Ako funguje súčasné bezdrôtové nabíjanie a kam sa posunie ďalej? Aké sú jeho súčasné silné a slabé stránky a kedy môžeme očakávať jeho masívne presadenie? Na to odpovieme práve v tomto článku.
Ktoré drôtové spojenie je nepohodlné a nepríjemné? No predsa to, ktoré musíte stále obsluhovať. Pokiaľ k svojmu televízoru, hernému desktopu či akémukoľvek elektrickému spotrebiču pripojíte káble a následne s nimi mesiace či celé roky neprichádzate do kontaktu, zrejme pre vás nepredstavujú žiadny problém. Veď prečo by aj mali. Nemusíte sa zaoberať sledovaním stavu batérie a dobíjaním a pokiaľ je kabeláž vhodne umiestnená za skriňou či stolom, všetko je v poriadku aj z hľadiska vzhľadu. Pohodlie je narušené v prípade smartfónov a tabletov. Krátka výdrž na batériu a nutnosť neustáleho dobíjania je zrejme najväčšou slabinou súčasných mobilných zariadení. Kým dátová konektivita je vďaka Wi-Fi, Bluetooth a 4G LTE obvykle bezproblémová, pre nabíjanie je nutné siahnuť po nabíjačke a do zariadenia pripojiť kábel. Vzhľadom na to, že pri smartfónoch a smarthodinkách to musíte urobiť prakticky každý deň, vie to byť veru poriadne otravná záležitosť. Nejde pri tom len o to, že nabíjačku musíte mať po ruke, čo mimo domu nemusí byť vždy samozrejmosťou. Aj doma sa občas pritrafí to, že nabíjačku nemôžete nájsť alebo skrátka smartfón nabiť zabudnete a vo dverách pri odchode z domu si uvedomíte, že zariadenie už melie z posledného. Veľkou nevýhodou takisto je, že zariadenie pri nabíjaní stratí svoju mobilitu a ak ho používate vtedy, cítite sa, akoby ste držali staré telefónne slúchadlo pevnej linky, s ktorým ste sa nemohli pohnúť viac ako meter od prístroja. Ako z tohto problému von? Samozrejme pomocou bezdrôtového nabíjania. To má pritom niekoľko verzií, pričom niektoré môžu mať z hľadiska budúcnosti značný vplyv na to, ako vlastne budeme mnohé zariadenia používať.
Bezdrôtové nabíjanie a nová vojna formátov
Technológia bezdrôtového nabíjania zariadení nie je žiadnou novinkou, avšak presadenie jednotlivých technológií nie je vždy jednoduché a často na ne musí byť ten správny čas. Ako dobrý príklad sa dajú uviesť tablety, ktoré sú na trhu už od 90. rokov minulého storočia, avšak až rok 2010 bol tým zlomom, ktorý ich nasmeroval do veľkej popularity. V prípade rôznych formátov a technologických štandardov pritom často do hry vstupuje ešte jeden faktor, ktorým je súboj konkurenčných združení. Ako príklad z relatívne nedávnej minulosti (2006 až 2008) sa dá uviesť súboj optických formátov Blu-ray a HD DVD, pri ktorom sa dve konkurenčné konzorciá snažili pretlačiť práve svoje riešenie. Snaha o uzurpovanie prívržencov jednoznačne brzdila rozšírenie používania, pretože mnoho firiem a takisto koncových používateľov čakalo, ako súboj dopadne.
Qi je najpoužívanejší nabíjací štandard súčasnosti
Podobná situácia je už niekoľko rokov v oblasti technológií bezdrôtového nabíjania koncových zariadení. Ešte v minulom roku sa totiž snažili svoje štandardy presadiť tri nezávislé združenia, operujúce pod skratkami WPC, PMA a A4WP. Najstarším je Wireless Power Consortium (WPC), ktoré vzniklo na samom sklonku roku 2008. Ich štandard bezdrôtového nabíjania nesie názov Qi (čítané ako „Čí“), ktorého prvá špecifikácia pre nízke energetické prenosy (5 W) sa dostala na svet v lete 2009. V súčasnosti je vo fáze finálneho návrhu špecifikácia pre stredne veľké prenosy do 15 W a pripravuje sa rozšírenie na 120 W, čo by už stačilo aj pre notebooky (vo vzdialenejšom období sa chystá aj 2 KW variant vhodný pre kuchynské spotrebiče). Pri založení združenia v roku 2008, sa do kontrolnej rady postavilo osem spoločností z oblasti elektroniky, nabíjania a výroby polovodičov. Konkrétne išlo o Philips, Logitech, Sanyo, Texas Instruments, ConvenientPower, Fulton Innovation, Sangfei a National Semiconductor. V roku 2009 sa pridala Nokia, v roku 2011 Huawei a dnes je členom združenia viac ako 212 spoločností, vrátane Microsoftu, Toshiby, Samsungu, Panasonicu, LG, Sony, HTC a Qualcommu. Na začiatku roka 2012 však vznikli ďalšie dve nezávislé združenia, v podobe Power Matters Alliance (PMA) a Alliance for Wireless Power (A4WP). Kým PMA sa snaží presadiť svoj vlastný štandard Powermat, založený na magnetickej indukcii (rovnaký princíp používa aj staršie WPC združenie, v rámci svojho Qi štandardu), A4WP sa vydalo odlišnou cestou a presadzuje zavedenie štandardu založeného na magnetickej rezonancii, nazvaného Rezence (k detailom oboch týchto hlavných technológií bezdrôtového nabíjania sa ešte dostaneme). Oba štandardy umožňujú v súčasnosti rozsah 1 až 50 W.
Pomerne nečakane, v lete minulého roka, ohlásili obe novšie združenia spoluprácu a na začiatku roka 2015 úmysel o vzájomnom zlúčení. K tomu nakoniec prišlo v júni a momentálne toto spojené združenie operuje pod označením A4WP/PMA, pričom sa očakáva ohlásenie nového oficiálneho názvu ešte v priebehu tohto roka. Súčasťou ich spoločného štandardu budú technológie od PMA založené na magnetickej indukcii (Powermat) a zároveň aj štandard Rezence od A4WP, založený na magnetickej rezonancii. Budúce zariadenia podporujúce nový spoločný štandard by tak mali umožňovať oba typy prenosov. Veľký záujem o tento štandard prejavil najmä Intel, podporu však ohlásili mnohé spoločnosti, ktoré stoja aj za konkurenčným Qi štandardom od WPC, vrátane Samsungu, LG, HTC, Qualcommu, Microsoftu, HP, Aceru, Asusu, Toshiby, Lenova či Sony. Uvidíme teda, ktorému štandardu sa napokon podarí získať na svoju stranu viac koncových zariadení. Je totiž dosť dobre možné, že behom niekoľkých nasledujúcich rokov jeden štandard ten druhý úplne vytlačí.
Ako bezdrôtové nabíjanie funguje?
V prípade bezdrôtového nabíjania smartfónov či inej používateľskej elektroniky sa v súčasnosti stretneme s dvomi základnými prístupmi. Nabíjaním s použitím magnetickej indukcie a nabíjaním s použitím magnetickej rezonancie. Obe riešenia z hľadiska architektúry zdieľajú mnoho spoločných prvkov, avšak rozličné prístupy k rovnakému problému majú za následok pomerne veľké odlišnosti v používaní koncových zariadení. Pri prvom kontakte s technológiou mnohým ľuďom napadne, či je vôbec bezpečná. Laická obava by mohla napríklad vyplývať z predstavy, že elektrina sa prenáša len tak vzduchom a ak do priestoru strčí človek napríklad ruku, príde k úrazu. Obavy sa pravdaže úplne rozplynú, keď technológii nahliadnete pod kapotu.
