojtýždňovej simulovanej misie v habitate LunAres v Poľsku. Matej sa takejto misie zúčastňuje opäť, avšak tentokrát ako veliteľ tímu Nike I.
Program simulovanej misie pomenovanej po gréckej bohyni víťazstva Niké je zameraný na tréning, dennú kontrolu zdravotného stavu a aktivity mimo habitatu – výstupov na „mesačný povrch“, ktorého ekvivalent sa nachádza v priľahlom hangári. Misia sa koná v dňoch 31.05. až 17.06.2023 vo Výskumnej stanici LunAres v meste Piła v Poľsku.
Tím okrem veliteľa Mateja pozostáva aj z ďalších piatich členov – Britky Sophie Harkerovej, Kaylin Juarezovej s americkým a guatemalským občianstvom, Nemca Alexandra Huschke, Peruánky Lielky Noelie Caballa-Huamánovej a Estónca Andresa Käosaara.
Posádka už má za sebou úspešných niekoľko dní misie. Počas nich sa museli vysporiadať s viacerými komplikáciami, ako aj naučiť sa lepšie hospodáriť s obmedzeným množstvom vody. Simulácia sa odohráva v kráteri Shackleton na južnom póle Mesiaca – táto poloha určuje množstvo svetla počas simulovaných výstupov na povrch podľa súčasnej fázy skutočného Mesiaca. Dva už odsimulované výstupy na povrch preto prebehli v tme. Počas prvého výstupu jednému z členov misie nefungoval správne ventilátor v prilbe, čo spôsobilo zahmlievanie a nahromadenie CO2 v prilbe, a analógový astronaut sa tak začal rýchlo prehrievať, všetkých však včas evakuovali do bezpečia.
Keďže Matej pracuje ako člen letovej prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) v Nemeckom stredisku pre letectvo a kozmonautiku (DLR), posádka sa zúčastnila viacerých vedecko-popularizačných aktivít pre nemeckých žiakov a študentov pod vedením DLR School Lab. Ich cieľom je priblížiť im vesmírne misie, a motivovať tak mladých ľudí, aby sa venovali kariére vo vesmírnom priemysle. Počas aktuálnej misie nemeckým študentom poskytli online prehliadku habitatu a odpovedali na množstvo zaujímavých otázok. Neskôr priamo počas výstupu na povrch Mesiaca prezentovali študentom obleky, výstroj a ich jednotlivé úlohy a postupy. Diskutovali tiež o stresových faktoroch a dynamike tímu, vysvetlili, ako môže tvar terénu ovplyvniť energiu, ktorú rover potrebuje na pohyb po Mesiaci.
Ako Matej dodáva: „hlavným cieľom misie je však zlepšiť postupy v teréne počas skutočných vesmírnych misií. Práve formou podobných simulácií DLR a Európska vesmírna agentúra momentálne vyvíjajú stanicu, ktorá má slúžiť na prípravu európskych astronautov pred skutočnou cestou na Mesiac. DLR chce využiť existujúce skúsenosti s prevádzkou ISS a stanica LunAres môže poslúžiť ako odrazový mostík pre pretavenie týchto znalostí do prevádzkových princípov pre stanicu mesačnú – zo začiatku simulovanú, no eventuálne aj tú skutočnú.“
Okrem toho sa 6-členná posádka venuje denne fyzickému tréningu a testuje zariadenie, ktoré by v budúcnosti mohli astronauti používať v stave beztiaže. „Pobytom v mikrogravitácii astronautom rednú kosti a ubúdajú svaly tým, že ich telo nemusí vyvíjať úsilie voči zemskej gravitácii. Toto je, samozrejme, problém z dlhodobého zdravotného hľadiska a ak astronaut pravidelne vo vesmíre necvičí, a tak neudržiava svoje svaly a kosti v čo najlepšom stave, dôsledkom môže byť dlhé zotavovanie po pristátí. Pri návrate na Zem to problémom zvyčajne nie je, ak však chceme poslať ľudí na Mesiac, Mars alebo ešte ďalej, chceme, aby boli po pristátí fyzicky pripravení plniť ciele ich misie.” Zariadenie, ktoré testuje posádka misie Nike I, má čo najviac zmenšiť priestor potrebný na cvičenie, keďže náčinie na ISS je relatívne rozmerné. „Napríklad americký modul Orion, v ktorom poletia štyria astronauti okolo Mesiaca, je podstatne menší, preto potrebujeme nové riešenia, pri ktorých sme si ale istí, že spĺňajú rovnaký účel.”
Matej Poliaček v súčasnosti pracuje ako člen tímu letovej prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), konkrétne európskeho modulu Columbus, v Nemeckom stredisku pre letectvo a kozmonautiku (DLR). Je zodpovedný za chod systémov modulu Columbus a úzko spolupracuje s astronautmi na palube ISS, ako aj s kolegami letovej kontroly NASA. V súčasnosti sa popri práci venuje outreachovým aktivitám ako Vesmírna pošta v spolupráci so Slovenskou vesmírnou kanceláriou a Space Generation Advisory Council, analógovému výskumu s Austrian Space Forum, viacerým výskumným projektom a je tiež aktívnym členom v Medzinárodnej astronautickej federácii (IAF).
V minulosti pracoval v odvetví robotiky, umelej inteligencie a na vývoji cubesatov. Absolvoval program Young Graduate Trainee v Európskej vesmírnej agentúre (ESA). Venoval sa viacerým publikovaným systémovým štúdiám konceptov habitácie Mesiacu, Marsu a aj Venuše.
Jeho širokú škálu príspevkov ocenil v roku 2021 aj Forbes Slovensko ocenením 30 pod 30 v kategórii Veda a vzdelávanie.