Pojmy umelá inteligencia a strojové učenie sa nesprávne zamieňajú.
Umelá inteligencia je v súčasnosti jeden z najskloňovanejších pojmov v oblasti technológií a IT. Môže za to hlavne raketový vzostup služby ChatGPT, na ktorú okamžite začali reagovať aj veľké technologické spoločnosti ako Google či Microsoft. Lenže samotné slovné spojenie je v súvislosti k objektu, ktoré označuje, nepresné až pofidérne.
Jedným z najlepších seriálov zo sveta Star Treku je Nová generácia, ktorý vznikol v rokoch 1987 – 1994 a u nás sa vysielal začiatkom 90. rokov (v súčasnosti sa dá pozrieť na streamovacej platforme Skyshowtime).
Jednu z hlavných úloh v ňom hrá Brent Spiner v roli prvého dôstojníka Datu. Ide o androida, teda humanoidného robota, ktorý je skutočnou umelou inteligenciou. Uvedomuje si totiž sám seba, má schopnosť vnímania, chápania, porozumenia a samostatného myslenia.
Toto všetko našej súčasnej „umelej inteligencii“ chýba a preto je dané označenie veľmi nepresné až klamlivé. Viac sa hodí len sporadicky používaný termín strojové učenie, ktorý je však oveľa presnejší. Umelá inteligencia ako ju poznáme dnes zo služby ChatGPT a podobných platforiem totiž dokáže reagovať na ľudské podnety len tomu, že v databázach má ohromné množstvo údajov, ktorými prešla a dokáže ich využívať a porovnávať s otázkami používateľov. V skutočnosti absolútne nerozumie tomu, čo sa používateľ pýta.
Áno, keď sa na ChatGPT či vo vyhľadávači Bing pustíte do diskusie s „umelou inteligenciou“, ťažko sa ubrániť dojmu, že sa skutočne rozprávate s nejakou vnímajúcou entitou, ktorá skutočne rozumie a vie, čo sa jej pýtate.
Je to však omyl a v skutočnosti sú za tým len nesmierne náročné výpočty, v rámci ktorých počítač pomocou výkonných výpočtových neurónových sietí analyzuje vaše slová, porovnáva ich s údajmi vo svojej databáze a na základe toho koncipuje odpovede. Nerozumie tomu, čo píše.
Mimochodom, tieto výpočty sú mimoriadne energeticky náročné. Jedna komunikácia v rámci ChatGPT stojí podľa dostupných informácií niekoľko centov, čo je násobne viac ako napríklad pri požiadavke používateľa na vyhľadávanie v rámci Google, Bingu a iných vyhľadávačov. Na prvé počutie sa zdá, že to nie je veľa, veď hovoríme o centoch, ale pri popularite služby a veľkom množstve používateľov stojí prevádzka ChatGPT denne stovky miliónov dolárov.
Na záver sa ešte raz vráťme ku ChatGPT. Jazykový model GPT, na ktorom je táto služba založená, bol nedávno inovovaný z verzie 3 na verziu 4. Je oveľa prepracovanejší, má väčšiu databázu, dajú sa mu zadávať dlhšie otázky či úlohy a hlavne, je oveľa presnejší. GPT 3 totiž veľakrát pristupoval k hlavne k faktom veľmi voľne a bez nedokázal nájsť presnú odpoveď na konkrétnu otázku, tak proste písal hlúposti. Druhou zmenou je možnosť analyzovať a rozpoznávať obrázky aj video a zvuk. V praxi to znamená, že otázky a úlohy nemusia byť výlučne textové – teraz je možné GPT zadať napríklad úlohu typu „povedz mi, čo je vtipné na tomto obrázku”. GPT obrázok spracuje a dokáže veľmi dobre zhodnotiť, čo je na obrázku vtipné.
Mimochodom, existujú aj služby umelej inteligencie a strojového učenia, ktoré vám dokážu nakresliť obrázok, neraz až realisticky vyzerajúci. Stačí zadať inštrukcie, čo na obrázku chcete mať a program vám väčšinou behom niekoľkých desiatok sekúnd či pár minút vytvorí príslušný obrázok. Jednou z takýchto služieb je Midjourney, ktorú už niektoré médiá využívajú na tvorbu ilustrácií do svojich článkov. Ďalšou, ktorá sa dá rýchlo a ľahko vyskúšať aj bez registrácie, je CrAIyon.
Hoci tieto obrázky neraz vyzerajú veľmi realisticky až umelecky, v skutočnosti sú to do veľkej miery len kompiláty miliónov iných obrázkov, ktorými sa program strojového učenia „prelúskal“. Pri ich tvorbe nebola zapojená fantázia, nebol využitý talent ani nadanie.
Skutočnú umelú inteligenciu teda zatiaľ nemáme a asi ešte dlho nebudeme mať. Ak však raz skutočne príde, otvorí to len ďalšie množstvo etických i praktických otázok, ktoré bude potrebné v súvislosti s ňou vyriešiť.
Zdroj: vlastné
Prečítajte si tiež:
