V roku 2017 vypravila Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) celkovo 526 944 vlakov. Viac ako 473-tisíc z nich prišlo do cieľovej stanice načas. Na meškajúci vlak sa v cieľovej stanici čakalo v priemere 17 minút, pri zohľadnení počtu všetkých vypravených vlakov predstavuje priemerné meškanie vlakov ZSSK v minulom roku 1,73 minúty.
Meškanie často spôsobujú objektívne príčiny, napríklad výluky (stavebné práce realizované ŽSR na mnohých úsekoch železničných tratí), sledy vlakov (zmeškané vlaky odstavia alebo zablokujú na trase iné vlaky), či cielene vyvolané meškania (čakanie prípojných vlakov na zmeškané vlaky). Najväčší podiel na celkovom meškaní vlakov v roku 2017 z hľadiska počtu minút mali cudzie vplyvy (63,7 %), len 16,15 % zameškaných minút bolo z viny ZSSK.
Vlaky ZSSK v roku 2017 najčastejšie meškali z dôvodu výlukovej činnosti, ktorá mala vplyv na prechodné obmedzenia traťovej rýchlosti, a to v počte 172 345 prípadov v celkovej výške asi 6 725 hodín. Napríklad výluka v úseku Banská Bystrica – Horná Štubňa, od 24. júla do 10. augusta 2017, mala na chod vlakov ZSSK výrazný vplyv, pretože museli jazdiť odklonmi, prípadne musela byť zabezpečená náhradná autobusová doprava (NAD). Jazdné časy významne ovplyvnila aj celoročná výstavba koridora na hlavnom ťahu Bratislava – Žilina – Košice, konkrétne v úseku od Trenčína po Žilinu.
Sledy vlakov, druhá najčastejšia príčina nedochvíľnosti vlakov ZSSK, spôsobili takmer 140-tisíc meškaní v celkovej výške asi 9 182 hodín. Ďalším dôvodom vlakových meškaní bolo čakanie prípojov na zmeškané vlaky, ktoré sa vyskytlo v 72 465 prípadoch a tvorilo približne 7 451 hodín.
Nočnou morou železničiarov je meškanie v dôsledku nehôd, medzi aké patria strety s motorovými vozidlami na priecestí či zrážky osôb pohybujúcich sa v koľajisku. V prípade ujmy na zdraví či usmrtenia sa meškanie môže vyšplhať aj na 100 a viac minút, čo potom zásadne ovplyvňuje celkovú štatistiku meškaní. Celková dĺžka meškania je v rukách polície, odchod vlaku z miesta nehody je možný až po jej súhlase.
Osobitnou kapitolou sú samovraždy. Okrem toho, že pre rušňovodiča musí byť veľmi ťažké vyrovnať sa s prípadmi, ktorým nedokáže zabrániť, takéto smutné udalosti ovplyvňujú aj samotnú prevádzku. Jedným z čiernych dní roka 2017 bol aj 6. september, kedy samovrah skrížil cestu regionálnemu rýchliku na trase Púchov – Považská Bystrica. Keďže úsek sa nachádza na hlavnej trati Bratislava – Žilina a trase do Českej republiky, okrem dotknutého regionálneho rýchlika meškali aj 2 vlaky InterCity, 2 rýchliky, 2 osobné vlaky a 1 expresný vlak z Prahy, a to spolu vyše 9 hodín.
V roku 2017 ZSSK zaevidovala aj 145 prípadov odstraňovania dôsledkov nehody na trati (poškodené vozidlo, vysypaný náklad atď.), celkové meškanie dosiahlo 441 hodín. Okrem toho bolo zaznamenaných 895 stretov s lesnou zverou – zhruba v polovici prípadov vzniklo meškanie od 5 do 20 minút a v 80 prípadoch bol rušeň taký poškodený, že vlak musel byť odrieknutý.
K významným faktorom ovplyvňujúcim pravidelnosť vlakovej dopravy patrí aj počasie. Napríklad 29. októbra 2017 sa nad územím strednej Európy prehnala víchrica, ktorá ovplyvnila vlakovú dopravu na Slovensku. Bolo poškodených 15 rušňov a vozňov, celkovo vzniklo vyše 44 hodín meškania. Na Tatranských elektrických železniciach, v úseku Vyšné Hágy – Štrbské Pleso, bolo v ten deň odrieknutých 25 vlakov bez náhrady, pre popadané stromy nebola zjazdná ani cesta.
Pod vlakové meškania roka 2017 sa podpísalo aj nahlásenie výbušného zariadenia na bratislavskej Hlavnej stanici z 18. júna. Na žiadosť polície bola celá stanica evakuovaná a doprava zastavená. Prichádzajúce vlaky boli odstavené v železničných staniciach Bratislava-Rača, Bratislava-Vajnory a Bratislava-Lamač. V Bratislave hl. st. bola prerušená doprava od 21:21 do 22:50. Meškal vlak EC Slovenská strela, 1 vlak InterCity, 3 rýchliky, 1 regionálny rýchlik, 2 regionálne expresy a 5 osobných vlakov. Celková doba meškania prekročila 9 hodín.
„V roku 2017 sme vypravili viac ako pol milióna vlakov,“ hovorí Karol Martinček, člen predstavenstva a riaditeľ úseku obchodu ZSSK. „Je štatisticky nemožné, aby boli všetky spojenia a technika 24 hodín 365 dní v roku dokonalé a aby sa na trati nestala žiadna mimoriadna udalosť. Každé jedno meškanie nás však mrzí a analyzujeme ho. Robíme tiež všetko pre to, aby sme čo najrýchlejšie modernizovali náš vozňový park a zároveň držali krok s modernými technológiami, aby sme v prípade mimoriadnosti vždy promptne reagovali,“dodáva K. Martinček.
Aj keď nie všetky mimoriadnosti sa dajú predvídať, osobná železničná doprava stále patrí medzi najbezpečnejšie, najspoľahlivejšie a najkomfortnejšie druhy dopravy. Z pohľadu ekológie hrajú vlaky jednoznačne prím.