V dvoch tisíckach kaviarní Starbucks sa objavili plošinky Powermat. Ak váš smartfón technológiu nepodporuje, môžete si zo stojanu požičať pripojiteľnú cievku do USB
Oba súčasné prístupy, založené na magnetickej indukcii a rezonancii, používajú na bezdrôtový prenos magnetické pole. Zariadenie, ktoré slúži ako nabíjačka má v sebe cievku, ktorá po pripojení do elektrického obvodu vytvorí okolo seba magnetické pole. Toto pole je väčšie, než samotné zariadenie a jeho veľkosť tak určuje dosah samotnej nabíjačky. Pole nie je pre človeka citeľné, ani nebezpečné. Je to prakticky totožné, ako keby ste rukou chytili magnet. Koncové zariadenie kompatibilné s bezdrôtovým nabíjaním má však v sebe prijímaciu cievku a akonáhle sa dostane do dosahu spomenutého magnetického poľa, dôjde k presne opačnému efektu. Magnetické pole vyvolá v cievke elektrický prúd. Z tohto popisu je jasné, že pri prenose žiadny úraz nehrozí. Nedeje sa totiž to, že namiesto drôtom by prechádzal elektrický prúd vzduchom. Prúd je použitý k vytvoreniu magnetického poľa a iné zariadenie v dosahu toto pole vo svojich útrobách prevedie zas na prúd. Daňou sú samozrejme straty, pretože ani jedna z týchto premien nie je 100 % účinná. Nič vám však nebráni v tom, aby ste si bezdrôtovú nabíjačku priložili k ľavému uchu a prijímacie zariadenie k pravému uchu a nechali ho nabíjať cez svoju hlavu. Sila magnetického poľa vytváraného týmito zariadeniami je totiž zhruba na úrovni, akú vytvára prirodzene naša Zem. Zároveň je to asi stokrát menej, ako vytvára mobilný telefón držaný pri uchu v priebehu hovoru.
Aké sú teda skutočné rozdiely medzi týmito dvomi technológiami? Z používateľského hľadiska je najväčší rozdiel to, že pri zariadeniach používajúcich riešenie na základe indukcie je nutné mať nabíjačku a prijímač tesne pri sebe. Ide teda o nejakú plošinku, kde smartfón položíte na presne určené miesto. Naproti tomu riešenia založené na rezonancii majú väčší dosah a okolo nabíjačky môžete naukladať aj niekoľko zariadení. Problémom nie je ani prekážka, takže nabíjačka môže byť napríklad pripevnená na spodnej časti dosky dreveného stola a zariadenia položené na vrchu sa začnú nabíjať. Čím je tento rozdiel spôsobený? Elektrický prúd v nabíjačke je indukovaný do rezonančného obvodu, ktorý vytvára magnetické pole slúžiace na prenos. Tvar a vlastnosti tohto magnetického poľa majú pritom výrazný vplyv na to, ako musí byť navrhnutý prijímač. Zarovnanie vysielacej a prijímacej cievky v rámci magnetického toku a takisto ich vzájomná vzdialenosť ovplyvňuje to, ako efektívne bude energia prenášaná. Do efektivity prehovárajú však aj ďalšie veci, ako je napríklad použitá rezonančná frekvencia, aký je rozdiel medzi veľkosťou vysielacej a prijímacej cievky, použité materiály a podobne. Pomocou elektromagnetického tienenia v zariadeniach môže byť takisto magnetický tok tvarovaný, vďaka čomu je možné ovládať tvar magnetického jadra. Pokročilé elektromagnetické tienenie je však faktor, ktorý môže negatívne ovplyvniť rozmery a takisto cenu zariadenia.
Vysielacia cievka v nabíjacej podložke, ktorá vytvára magnetické pole zabezpečujúce transfer energie
Združenie WPC (štandard Qi) a takisto PMA sa zaoberajú štandardami bezdrôtového nabíjania založeného na magnetickej indukcii. V nabíjačke, ktorá funguje ako vysielač, dochádza k prevodu jednosmerného prúdu na striedavý, k čomu sa používajú striedače napätia (invertory). V oboch štandardoch zariadenie pravidelne vytvára krátky magnetický ping, aby zistilo, či je v dosahu podporovaný prijímač. V okamihu ako ho rozpozná, začne prenos energie, pričom sa používa frekvenčná modulácia na určitom rozsahu. WPC pri svojom štandarde Qi používa frekvencie 100 až 205 kHz, zatiaľ čo konkurenčná špecifikácia od PMA rozsah 277 až 357 kHz. Štandardy sú už z tohto hľadiska nekompatibilné, i keď používajú rovnaký princíp. Na zachovanie účinného prenosu energie je nutné zachovať blízkosť a presné zarovnanie prijímacej a vysielacej cievky. Na nabíjačku teda treba položiť smartfón napríklad do vyznačeného obdĺžnika, pričom pri inej orientácii sa nabíjanie nezačne.
