Viete že najpopulárnejší prezentačný softvér v histórii, ktorý dnes máme spojený práve s Microsoftom, pôvodne financoval Apple? Microsoft mu ho len v pravú chvíľu vyfúkol, ako svoju prvú veľkú akvizíciu v histórii a následne s ním urobil dieru do sveta.
A na čo by sme to mohli preboha potrebovať?
Asi tak by sa dal popísať názor Billa Gatesa v roku 1987, keď mu ideu prezentačnej aplikácie popisoval Jeff Raikes, ktorý bol v tej dobe vedúcim marketingu aplikačnej divízie Microsoftu.
„Bill, myslím si, že by sme to fakt mali urobiť. Je to skvelý nápad“. Hovoril mu Raikes s nadšením, po analýze trhu.
„Nie, nie, nie, to čo popisuješ je skrátka funkcia Microsoft Wordu. Skrátka to len vložíme do Wordu.“
Lenže Jeff Raikes sa nedal odradiť a naliehal, že pôjde o celkom novú kategóriu trhu a produktov. Prezentácie budú skrátka robiť firmy po celom svete a podaktorí ľudia tým budú tráviť skoro celý svoj pracovný čas.
A Bill ho počúvol a kývol na akvizíciu malej firmy zo Silicon Valley, ktorá práve vydala program so zvláštnym názvom PowerPoint.
SILNÝ BOD AKO DÔVOD K NÁKUPU POČÍTAČOV APPLE
PowerPoint pôvodne stvorila malá a prakticky neznáma firma Forethought, ktorú na začiatku 80. rokov založilo niekoľko bývalých zamestnancov Apple. Jej primárny účel mal byť vývoj vlastnej grafickej nadstavby operačných systémov, ako bol prípad prvých Windows.
Firma nebola úspešná a krátko po založení zistila, že proti novo vydaným produktom Microsoftu a Apple nemá ako uspieť. Čiastočná záchranou bol nákup licencie na databázový DOS program, s menom Nutshell, ktorý firma upravila na Mac platformu počítačov Apple a úspešne ho predávala pod názvom FileMaker.
Cieľom však bol dosiahnuť samostatnosť s vlastnými produktmi, pričom sa začala ponúkať zaujímavá príležitosť.
Behom 80. rokov minulého storočia sa začalo objavovať na trhu niekoľko programov, ktoré v základe slúžili na tvorbu prezentačných hárkov pre zariadenia, ktoré sme u nás poznali ako meotary, teda jednoduché analógové spätné projektory, ktoré v bývalom Československu produkovala firma Meopta.
Informácia sa tlačila alebo písala na priehľadné listy plastu, ktoré sa potom presvecovali cez zväčšovacie sklo na stenu. Robert Gaskins, hlavný vývojár Forethoughtu v tom videl veľký potenciál, pričom sa správne dovtípil, že onedlho túto rolu prevezmú počítače, kde daný softvér nebude slúžiť len na návrh daných hárkov, ale rovno ako prezentačný mechanizmus ako taký, pričom na plátno či stenu sa môže premietať obraz počítača ako takého.
Gaskins začal program vyvíjať v roku 1984 pod názvom „Presenter“, pričom vzhľadom na silné väzby firmy na Apple platformu vznikal práve pre počítače Mac. Po šiestich mesiacoch sa k vývoju pridal Thomas Rudkin a postupom času, ako sa firma rozširovala, sa pridávali ďalší vývojári.
Práca však nešla príliš od ruky a v roku 1986 sa firma dostávala do finančnej úzkosti, pričom potrebovala vstup investorov, ktorí by ju udržali nad vodou.
Záchranou sa stala divízia strategických investícii Applu, ktorá si firmu Forethought všimla a vybrala ako jednu zo svojich investícii. Vtedajší výkonný riaditeľ Applu, John Sculley, videl v prezentačnom softvéri veľký trhový potenciál, pričom ho chcel úspešne priviesť na Mac platformu.
Tabuľky s obchodnými alebo inými výsledkami, rôzna grafika v podobe koláčových grafov či stĺpcových grafov, to všetko vo firemnom prostredí najrôznejšieho druhu hralo veľkú rolu.
Vďaka investíciám Applu sa produkt v roku 1987 podarilo dokončiť, pričom Forethought sa pokúsil názov „Presenter“ zaregistrovať ako obchodnú značku. Na prekvapenie zistil, že ho iný, nie príliš populárny softvér už používal, takže sa jednotliví zamestnanci začali pokúšal nájsť iné meno.
Medzi nápadmi bol napríklad „SlideMaker“ alebo „OverheadMaker“, avšak napokon samotného Roberta Gaskinsa, hlavného vývojára, napadol v sprche názov „power point“, ktorý sa uchytil.
Dôvod, prečo je PowerPoint písaný ako jedno slovo s dvoma veľkými písmenami ide na vrub Applu. V tej dobe bolo totiž bežným štandardom, že aplikácie pre Macintosh a všeobecne Apple platformu používali túto nomenklatúru.
To bolo vidieť nielen na aplikáciách ako FileMaker, ale napríklad aj AppleWorks, EasyWriter, GraphicEdge či VisiCalc. Upravený názov PowerPoint teda do nej presne zapadal.
HOLUB NA STRECHE
V apríli 1987 sa PowePoint začal predávať pre Macintosh počítače, pričom všetkých 8 000 kusov inštalačných diskiet sa predalo bejom prvých dvoch dní. V rôznych IT médiách bol produkt hodnotený mimoriadne pozitívne, pričom začal byť uvádzaný ako dôvod na to, aby ste sa rozhodli pre kúpu Macintoshu od Apple pred PC od IBM.
To sa napokon ukázalo aj v trhových prieskumoch Apple, ktoré odhaľovali, že až 16 % nových Macintoshov bolo zakúpených práve za účelom vytvárania prezentácií.
Kontaktovali tak Forethought, pričom im oznámili, že Apple zvažuje „dlhodobú investíciu“, výmenou za podiel na firme. Prípadné odkúpenie celej firmy by pritom zvážili v nasledujúcich rokoch, podľa toho ako sa bude ďalším verziám PowerPointu dariť.
Neboli však jediným záujemcom.
Len päť dní po oficiálnom predstavení PowerPointu dostalo vedenie firmy Forethought nečakaný telefonát od Billa Gatesa.
Oznámil pri tom, že Microsoft chce byť na trhu prezentačného softvéru, pričom sa tam dostane akvizíciou, alebo vytvorením vlastného produktu. Uviedol, že interne už síce vyčlenil pre tento typ produktu vývojárov, ale chcel by progres urýchliť akvizíciou, čo by umožnilo rýchlejší štart.
Ponúkol pri tom 5,3 milióna dolárov, pričom vývojári Forethought by dočasne zostali v Silicon Valley, zatiaľ čo všetko ostatné by sa riadilo z Redmontu, kde Microsoft sídlil.
Na firmu a samotný PowerPoint si však začali brúsiť zuby aj ďalšie firmy. Behom nasledujúcich týždňov a mesiacov dostal Forethought ponuky od firmy Ansa, ktorá ponúkla zlúčenie a spoločný prechod na akciový trh a takisto sa ozvali aj ďalšie zvučné mená z IT a príbuzného biznisu v podobe firiem Borland a Xerox.
Microsoft, cítiac silnejúcu konkurenciu, svoju ponuku výrazne navýšil, konkrétne na 100 000 svojich akcií. Ponuka ako taká bola výborná, nakoľko vtedajšia hodnota daných akcií bola zhruba 12 miliónov dolárov, pričom za posledný rok stúpla ich hodnota šesťnásobne.
Treba si však uvedomiť, že Microsoft bol v roku 1987 len vo fáze zárodku svojej budúcej sily. Aj keď sa vďaka produktom ako MS DOS, Word a prvých ranných 16-bitových verzií Windows stával hybnou silou PC platformy, na akciový trh vstúpil len o rok predtým a na investorov a vlastníkov Forethoughtu pôsobila jeho čisto „akciová“ ponuka značne rizikovo. Preferovali peniaze „na drevo“, nie holuba na streche, pričom ich začala lákať ponuka firmy Borland.
