Tak v júni a júli zase až tak veľa cestovania nie je.

To však nebránilo tomu, aby sme nezažili niečo zaujímavé i poučné. Najprv som bol na konci júna v Splite na stretnutí najrešpektovanejších európskych novinárov združených v asociácii EISA. Do Splitu som letel vrtuľovým lietadlom, čo sa už dnes tak ľahko nevidí. A celkom na prekvapilo, že väčšina pasažierov v lietadle hovorila po slovensky. Tie letenky však boli naozaj lacné.

Stratiť batožinu na tomto lete sa prakticky nedalo – všetci cestujúci si niesli svoje batožiny vo Viedni k lietadlu v rukách a osobne sa ukladali do lietadla. To isté ale v obrátenom garde sa stalo v Splite. Aké jednoduché a praktické, ako za starých čias. Viem, že pri zaoceánskych letoch sa niečo takéto nedá, ale tu bola taká rodinná atmosféra po celú dobu letu.

Úžasná atmosféra prístavného mesta Split

V Splite sme hodnotili najlepšie smartfóny a treba povedať, že to bolo náročné. Na jednom zariadení sme sa zhodli hneď na prvý raz, ale o ostatných sme diskutovali dva dni. V septembri uvidíte, čo sme nakoniec vybrali. Výsledok z tohto stretnutia bol zrejmý – keď sa chce, tak slovenčine rozumie nielen Čech a Poliak, ale aj Srb a Chorvát. Nie však Talian, Francúz, Nemec alebo Brit. Títo majú so slovanskými jazykmi evidentne problém.

Hranica medzi východom a západom je stále viditeľná a to nielen v ekonomickej oblasti. Nás „na východe“ sa však po otvorení hraníc nikto nepýtal – ak chceš niečo v zahraničí znamenať, tak musíš vedieť dosť dobre po anglicky a hodí sa aj nemčina alebo francúzština. Oficiálne komunikujeme v rámci EISA po anglicky, ale vyhlásil som podporu presadeniu slovanských jazykov a tak na záver nášho stretnutia už každý z našej 8-člennej expertnej skupiny vedel aspoň niečo z jazyka, ktorý sa povedzme ponášal na slovanský.

Od spoločnosti LG som hneď po návrate zo Splitu dostal pozvánku na Filmový festival v Karlových Varoch. Nikdy predtým som na filmovom festivale nebol a nikdy som ani nebol v Karlových Varoch. Bežne zvyknem takéto pozvánky prepustiť niekomu z redakcie, ale teraz som sa rozhodol, že pôjdem. Asi aj preto, že s tým súhlasila moja manželka. A neľutujem, aj keď mi to časovo vôbec nepasovalo (čo nepasuje vlastne nikdy). Strávili sme tu tri dni a bol to pekný zážitok.

Roky testujem televízory a v redakcii máme na dobu testu vždy to úplne najlepšie, čo práce existuje. Ale ísť do kina, to je niečo iného. Jednak tie kiná sú dnes multimediálne veľmi dobre vybavené. Ale to nie je to, čo robí z kina kino. To je o atmosfére – kino jednoducho nie je možné zobrať ako kulisu. Z kina sa bežne neodchádza, obyčajne neriešite v kine maily a ani netelefonujete. Ste jednoducho naplno v deji filmu. V jeden deň sme tak boli v kine tri krát a to sa mi ešte nikdy predtým nestalo.

Vyberali sme predovšetkým české filmy a v nich obyčajne hrajú aj Slováci. A veľmi často hlavné úlohy, len obyčajne hovoria po česky. Super je, že na takom stretnutí ako je Filmový festival prídu na premietanie filmu aj jej predstavitelia – herci, režiséri, kamerami či producenti. Máte tak jedinečnú príležitosť vidieť ľudí, ktorí naozaj stoja za filmom. Navyše, po prezentácii máte možnosť aj položiť zástupcom filmu otázky.

Ja som sa spýtal Zuzany Krónerovej po prezentácii filmu Bába z ledu ako je to hrať vo filme, kde má celý čas hovoriť po česky. Odpovedala, že je to otázka profesie a ak by mohla, rada by hovorila po slovensky. Lenže súčasný český film síce akceptuje slovenských hercov, ale, žiaľ, slovenčina je už v Čechách príliš cudzí jazyk. A to mi je ľúto, zároveň potvrdzujem, že je to tak.

V Karlových Varoch na Filmovom festivale

Inak v Karlových Varoch je čeština jazykom číslo dva. Na prvom mieste je ruština a týka sa to nápisov na obchodoch, ale aj toho, čo počujete v uliciach alebo v hoteloch. Dokonca je tu aj veľmi pekný pravoslávny kostol so zlatými kupolami. Nemusíte tak cestovať do Ruska a zháňať ruské víza. V Karlových Varoch zažijete ľudí, ktorí si hovoria „novyje ruskyje“. Tunajšej ruštine sa dá ale dobre rozumieť. Ak si pozriete obchody na hlavnej ulici v Karlových Varoch, tak zistíte, že je to drahých hodinkách, šperkoch a obrovských lustroch. Neviem si celkom dobre predstaviť ako tí Rusi dostanú tak veľké lustre domov. Pri lustroch evidentne platí pravidlo, že čím väčší, tým lepší a väčšina z nich sa určite nedá prepraviť ako bežná batožina v lietadle. Ale určite je na to spôsob, toľko obchodov s lustrami pokope len tak neuvidíte.

No a na záver som bol v Prahe a to vlakom. Česká diaľnica z Brna do Prahy je teraz skúška tohto, ako dokážete čo najtesnejšie prejsť okolo kamiónu na vašej pravej strane. A zároveň sa modlíte, aby ten kamión nevybočil ani centimeter do vašej strany. A po tomto zážitku som už netúžil. Po prvý raz som tak šiel žltým expresom RegioJet a musím povedať, že je to pozitívny rozdiel voči štátnym vlakom.

Aj keď, aj tie sa vylepšili, ale RegioJet ponúka vyšší komfort. Jeho nevýhodou je, že nemá reštauračný vozeň, a teda na také niečo, ako volské oko na raňajky tu nehľadajte. Ale zase vody, kávy a čaju môžete vypiť, koľko sa do vás zmestí a do mňa sa zmestilo celkom dosť. Hlavne teda tej kávy.

V Prahe sme boli v showroome spoločnosti LG a bola to pekná prezentácia o tom, aký je rozdiel medzi OLED a QLED televízormi. Konečne som videl vedľa seba aktuálny OLED a QLED televízor. Ak ich máte v tejto pozícii, tak naozaj vidíte rozdiel hlavne v pozorovacích uhloch. Keď ich máte samostatne, tak si to zase až tak nevšimnete. Tomuto porovnaniu sa budeme v našom magazíne venovať podrobnejšie.

 

OK, rýchlik RegioJet nás priviezol šťastne do Bratislavy. Neskôr sme si ešte vyskúšali niekoľko áut a jednu motorku. Jednoducho, je to leto ako má byť. Tento raz síce bez ošiaľu z pokémonov ako rokom alebo uvedenia Windows 10 na trh ako pred dvoma rokmi. Zato tu máme hrozbu ransomvéru a na dvere búcha iPhone 8 vydaný pri príležitosti jeho desiateho výročia existencie tohto telefónu.

Tento článok vyšiel aj v tlačenom júlovo-augustovom vydaní TOUCHIT č. 7-8/2017, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.

Značky:

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.