Naproti tomu, združenie A4WP používa pri svojej špecifikácii Rezence riešenie v podobe magnetickej rezonancie. Namiesto striedačov napätia používa nabíjačka zosilňovač, výsledkom čoho je, že rezonančná frekvencia medzi prijímacou a vysielacou cievkou musí byť rovnaká alebo mimoriadne podobná. Namiesto frekvenčnej modulácie v nejakom rozsahu frekvencií, sa teda používa len amplitúdová modulácia na jednej. Podporované zariadenia nemôžu byť zistené tak ako pri indukcii magnetickým pingom a ako alternatíva sa používa Bluetooth. To zvyčajne nie je problém, pretože relevantné mobilné zariadenia už túto technológiu majú integrovanú v základe. Akonáhle sa frekvencie synchronizujú, prenos energie začne. Už spomenutou výhodou je, že pri magnetickej rezonancii môžete použiť ľubovoľnú orientáciu prijímačov a okolo nabíjačky je možné naukladať aj viacero zariadení, pretože nie je tak náchylná na úplne tesnú blízkosť cievok. Z používateľskej stránky je to nepochybne prívetivejšie. Z hľadiska prenosu pritom môže mať riešenie založené na indukcii aj rezonancii podobnú účinnosť, pokiaľ sa implementuje správne. Efektivita je pravdaže o niečo nižšia, než pri káblovom spojení. V ideálnom prípade sa dosiahne okolo 90 % účinnosti káblového prenosu, v horšom prípade okolo 70 %. Výsledkom je teda o niečo dlhší čas nabíjania a takisto väčšie množstvo energie, ktoré je nutné odčerpať zo siete. Pri smartfónoch a iných mobilných zariadeniach to však príliš nehrá rolu, pretože za ich každodenné nabíjanie utratíme zhruba dve eurá ročne.
Ktoré riešenie sa nakoniec presadí? Vzhľadom na to, že združenia PMA a A4WP sa aktuálne zlúčili, bude ich spoločný štandard podporovať obe metódy. Indukčnú časť zaobstará PMA, rezonančnú A4WP. Z tohto hľadiska má teda štandard značnú výhodu, čo môže byť pre mnohých výrobcov atraktívnejšie. Stačí pár po sebe idúcich úspešných vlajkových produktov a štandard naberie enormne rýchlo ďalších podporovateľov, čo môže vyvolať efekt snehovej gule a rýchle víťazstvo (ako napríklad v prípade Blu-ray štandardu). WPC s indukčnou metódou si uvedomuje, že nebude môcť zostať pozadu a spojilo sily so spoločnosťami PowerbyProxi a Texas Instrument, v snahe účinné rezonančné riešenie vyvinúť. V návrhu budúcej špecifikácie zo začiatku tohto roka (čaká ešte na spätné pripomienky jednotlivých spoločností), už je toto riešenie začlenené, takže víťaz sa dnes ešte odhadnúť rozhodne nedá.
Aktuálne zariadenia na trhu
Zariadenia schopné bezdrôtového nabíjania sa predvádzajú v testovacej prevádzke už niekoľko rokov. Za spomenutie stojí napríklad demonštrácia Intelu na výstave Computex v roku 2012, kde pomocou ultrabooku predvádzal nabíjanie smartfónu a pomocou all-in-one desktopu zas nabíjanie bezdrôtovej klávesnice (v oboch prípadoch indukčné riešenie). V rokoch 2012 a 2013 sa dostalo na trh a aj priamo medzi zákazníkov niekoľko zaujímavých riešení, pričom išlo napríklad o smartfóny Nokia Lumia 920 či Google Nexus 4. V oboch prípadoch bol použitý Qi štandard od združenia WPC a kým Nokia dala prednosť malej ploskej podložke, Google predstavil bezdrôtovú nabíjačku pripomínajúcu rozpolenú biliardovú guľu. To mnoho používateľov nedocenilo, pretože telefón neraz skĺzol zo svojej presne stanovenej pozície a nenabíjal sa. Od roku 2013 počet zariadení podporujúcich bezdrôtové nabíjanie stúpa pomerne svižným tempom, a i keď ešte rozhodne nie je samozrejmosťou, dlho to už trvať nemusí. Na tohtoročnom Mobile World Congrese v Barcelone vykukovalo bezdrôtové nabíjanie takmer odvšadiaľ. Nešlo pri tom len o Samsung, ktorý integroval dva druhy bezdrôtového nabíjania do svojho smartfónu Galaxy S6 (indukčné Qi a Powermat), ale aj o známu nábytkársku spoločnosť IKEA, ktorá predviedla niekoľko kusov nábytku s integrovanou bezdrôtovou nabíjačkou. Smartfón teda stačí položiť vedľa seba na nočný stolík pri spánku a ráno ho máte nabitý bez toho, aby ste sa zaoberali pripájaním a odpájaním káblov. V oboch prípadoch je prioritne použitý štandard Qi, ktorý má aspoň zatiaľ v adopcii náskok. Dodnes sa objavil na približne 80 typoch smartfónov a príbuzných zariadení, pričom nabíjacie plošinky sú dnes voľne dostupné v približne tritisíc hoteloch, reštauráciách, letiskách (napríklad Kennedyho letisko v New Yorku či Heathrow v Londýne) a iných verejných miestach. Rozširovanie nepochybne bude pokračovať aj naďalej, pričom stoly v kaviarňach či čajovniach sú logickým miestom.
