Európske domácnosti spotrebujú v priemere štvrtinu energie v Európskej únii. Najviac sa využíva v domácnostiach zemný plyn (36 %) a elektrina (24 %). Obnoviteľné zdroje energie zhltnú 17,5 %, nasledujú ropné produkty (11,2 %) a druhotné teplo (7,6 %). Malý podiel pokrývajú tuhé palivá (3 %).
„Európske domácnosti spotrebujú najviac energie na vykurovanie svojich príbytkov, čo tvorí až dve tretiny konečnej spotreby energie v sektore bývania. Elektrická energia využívaná na osvetlenie a väčšinu elektrických spotrebičov predstavuje zhruba 14 percent z celkovej spotreby energie,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. To však nezahŕňa využívanie elektriny na napájanie hlavných vykurovacích, chladiacich alebo varných systémov.
Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani domáce spotrebiče na varenie zhltli 5,6 % energie spotrebovanej domácnosťami, zatiaľ čo chladenie priestorov (klimatizácia) a iné konečné použitia pokrývajú len nepatrné percento, konkrétne 0,3 % a 0,9 %. Vykurovanie priestorov domácnosti a vody predstavuje dokopy 78,9 % konečnej spotreby energie domácností.
Slovenské domácnosti sa príliš v účele spotreby nelíšia od tých európskych. Najviac je využívaná energia na vykurovanie domácnosti (68,3 %), nasleduje ohrev vody (14,8 %), osvetlenie (11,7 %), varenie (5,6 %) a klimatizácia (0,1 %). Najviac využívame zemný plyn (64,5 %), nasleduje druhotné teplo (26 %), elektrinu (5,7 %), obnoviteľné zdroje energie (1,9 %), tuhé palivá (1,4 %) a ropné produkty (0,4 %).
„V rámci spotrebného koša priemernej slovenskej domácnosti tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Od roku 2007 u nás výrazne tieto výdavky rástli. Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 %, vlani do bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu ale aj celkového nájmu,“ doplnila Buchláková.
Ceny energií by mali pritom rásť na Slovensku aj v budúcom roku. Posledné mesiace totiž rastie cena silovej elektriny na burzách, čo môže mať vplyv na koncovú cenu elektriny pre slovenské domácnosti.
Je niekoľko tipov, ako na energiách ušetriť. „Aj keď energetické úspory si často vyžadujú vstupné investície (zateplenie, regulácia kúrenia a montáž termostatických hlavíc, výmena kotla, výmena žiaroviek za úsporné) sú aj kroky, ktorými je možné usporiť bez vynútených nákladov. Tu patrí napríklad zníženie teploty v domácnosti, jej prispôsobenie účelu miestnosti (v spálni nemusí byť tak teplo, ako v obývacej či detskej izbe), vypínanie kúrenia pri odcestovaní, vypínanie spotrebičov namiesto ponechávania v stand-by móde,“ skomentovala Buchláková.
Nízka úroveň úrokových sadzieb úverov na bývanie v súčasnosti praje aj ľuďom, ktorý chcú realizovať náročnejšie investície (napríklad zateplenie či výmenu kotla) vedúce k úsporám energií. Zároveň sa oplatí sledovať štátne podporné mechanizmy, v rámci ktorých sa dajú na niektoré investície získať dotácie, ktoré urýchlia návratnosť investície a znížia jej finančnú náročnosť.
