Hello Moto LVL 2. Pred týždňom to bola maličká Motorola s maličkou anténou, dnes to bude veľká Motorola s veľkou anténou, dokonca výsuvnou.
„Aké by to bolo, keby prídete do obchodu s vybitým telefónom, kúpite si obyčajné tužkové baterky, nasypete štyri kusy do telefónu a fičíte ďalej niekoľko hodín, možno aj deň? Bolo by to skvelé? To neviem, ale v dnešnej dobe integrovaných a používateľsky nevymeniteľných batérií je to absurdné myslenie 🙂 “
Úvodník je za nami a ako už isto viete, ďalšia časť RETRO blogu pred nami. Ale, aby sme nezabudli na „múdrosť týždňa“, tak si predstavte, že v roku 1997 sa po prvýkrát na Japonskom trhu objavilo Tamagoči. Čo to je, je asi zbytočné vysvetľovať. Jedným slovom, teda dvomi – celosvetový fenomén. Jeho výhodou bolo, že mal dlhší priebeh ako nedávny BOOM s Pokémon GO – nič v zlom 🙂 .
Motorola D160 – klasická „hruda“, ktorá dobre sedí v ruke a keď začnete volať, pričom si vytiahnete anténu, okamžite sa cítite ako generálny riaditeľ NBS 🙂 . Doladil by to ešte bordový RETRO oblek. To je len nočná úvaha. Tento telefón toho veľa neponúkol, ak teda nepočítam zaujímavú cenovku. Telefón bol zaradený k nižšej strednej triede, a preto si ho mohol dovoliť, povedzme, že takmer každý.
Dizajn
Aj keď je Motorola D160 veľkým, naozaj veľkým telefónom, tak sa v rukách drží pomerne dobre. Subjektívne, v tomto poráža aj staré Nokie, ktoré boli tiež veľké, ale ten úchop nebol ideálny. Rozmery zariadenia sú – 159 x 58 x 30 mm s hmotnosťou 230 gramov. A toto bol, prehnane, kameň úrazu. Váhu je podstatne cítiť a keď ste s „dé-sto-šesťdesiatkou“ často telefonovali, mali ste v cene telefónu aj mobilnú posilňovňu 🙂 . Opravil by som aj celkovú dĺžku zariadenia – 159 mm. To je síce základná dĺžka, ale bez antény, ktorá sa ešte aj vysúvala. Takže, so základnou anténou je dĺžka – 180 mm / s vysunutou – 285 mm. To je už slušné ukazovátko, čo poviete?
Celkové spracovanie a materiálové vyhotovenie je výborné, môžem povedať, že tento telefón vyzerá i dnes, takmer ako nový. Ak nepočítam vypadané pixeli na displeji, to je jediná chyba. Dizajn je čistý a má veľmi pekne uhladené línie, celkovo pôsobí telefón elegantne. Predná časť (zvrchu) – slúchadlo, trojriadkový displej, dvojica tlačidiel (červené C / zelené OK), ktoré slúžili, okrem iného, aj na začatie a ukončenie hovoru. Pod nimi je štvorica funkčných tlačidiel (menu, dve smerové šípky, tichý/hlasný režim telefónu). Pokračujeme alfanumerickou klávesnicou, pod ktorou sú ďalšie tri tlačidlá (zap/vyp telefónu, šípka odoslania, tlačidlo správ). Poslednou časťou, tesne nad bradou, je mikrofón. Veľký telefón má veľa tlačidiel, nepochybne. A čím lacnejší, tým komplikovanejšie ovládanie – v tomto Motorola debutuje.
Zostatok zariadenia je uhladený a nachádza sa tu už iba konektor pre nabíjačku (v spodnej časti) a konektor na pripojenie externej antény, s dvoma skrutkami po bokoch (zadná vrchná časť). Či majú byť tieto otvory uzavreté nejakou gumenou krytkou, neviem. Dodajme, že kompletné podsvietenie tlačidiel, ako aj displeja, je zelené. Všetky tlačidlá sú gumené, ale napočudovanie sa veľmi dobre stláčajú, a tiež majú dobrú spätnú odozvu. Avšak, vzhľadom na možnosti telefónu to nie je nejak extra využiteľné.
Displej
Monochromatický, negrafický – s tromi riadkami. Použiteľné však neboli všetky. Vrchný riadok zobrazoval stav batérie, silu signálu a indikáciu prijatej správy. Displej ničím iným „nevynikal“, jedine ak veľkým rastrom jednotlivých pixelov. No v tejto cenovej kategórii sa niet čo čudovať.
Ovládanie a funkcie
Menu malo viacero položiek, nie však zaujímavých, nakoľko to, čo býva väčšinou pod jednou skratkou, je rozhádzané po menu. Z najzaujímavejších, použiteľných položiek je tu -presmerovanie všetkých hovorov, telefónny zoznam, pridanie kontaktov a pod. To je snáď SUPER telefón. Tlačidlo reproduktoru, vedľa smerových šípiek, uviedlo telefón do stavu – tichý alebo hlasný. Ak bol v režime tichý, hovor bol ohlásený iba rozsvietením displeja. Vibrácie chýbali. Z bezpečnosti, ak sa to dá tak nazvať, nechýbalo uzamknutie klávesnice a zmena PIN kódu. Prítomný bol aj kód telefónu, v default nastavení to bola kombinácia čísiel – 1234. Uzamykanie klávesnice bolo vítané, nakoľko spodné tlačidlo zapínania bolo tak citlivé, že jediným stisnutím ste telefón vypli.