Integrované nabíjacie plošiny sa začnú objavovať aj v stojanoch monitorov, ako je napríklad Samsung SE370
Nabíjacie plošinky postavené na Qi štandarde sa dnes takisto objavujú aj na niektorých modeloch áut a v lete tohto roku sme mohli vidieť aj predvedenie riešení zabudovaných do monitorov. V ich prípade je plošinka integrovaná do stojanu a smartfón na toto miesto stačí položiť, čo už dnes nepochybne robí mnoho používateľov. Tieto riešenia ako prvé predstavili spoločnosti Asus a Samsung. V prípade Asusu ide o 27″ AH-IPS monitor Designo Frameless s rozlíšením 3840 × 2160 bodov, zatiaľ čo Samsung predstavil dva IPS modely SE370 (24″ a 27″) s klasickým full HD rozlíšením. Monitory by sa mali v obchodoch objaviť ešte v priebehu tohto roka.
Zdatne sa rozširuje aj konkurenčný štandard dnes už spojených združení PMA a A4WP. Nabíjacie stanice Powermat od PMA sa napríklad v USA objavili v 2000 kaviarňach Starbucks. Keďže väčšina smartfónov tento štandard nepodporuje, na stoloch nájdu zákazníci malý krúžok s microUSB konektorom, obsahujúcim cievku. Tento doplnok pripomínajúci prívesok zapnú do telefónu a následne už bezdrôtovo nabijú svoje zariadenie položením na správne miesto na stole. Vzhľadom na nutnosť pripojenia doplnku ide vlastne o rovnakú činnosť, akou by bolo pripojenie kábla, tu však ide hlavne o marketingovú kampaň s cieľom rozšíriť povedomie o technológii. Zariadenie, ktoré štandard Powermat podporuje (ako napríklad spomenutý Galaxy S6) žiadny doplnok nevyžaduje a nabíjanie sa začne ihneď. Z hľadiska dostupných zariadení na trhu a rozšírenia nabíjacích staníc, je na tom najhoršie Rezence od A4WP. Aj keď táto rezonančná metóda vďaka niekoľkocentimetrovému dosahu pôsobí omnoho lepšie, než indukčné riešenia vyžadujúce tesnú blízkosť, prechod na trh je komplikovaný. Každý štandard totiž potrebuje za sebou významné spoločnosti a koncové produkty, inak sa nepresadí. Začalo sa však rozhodne blýskať na lepšie časy. Na tohtoročnom Computexe predviedol Intel prototypy produktov, založené práve na štandarde Rezence. Budúci rok chystá ich veľký boom a na trhu by sa malo objaviť niekoľko typov podporovaných zariadení, pričom nejde len o smartfóny a tablety, ale aj notebooky, klávesnice a myši. Došlo pri tom k oznámeniu, že Haier, veľký čínsky výrobca elektroniky, chce ešte v priebehu tohto roku nabíjacie stanice Rezence rozšíriť po kaviarňach, reštauráciách a letiskách v celej Číne, i keď zatiaľ nie je známe, koľko ich bude.
