Pacientom, ktorých cievna mozgová príhoda alebo úraz mozgu a miechy pripútali na lôžko či na vozík, pomáhajú už aj na Slovensku roboty.
Elektromechanické a robotické zariadenia asistujú aj detským pacientom s diagnózou detská mozgová obrna (DMO). Aké sú možnosti tejto terapie a čo hovoria výsledky prvých štúdií? Dokážu roboty počas rehabilitácie nahradiť odborný personál?
Robotika v medicíne nie je žiadna novinka. Najmodernejšie výdobytky v oblasti robotickej neurorehabilitácie máme aj na Slovensku.
Spolupráca robot – človek
Neurorehabilitácia je špecifický medicínsky odbor, ktorý pomáha ľuďom po cievnej mozgovej príhode alebo pri diagnózach ako skleróza multiplex, Parkinson a po úrazoch končiacich sa poranením mozgu a miechy.
Cieľom neurorehabilitácie je obnoviť funkcie a znovu vytvoriť tie spojenia v mozgu, ktoré sú narušené. Aby človek vedel opäť chodiť, sedieť, najesť sa, obliecť sa, hovoriť… Podľa americkej štúdie z oddelenia intenzívnej starostlivosti univerzitnej nemocnice prispela včasná rehabilitácia ku skráteniu doby hospitalizácie pacientov s narušenou mobilitou. Dĺžka pobytu na JIS sa skrátila zo 6,9 dňa na 5,5 dňa a celková dĺžka pobytu v nemocnici zo 14,5 na 11,2 dňa. Následne po prepustení z nemocnice je najdôležitejšie pokračovať v intenzívnej rehabilitácii a postupne kombinovať konvenčnú tj. tradičné rehabilitačné postupy s robotickou.
Vďaka robotom sa pomoc pacientom posúva na úplne inú úroveň. „Robot človeka nenahradí, ale pacient bez pomoci robota nedokáže to, čo s ním. Robot je presný, neúnavný, neunaviteľný a hoci nemá city, dokáže pacienta motivovať, aby v rehabilitácii napredoval, aj keď po malých krôčikoch,“ hovorí Bc. Zoltán Kurucz, hlavný fyzioterapeut neurorehabilitačného zariadenia Levita.
Robotická presnosť stimuluje mozog
Rehabilitačné roboty patria do oblasti pokročilých rehabilitačných technológií. Sú to motorizované zariadenia, ktoré umožňujú mobilizáciu končatín v rámci senzomotorickej aj kognitívnej rehabilitácie. Väčšina z nich umožňuje aj interakciu s virtuálnym prostredím.
„Robot uľahčuje pohyb, ktorý sa pacient snaží naučiť alebo obnoviť. Kombinácia presnosti pohybu s veľkým počtom opakovaní umožňuje vďaka neuroplasticite mozgu vytvárať nové spojenia. Robotika v neurorehabilitácii dovoľuje dlhšie trvanie procedúry a jej častejšiu aplikáciu, čo je pri obnovovaní mozgových synapsií kľúčové. Žiadny fyzioterapeut nedisponuje takou silou, vytrvalosťou a presnosťou pri opakovaných pohyboch ako robot. Zároveň treba dodať, že vyšetrenie a následné nastavenie sofistikovanej technológie podľa individuálnych potrieb pacienta stále ostáva v rukách a kompetenciách fyzioterapeuta“ vysvetľuje MUDr. Matej Fülöp, lekár FBLR zo zariadenia Levita.
„Najlepšie výsledky sa dosahujú kombináciou konvenčnej rehabilitácie s robotickou. Vzájomne sa dopĺňajú a pomáhajú ľuďom s poruchami postoja, úchopu aj chôdze,“ dopĺňa FBLR lekárka MUDr. Jarmila Petrovičová, CSc. „Je dokázané, že pacienti po mŕtvici, ktorí dostávajú elektromechanický tréning chôdze v kombinácii s fyzioterapiou, majú vyššie šance opäť samostatne chodiť než pacienti, ktorí trénujú chôdzu bez pomoci robotov,“ upresňuje MUDr. Jarmila Petrovičová, CSc, externá odborníčka zariadenia Levita.
Virtuálna realita pomáha aj pacientom s DMO
Liečba pacientov s detskou mozgovou obrnou má za cieľ zlepšiť hrubú motoriku, kognitívne funkcie, sociálnu integráciu a čo najväčšiu nezávislosť. Úplné vyliečenie alebo dosiahnutie bežného stavu zdravého človeka je zatiaľ nedosiahnuteľné. Avšak aj pri tejto diagnóze sú roboty veľkou oporou s prvými pozitívnymi výsledkami pre detských pacientov.
Roboticky asistovaný lokomočný tréning pomocou robota LOKOMAT, ktorý je doplnený o prvky virtuálnej reality, predstavuje u detských pacientov veľkú motiváciu, ktorá býva u niektorých pacientov najkritickejší faktor liečby. Tréning v prostredí virtuálnej reality pripomína počítačovú hru s rôznymi scénami, kde môžu pacienti napríklad zbierať rôzne predmety, ako napr. mince, snehuliakov, zvieratá a pod. alebo sa snažiť priblížiť ku konkrétnym objektom a správne nasmerovať svoje končatiny doprava či doľava. Rehabilitácia hornej alebo dolnej končatiny vo virtuálnom prostredí pomocou robotov môže pacientovi výrazne pomôcť napríklad aj naštartovaním a urýchlením neuroplastických procesov pri učení sa nových pohybových schopností. Následne je pre pacienta omnoho ľahšie a efektívnejšie premietanie nových, naučených pohybových sekvencií do každodenného života.
