Občianske združenie koncesovaných taxikárov (OZKT) sa na Okresnom súde Bratislava I ešte 22. februára 2018 domáhalo, aby súd uložil spoločnosti Taxify povinnosť zdržať sa prevádzkovania a sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou osôb a vozidiel, ktoré údajne nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča či vozidlo taxislužby podľa zákona o cestnej doprave.
Občianske združenie odôvodňovalo svoj návrh poukazom na uznesenie Okresného súdu Bratislava I, ktorým nariadil neodkladné opatrenie voči spoločnosti Uber B.V. a uložil mu obsahovo analogické zdržovacie povinnosti. Podľa Občianskeho združenia koncesovaných taxikárov spoločnosť Taxify vykonáva rovnakú službu. Po zhodnotení všetkých skutkových tvrdení a predložených dôkazov sa však súd s týmito tvrdeniami nestotožnil a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca svojim návrhom domáhal a návrh zamietol. Súd okrem iného uviedol, že žalobca nepreukázal, aby Taxify prevádzkovalo dopravu v rozpore s verejnoprávnymi predpismi. V neposlednom rade súd vo svojom odôvodnení uviedol, že Taxify nie je možné uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania činnosti (t.j. prevádzkovanie alebo sprostredkovanie taxislužby), keďže túto činnosť v skutočnosti nevykonáva.
23. apríla 2018 však OZKT podalo na ten istý okresný súd ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde opätovne žiadalo Okresný súd Bratislava I, aby uložil spoločnosti Taxify povinnosť zdržať sa prevádzkovania a sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky. Na uvedený opakovaný návrh reagovala spoločnosť Taxify, pričom upozorňovala na to, že Okresný súd Bratislava I už o totožnom návrhu rozhodoval a zamietol ho. Došlo tak k vzniku prekážky rozhodnej veci (res iudicata), ktorá je neodstrániteľnou procesnou podmienkou. Okresný súd Bratislava I po preštudovaní spisového materiálu zistil, že opakovaný návrh OZKT na nariadenie neodkladného opatrenia proti Taxify sa zhoduje s predchádzajúcim návrhom, ktorý bol právoplatne a vykonateľne zamietnutý 11. apríla 2018. Na základe týchto skutočnosti súd konanie voči Taxify zastavil.
Súd zároveň rozhodol o tom, že OZKT je povinné nahradiť Taxify náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu o „opakovanom“ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo právnemu zástupcovi Taxify doručené 24. mája 2018.
„Sme radi, že súd takto rozhodol, a že na Slovensku bude naďalej zachovaná možnosť slobodne sa rozhodovať o tom, ktorú službu v Bratislave a Košiciach ľudia využijú. Taxify tak bude aj naďalej ponúkať svoje technologické riešenie umožňujúce poskytnutie bezpečného, rýchleho a cenovo dostupného spôsobu cestovania v dvoch najväčších slovenských mestách. Zároveň však vyjadrujeme naše veľké znepokojnenie nad značne neštandardným spôsobom, akým sa v tomto prípade Občianske združenie koncesovaných taxikárov pokúšalo opakovane dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia proti našej spoločnosti, a to aj napriek tomu, že už vedeli o právoplatnom a vykonateľnom zamietnutí ich pôvodného návrhu,“ uviedol Roman Sysel, Taxify Country Manager pre Slovensko a Českú republiku.
Doplnené:
Reakcia IDH na negatívne rozhodnutie súdu v prípade zákazu činnosti pre Taxify
„Základom mestskej mobility a súvisiacich dopravných služieb musia byť férové a jasné podmienky, ktoré platia pre všetkých rovnako. Rozdielne rozhodnutie súdov podľa nás v rovnakej veci vnímame so znepokojením, keďže obe služby, resp. mobilné aplikácie na ktorých sú tieto služby založené fungujú na takmer rovnakom princípe.
Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) dlhodobo upozorňuje na potrebu aktualizácie legislatívy dotýkajúcej sa taxislužieb, ktorá je neoddeliteľným doplnkom verejnej osobnej dopravy a na potrebu zosúladiť legislatívu a podmienky prevádzkovania taxislužby s novými trendmi, súčasnými potrebami spoločnosti a požiadavkami zákazníkov – cestujúcich. Potrebujeme mať pravidlá, ktoré odstránia nadbytočnú, zastaralú a neúčelnú reguláciu, ale súčasne zákazníkom zabezpečia bezpečnú, dôveryhodnú, komfortnú a zodpovednými inštitúciami kontrolovateľnú prepravu.
Príklady zo zahraničia – napríklad v Estónsku – potvrdzujú, že služby zdieľanej jazdy ako Uber či Taxify môžu koexistovať spolu s tradičnými taxislužbami. Služby zdieľanej ekonomiky však nemôžu pôsobiť v akejsi šedej zóne ekonomiky krajiny. Nová legislatíva by mala dať jasnú odpoveď, ako umožniť transparentné podnikanie pre všetky subjekty pôsobiace na trhu.“