O integrovanie nabíjacích plošín sa zaujímajú aj nábytkárske spoločnosti. IKEA predstavila integráciu indukčného systému do nočného stolíka
Nabíjacie riešenia zajtrajška
Položiť smartfón na stojan monitora či na skrinku a nechať ho automaticky nabiť je určite pohodlnejšie, ako niekde zhľadúvať nabíjačku a pripájať ju. Obzvlášť, ak máte viacero zariadení súčasne a pri každom príchode domov musíte operovať s dvomi či tromi káblami. Možnosti bezdrôtového nabíjania tu však rozhodne nekončia a vývojári majú omnoho lákavejšie predstavy, ktoré by sa v nasledujúcich rokoch mohli stať skutočnosťou. Čo ak by sa váš smartfón nabíjal len tým, že prídete domov? Alebo čo ak by sa začal nabíjať vo vašom vrecku v momente, ako nastúpite do autobusu či vojdete do kaviarne? Pre mnohé reštauračné zariadenia, hotely či obchodné centrá je dnes poskytovanie bezplatnej Wi-Fi siete samozrejmosťou. Nie je poskytovanie možnosti bezdrôtového nabitia vašich zariadení ďalší logický krok?
Štandardy založené na magnetickej indukcii, ktoré obvykle operujú na vzdialenosť okolo 5 mm a potenciálne na 4 cm, sú k tomu nevhodné. Takáto vzdialenosť stačí tak na prechod vonkajšou konštrukciou nabíjačky a konštrukciou zariadení, ktoré sú na nej položené. Dvere otvára štandard Rezence od dnes už spojeného združenia A4WP/PMA (prípadne prototyp rovnakého riešenia od WPC, ktorý je vo vývoji). Ten obvykle funguje na vzdialenosť niekoľkých desiatok centimetrov, vrátane prekážok v ceste. To je síce dostatočné na to, aby ste si mohli smartfóny nabiť položením kdekoľvek na stôl v reštaurácii, pričom by spojenie vydržalo aj v momente, keď telefón držíte nad stolom v ruke, avšak stále je to príliš malá vzdialenosť na nabíjanie v celej miestnosti. Z hľadiska podstaty rezonančnej technológie väčšej vzdialenosti nič nebráni a nie je problém vyrobiť vysielač a prijímač, ktorý by sa spojil na vzdialenosť niekoľkých metrov. Problémom je, že cievky by museli byť príliš veľké, čo pri mobilných zariadeniach neprichádza do úvahy. V rámci tejto technológie je zaujímavým prvkom pasívny repeater, teda opakovač. Ide o pasívny panel vo veľkosti jedálenského podnosu, ktorý je možné použiť na rozšírenie magnetického poľa. Ide o celkom pasívny plát, ktorý nevyžaduje napájanie ani žiadnu obsluhu. Ak ho ale umiestnite medzi nabíjaciu plošinu a smartfón, bežná vzdialenosť niekoľko desiatok centimetrov, na ktorú sa môže zariadenie pri nabíjaní vzdialiť, stúpne napríklad na jeden meter. Ide teda o akýsi nadstavec či mostík, ktorý rozšíri vytvorené magnetické pole a zvýši tak dosah. Ideou je, že by sa tieto pasívne pláty zabudovali do nábytku, steny, koberca či dverí auta. Vo výsledku by sa tak pokryl celý interiér miestnosti a vozidla bez toho, aby sa museli zväčšovať cievky v nabíjačke alebo v smartfónoch a tabletoch. Vaše zariadenia by sa nabíjali vo vašom vrecku pri sedení napríklad na zastávke, v aute alebo v celej obývačke a nemuseli by ste riešiť, kam ich položíte.