Najznámejšie roboty a ich funkcie v oblasti rehabilitácie
LOKOMAT
- je medicínsko-technické zariadenie, ktoré je výsledkom spolupráce vedcov, lekárov, fyzioterapeutov, ale aj kvalitných inžinierov a pacientov v Zürichu.
Základné komponenty: pohyblivý chodník, špeciálny závesný systém a elektronicky riadené ortézy. Tri počítače vybavené špeciálnym softvérom ovládajú bedrové a kolenné a členkové kĺby pacientov, synchronizujú pohyb s pohyblivým pásom a snímajú interakciu s pacientom. Monitorované parametre: vzdialenosť, rýchlosť, počet krokov, miera odľahčenia hmotnosti, vodiaca sila.
Najnovšiu generáciu robota LOKOMAT Pro so špeciálnym FreeD modulom máme už aj na Slovensku. „Ide o robotické ortézy, ktoré pomáhajú pri nácviku chôdze. Odľahčujú telesnú hmotnosť pacienta a zároveň dávajú nohám, svalom, a teda aj mozgu, spätnú väzbu – mozog sa vtedy učí, ako sa pohyb robí. Jedna dávka terapie LOKOMATOM môže podľa stavu pacienta trvať aj 45-60 minút,“ ozrejmuje Z. Kurucz z neurorehabilitačného zariadenia Levita. „Modul FreeD umožňuje bočný a rotačný pohyb panvy, pomáha nacvičovať prenos váhy z jednej nohy na druhú, čo značne rozširuje terapeutické možnosti a urýchľuje učenie chôdze. Ako inak, je doplnený o virtuálnu realitu, ktorá sa postará o motiváciu pacienta.“
ARMEO
- zariadenie exo-skeletového typu, pri terapii nezávisle meria vynaloženú silu pacienta v jednotlivých kĺboch. „Pohyby horných končatín sa snímajú prostredníctvom senzorov vo všetkých kĺboch exoskeletu. Pacient plní špecificky zamerané úlohy vo virtuálnej realite a po ich dosiahnutí dostane pochvalu aj odmenu. Tento druh motivácie a vizuálnej stimulácie je spoločný pre všetky roboty, ktoré u nás využívame, a môžem povedať, že je to pre pacientov veľmi motivujúce,“ vysvetľuje certifikovaný fyzioterapeut Z. Kurucz.
AMADEO
- zabezpečuje reťazovú nadväznosť pohybov počas terapie. Je určený na tréning jemnej motoriky a funkcie prstov. Prístroj umožňuje konštantnú a ergonomickú simuláciu úchopových pohybov. Dovoľuje meranie izometrických síl, rozsah pohybu a biofeedback v reálnom čase.
ANDAGO
- vhodný vtedy, ak pacient pri nácviku chôdze nepotrebuje oporu horných končatín. Je to mobilný odľahčovací systém, ktorý pomáha nacvičovať vzpriamené držanie tela. „Robot ANDAGO automaticky a autonómne nasleduje pohyb pacienta bez potreby vedenia, čím pomáha docieliť prirodzený pohyb s koordináciou horných končatín,“ pokračuje fyzioterapeut.
MYRO
„Dospelí, ale aj detskí pacienti majú radi aj MYRA,“ pokračuje Z. Kurucz. MYRO slúži na terapiu kognitívnych motorických úkonov. Ide o akýsi interaktívny stôl či tabuľu. Zariadenie sleduje pohyby po obrazovke vo všetkých 2D smeroch, reaguje však aj na rotačný pohyb, ťah a tlak. Taktiež poskytuje vizuálnu spätnú väzbu aj audiosignály.
Robotická rehabilitácia má veľký význam, problém je nízke povedomie
Uzdravovanie pacienta s poškodeným mozgom je tímová práca niekoľkých špecialistov (FBLR lekár, neurológ, psychológ/psychiater, logopéd, fyzioterapeut, prípade potreby iných odborníkov), pacienta a robotiky. Živé časti tímu spoločne vytvoria rehabilitačný plán a roboty ho pomáhajú plniť. Robota pritom musí vždy nastavovať a pacientovi pri rehabilitácii pomáhať certifikovaný fyzioterapeut.
Robotická neurorehabilitácia má obrovský potenciál a je využiteľná u veľkého spektra motorických porúch. Je spoľahlivá, merateľná a jednoducho kontrolovateľná. To, že na Slovensku máme špičkovú neurorehabilitačnú techniku, neznamená, že pacienti aj dostávajú najkvalitnejšiu možnú rehabilitáciu. V zariadeniach s najmodernejšou technikou a dostatkom personálu sú rehabilitácie na priamu platbu.
Napriek tomu, že by mnoho pacientov dokázalo nájsť financie na rehabilitáciu (z komerčného zdravotného poistenia, z verejnej zbierky a podobne), lekári, ktorí navrhujú pacientom liečenie a rehabilitáciu po zotavení sa z akútneho zdravotného stavu, často o možnostiach na Slovensku ani nevedia.
„O možnosti rehabilitácie s pomocou robotiky sa dozvedajú, až keď využijú možnosti, ktoré im boli navrhnuté ako prvé. Prichádzajú k nám s veľkým časovým odstupom po mozgovej príhode, hoci u nás disponujeme najväčším počtom robotov na Slovensku. Napriek tomu dokážu urobiť pokroky, ich stav a samoobslužné funkcie sa zvyčajne zlepšia. Keby sme boli prvou voľbou v rehabilitácii, naša komplexná liečba by im pomohla rýchlejšie a v ešte väčšej miere,“ konštatuje na záver hlavný fyzioterapeut z neurorehabilitačného zariadenia Levita.