Naopak, pre jeho zapnutie bolo nutné tlačidlo podržať dlho. Smerové šípky slúžili aj na vstup do rýchlej voľby, ktorá bola prednastavená a nekonfigurovateľná. Bolo nutné spoľahnúť sa na intuíciu výrobcu, ktorý určil, čo sú, resp.budú, najviac používané funkcie. Robili predtým verejný prieskum? Asi nie J. Dodajme, že menu bolo zbytočne komplikované, aj keď vo svojej podstate nič extra neponúklo.
SMS správy a telefonovanie
Takže, dalo sa volať, to je dobrá správa, a tiež písať textové správy, s možnosťou odoslania ako – Text, Fax, Pager, E-mail, ERMES, X400 alebo hlasová pošta. Dobre použiteľná bola aj funkcia, resp. služba – Cellular Broadcast. To je služba, v ktorej boli prednastavené rôzne vysielacie kanály (nastavili ste si ich aj sami) a textové správy sa (ste) prijímali cielene, podľa toho, kde ste sa nachádzali. Boli to rôzne informácie o doprave, správach a pod.
Tieto správy sa zobrazovali priamo na displeji a neukladali sa do telefónu, čím sa nezaplňovala už beztak obmedzená pamäť. Výčitkou pri správach bolo aj samotné zadávanie textu. Displej pri zadávaní textu ponúkol „až“ jeden riadok, ktorý mal max. 12 znakov. Zlý dojem doplnil blikajúci kurzor v tvare kocky, ktorý bol tmavý, čím podstatne prekrýval označený znak. Takže písanie sa = „radosť nevídaná“.
Lepšie to bolo pri telefonovaní. Pamäť na kontakty nebola žiadna a bolo nutné spoľahnúť sa na pamäť SIM karty. Trošku pamäte bolo dostupnej aj pre pár SMS správ a 10 volaných + 10 prijatých hovorov. Prvých 9 kontaktov v zozname bolo automaticky priradených k rýchlej voľbe – dlhým stlačením jednotlivých kláves ste uskutočnili hovor. Nič viac, nič menej, základ musel stačiť. Dodajme, že telefón je jednopásmový – 900 MHz.
Zvonenia
Aj keď sa to nezdá, si moja hviezda, nie toto som nechcel, „empétrojky“ tu neboli, ale zato bola možnosť výberu z jedenástich melódií. Profily telefónu alebo režimy zvonení tu pochopiteľne nie sú. Druhou a poslednou možnosťou, bolo nastavenie úrovne hlasitosti – sedem úrovní.
Batéria
To najlepšie nakoniec? Samozrejme! Batéria je vyberateľná a jej slot hybridný, vidíte, už v roku 1997 sa myslelo na variabilitu J. Pôvodný batériový „pack“ je celistvý článok s kapacitou 750 mAh. Typ batérie je Ni-MH. Jej výdrž nebola očarujúca, ale beztak postačovala. V „bežnej premávke“ to bola výdrž na úrovni približne dvoch dní. Prejdime však k tomu, čo sa nám páči najviac – „modulárny slot batérie“. Tento názov som si vytvoril k tomuto zariadeniu sám, v žiadnom prípade to nebolo takto klasifikované.
Jeho výhodou je, že okrem dodávanej batérie je možné telefón napájať štyrmi klasickými batériami – typ AA. Čiže, situácia – máte takmer vybitý telefón a potrebujete súrne volať. Riešenie – skočím do obchodu, kúpim baterky, nahádžem do telefónu a volám! Šikovné, čo poviete? Takéto riešenie bolo viditeľné u viacerých telefónov v tejto dobe.
Táto špecifikácia mala ešte jednu výhodu – pri nabíjaní. Telefón bolo najlepšie nabíjať v noci a nedostačujúcu kapacitu počas dňa riešiť batériami. Prečo? Z jednoduchého dôvodu, telefón sa s pribalenou nabíjačkou nabíjal celých 6 hodín, a to je neuveriteľne veľa. Výhodou toho bolo, že po nabití telefónu ste si mohli na nabíjačke „usmažiť slaninku“ – nabíjačka až vrela! Raňajkový set ako vyšitý, to ani súdruhovia z NDR netušili, že ich výrobok bude multifunkčný.
Záver
Všetko? Áno, nič iné ma nenapadá 🙂 . Ako inak, aj toto muselo prísť, je tu záver dnešného RETRO blogu, ktorý bol opäť, veríme, že zaujímavý, nostalgický a obohacujúci. Motorola D160 je, bola a bude skutočne zaujímavým strojom, ktorý nebol na Slovensku veľmi predávaný, a preto ho možno viacerý z vás nebudú poznať. To však nevadí, nato sme tu my, aby sme vám takéto „klenoty“ predstavovali. Ďakujeme za vašu pozornosť a tešíme sa na vás opäť o týždeň.
Ak ste niektorú časť nášho RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným pomenovaním – Zaspomínajte si s TOUCHIT.