Vývojári majú jasno. Batérie nás už nebudú trápiť, pretože zariadenia sa budú sami nabíjať kdekoľvek doma, v obchode či dopravnom prostriedku
Štandard Rezence je založený prevažne na technickom riešení spoločnosti WiTricity, ktorá je dlhodobo súčasťou združenia A4WP. Na tohtoročnej výstave CES v Las Vegas však vzbudila značne veľký rozruch technológia WattUp, od spoločnosti Energous, ktorá spolupracuje so združením PMA. Jej technológia však nie je založená na magnetickej indukcii ani rezonancii. Namiesto toho sa k prenosu energie používajú super krátke rádiové vlny na frekvencii 5,7 až 5,8 GHz, čo je už pomerne blízko klasickým Wi-Fi a Bluetooth frekvenciám, pracujúcim obvykle na 2,4 alebo 5 GHz. Spoločnosť je aspoň zatiaľ na detaily pomerne skúpa. Vyžarovacie riešenie prenosu energie vyžaduje na rozdiel od magnetického princípu mierenie. O všetko sa stará vysielač, ktorým je v súčasnosti zariadenie vo veľkosti trochu väčšieho routera, ktoré je potrebné umiestniť na viditeľné miesto v miestnosti. Vysielač skenuje svoje okolie pomocou Bluetooth pokrytia a akonáhle odhalí podporované zariadenie, vyšle jeho smerom presne mierený rádiový signál na už spomenutej frekvencii. Ten je zariadením zachytený a čip integrovaný na jeho doske ho prevedie na elektrický prúd. Presne mierený signál funguje na vzdialenosť niekoľkých metrov, pričom aktuálna nabíjačka podporuje vysielanie pre štyri zariadenia súčasne. Prvá generácia nabíjačiek s WattUp technológiou, ktorá by sa mala objaviť na trhu v budúcom roku, by mala poskytovať 4 W pre štyri zariadenia súčasne na vzdialenosť do 1,5 m. Pri vzdialenosti do 3 m by mala byť schopná poskytnúť každému zariadeniu 2 W a pri maximálnej vzdialenosti 5 m už len 1 W. Pokiaľ sú v dosahu viac ako štyri zariadenia, zaradia sa na čakací list a k ich nabíjaniu dôjde po skončení nabíjania predošlých zariadení (zariadenia s takmer vybitou batériu však môžu byť pripojené prioritne). Tento limit v domácnosti nepredstavuje problém, avšak v reštauráciách či na letiskách je to celkom nedostačujúce riešenie. Vývojári sľubujú, že budúca druhá generácia by mala priniesť 14 W pre 12 zariadení.
Systém WattUp od spoločnosti Energous namiesto magnetizmu vsádza na cielený rádiový prenos, zabezpečený zariadením pokrývajúcim celú miestnosť
Spoločnosť Energous si budúcnosť predstavuje tak, že zariadenie bude primontované napríklad na stene a bude obsluhovať všetku elektroniku v miestnosti, vrátane smartfónov, tabletov, notebookov a lámp. Bude teda fungovať ako akýsi „elektrický router“. Je pri tom možné napájať kontinuálne smartfón medzi dvoma zariadeniami pri prechode do inej miestnosti, kde pozíciu elektrického routera môže zastávať napríklad zariadenie integrované do rámu televízora alebo dverí chladničky. Jednotlivé vysielače spolupracujú a prekrývajú sa, podobne ako napríklad vysielače mobilnej siete Vzhľadom na to, že WattUp používa o niečo vyššie frekvenčné pásmo ako Wi-Fi, nedochádza k interferencii medzi týmito dvomi technológiami. Integrácia systému do smartfónov a tabletov je každopádne esenciálna a proti magnetickému prenosu má dnes táto technológia oneskorenie. V súčasnosti nie sú na trhu smartfóny ani tablety, ktoré by prenos podporovali a demonštrácia bola na CES vykonaná na smartfónoch s pripojeným doplnkovým krytom. Situácia by sa mohla zlepšiť v budúcom roku, prípadne v roku 2017.
Bezdrôtové nabíjanie sa do trhu začína lačno zahrýzať a má v pláne ukoristiť si poriadnu časť z koláča. Do technológie investuje mnoho spoločností a v súčasnosti to vyzerá, že doba pomalého rozjazdu sa končí a trh sa pripravuje na veľmi rýchlu akceleráciu. To môže vyústiť v to, že do konca tejto dekády môže podporovať bezdrôtové nabíjanie väčšina mobilných zariadení. Kým ešte v roku 2013 mal celý trh bezdrôtového nabíjania hodnotu 216 miliónov dolárov, v tomto roku už je to viac ako 1,5 miliardy a analytické spoločnosti predpokladajú, že do roku 2018 trh narastie na 8,5 miliardy a v roku 2020 prekročí 12 miliárd dolárov. Z hľadiska používateľov ide každopádne o skvelú správu. Je dosť dobre možné, že v nasledujúcich rokoch nás pomerne nízka výdrž smartfónov či smarthodiniek prestane trápiť. Zariadenia sa nám nabijú v priebehu dňa len vďaka tomu, že zájdeme do nákupného centra, naobedujeme sa v reštaurácii alebo nastúpime do autobusu.
