Na začiatku apríla som sa bol v Madride pozrieť na dom, ktorý postavila spoločnosť LG ako svoj prestížny showroom. Nachádza sa v luxusnej štvrti La Moraleja, asi 14 km od centra Madridu a žijú tu rôzne celebrity. Pred časom aj sám Julio Iglesias. Okolie tvoria golfové ihriská a obrovské parky, vstup do tejto časti je kontrolovaný. Niečo ako Beverly Hills v Los Angeles.

Ešte pred návštevou tohto domu sme v Madride navštívili futbalový zápas na štadióne Wanda Metropolitano, kde hrá Atlético de Madrid. Tu má LG umiestnených viac ako 1000 televízorov a ďalších zariadení – napr. OLED svetlá začínajú byť celkom obľúbené. Nie som síce nejaký vyznávač sledovania futbalu, ale technické vybavenie štadiónu sa mi páčilo. Vráťme sa však zo štadióna späť do showroomu menom LG Home.

Štadión, na ktorom nájdete najmodernejšiu elektroniku

LG tu plánuje víziu, v ktorej sú všetky zariadenia v domácnosti vzájomne prepojené a spolupracujú. Len čo práčka doperie, pošle vám signál na mobil, aby ste k nej prišli a premiestnili bielizeň do sušičky, ktorá už čaká zahriata na svoju prácu. Ide to ešte ďalej – ak chytíte do ruky ručný vysávač vo veľkej obývačke a začnete vysávať, ozve sa vám robotický vysávač, že aj on je v miestnosti a veľmi rád vám vzhľadom na veľkú plochu na vysávanie s prácou pomôže.

Ak sa však na veci pozriete z hľadiska toho, kto sa v domácnosti naozaj stará o čistotu šiat, asi by to chcelo len jedno univerzálne zariadenie, čo by urobilo všetko – teda veci by sa vyprali, vysušili a tiež aj vyžehlili. A to všetko bez zásahu ľudskej ruky. Vysávať zatiaľ nemusí. Viem, že väčšina mužov to vyrieši tak, že sa oženia a potom je to obyčajne komplet, ale keď hovoríme o domácom pomocníkovi, tak toto by bolo niečo, čo by naozaj urobilo dieru do sveta. Všimol som si, že hlavne žehlenie košieľ je úloha, ktorú nemá rád nikto. LG má na to zariadenie Styler, pričom jeho prvú generáciu sme mali v redakcii. Vtedy to bolo skôr také kozmetické žehlenie a len dúfam, že nová generácia priniesla väčší efekt.

Osobne sa mi v LG dome veľmi páčila domáca vinárnička, ktorá vám navrhne, aké víno sa hodí ku konkrétnemu jedlu. Vyberá pritom z tých fľašiek, ktoré máte uložené vo vnútri. Udržuje teplotu odlišnú pre červené a biele víno a stráži to, aby ste sa pri ukladaní vína nepomýlili. Riadi sa pritom rozpoznaním nálepky na víne. Samozrejme, musíte si kupovať z databázy vín, ktoré pozná.

A vyskúšal som si, ako sa dá cez rozpoznanie hlasu cez televízor nastavovať farba osvetlenia pripojených svetiel. Tento príklad používa viacero výrobcov televízorov, ktorí zabudovali Google Assistant či Amazon Alexa do svojich televízorov. Rovnako je veľmi obľúbené pýtať sa takýchto televízorov na počasie na vybranom mieste svete s tým, či nám TV odporučí zobrať si so sebou dáždnik alebo teplý kabát. Sú to také názorné ukážkové príklady, v praxi asi len zriedkavo použiteľné. Mohlo by to byť dobré pre človeka, ktorý žije sám a chce sa s niekým porozprávať alebo je lenivý vstať od televízora a zmeniť svetlo.

Takto sme skúšali Google Asisstant

Oveľa užitočnejší je prípad, keď si chcete vyhľadať informácie o nejakom hercovi a potom si zobraziť filmy, v ktorých hrá. Ja som si to vyskúšal s Rowanom Atkinsonom, ktorého u nás poznáme ako Mr. Beana. Google Assistant naozaj po vyslovení jeho mena do mikrofónu v diaľkovom ovládači zobrazil o ňom informácie a hneď mi ponúkol na požičanie filmy s ním. Vybral som si Johnny English Strikes Again a za to chcel Google odo mňa 5,99 eura (len v HD kvalite na 4K TV). Slušne som mu poďakoval …

Google Asisstant zatiaľ nevie po slovensky ani česky, ale skúšal som ho mojou angličtinou s vyhľadaním herca Maroša Kramára. Vyslovoval som to rôzne asi 10 minút, ale dostal som sa len k neznámym hercom z Ázie. Pri hľadaní cez textovo zadané meno ho však Google našiel a aj pár filmov s ním. Vyskúšal som následne vyhľadať informácie o bryndzových haluškách a konštatujem, že som sa s týmto asistentom dobre zabavil. Síce vôbec nenašiel to, čo som hľadal, ale bolo úsmevné sledovať, ako tento americký pomocník neúspešne bojuje so slovenskými výrazmi.

Po chvíli prišla za mnou naša sprievodkyňa a povedala mi, že všetci z našej skupiny už sedia v autobuse a netrpezlivo sa čaká len na mňa. Takže test Google Asisstant so skutočne írečitými názvami našich miest či jedál si nechám až na našu redakciu. Televízor už smeruje k nám.

Ešte pár informácií o cestovaní – počas náhlenia sa za informáciami som v LG Home prišiel o statív, ktorý ale organizátori neskôr našli a je na ceste ku mne. Hurá, mám ho veľmi rád. Keďže si zbieram body na letoch patriacich do skupiny Lufthansa, cestoval som s prestupom tam cez Zürich a späť cez Frankfurt. Konštatujem, že Zürich je drahé mesto v drahej krajine, ideálne je si na letisku nekúpiť nič. Nočný let z Frankfurtu do Viedne meškal hodinu, čo znamenalo, že som nestihol posledný polnočný odchod autobusu u mňa obľúbenej spoločnosti Slovak Lines a musel som riešiť oveľa náročnejšiu alternatívu. Ale to už tak býva s mojím cestovaním, veď to poznáte. Podstatné je, že som sa opäť zdravý vrátil domov. Síce nadránom, ale predsa.

Značky:

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.