Borland bol už v tej dobe veľmi úspešná softvérová firma, známa svojimi produktmi pre vývoj aplikácii, ako napríklad Turbo Pascal, ktorá o PowerPoint a celý Forethought prejavila záujem na úrovni 18 miliónov dolárov.
Forethought sa pokúsil ponuku uzavrieť, ale v ďalšom procese Borland z dôvodu rôznych neistôt zo svojej veľkej ponuky napokon vycúval.
Druhou najvyššou bola ponuka od firmy Xerox, ktorá sa však ukázala ako mimoriadne komplikovaná. Xerox bol vtedajší líder nielen v rámci tlačového a kopírovacieho hardvéru, ale aj autorom mnohých prelomových a kľúčových technológii, ktoré vznikli v jeho laboratóriu Xerox PARC.
Xerox nemal záujem o firmu ako takú a navrhol len zakúpiť exkluzívne práva na PowerPoint, ktorý by ponúkal v rámci svojich zariadení. Forethought by dostal 100 000 dolárov na úvod a následne 125 000 dolárov mesačne po dobu vývoja produktu, pričom by v nasledujúcich troch rokoch mohol očakávať predaje v rámci Xerox zákazníkov na úrovni 18 miliónov dolárov.
Problém bolo, že všetko bolo bez záruk, pričom všetko riziko prípadného ekonomického neúspechu by niesol práve Forethought.
Navyše, dohoda mala mnoho nepríjemných dodatkov, ako napríklad požiadavky na programovanie ovládačov pre staré negrafické tlačiarne Xeroxu, čo všetko len komplikovalo a ukazovalo na to, že Xerox si chce skrátka zakúpiť len trhovú výhodu a pracovnú silu, pričom väčšinu rizík s dohodou by niesla druhá strana.
Po niekoľkých dňoch, plávajúc v najrôznejších fantáziách a ďalších absurdných požiadavkách ľudom z Forethoughtu začalo byť jasné, že tadiaľto cesta nepovedie. Ide bola jasná. Potrebovali silného kupcu a to hneď, pričom ako najvhodnejší kandidát sa javil práve Microsoft. Stačilo by teda od neho dostať čistú a dostatočne lákavú ponuku, ktorú by akceptovali.
VRABEC V HRSTI
Otáľanie Applu a komplikovanosť iných ponúk bol presne to, čo Microsoft potreboval. Ponúkol Forethoughtu transformáciou na lokálne vývojové centrum, priamo v Silicon Valley, zo zhruba 15 až 20 vývojármi, pričom predaje a marketing ich produktov by sa riešil v Redmontskom sídle Microsoftu.
Samotná ponuka stúpla na 15 miliónov dolárov, čo pozostávalo z 9 miliónov zaplatených okamžite a nasledujúcich 6 miliónov by sa realizovalo postupne ako podiel na predaji PowerPointu pre Apple Macintoshe. Aj keď „neistota“ z nákupu za akcie tým pre investorov a majiteľov Forethoughtu padla, stále váhali v súvislosti s nutnosťou „podielovej“ výplaty a požadovali skrátka vrabca v hrsti.
Na konci júna 1987 tak Microsoft vyslovil finálnu ponuku na 14 miliónov dolárov v hotovosti. Okorenil ju pri tom zárukou o postaranie sa o všetkých zamestnancov firmy, pričom tí, ktorí sa nestarali o vývoj PowerPointu dostali relevantné pracovné ponuky v rámci iných divízii Microsoftu.
A dohoda bola na svete.
Šlo o prvú veľkú akvizíciu, ktorú Microsoft vôbec vykonal, pričom paradoxné bolo, že kúpil produkt, ktorý vôbec nebol určený pre jeho operačné systémy.
Ani nasledujúci PowerPoint 2.0, ktorý Microsoft uviedol na trh v roku 1988, nebol dostupný pre MS DOS ani Windows, ale stále len pre Macintoshe od Apple. PowerPoint sa po prvý krát objavil vo verzii pre Windows až v roku 1990, teda skoro 3 roky po samotnej akvizícii.
Trhový podiel, ktoré PowerPoint za prvé tri roky svojej existencie dosiahol, bol pomerne malý. Behom roku 1987 sa predal v 40 000 kópiách, v roku 1988 stúpli predaje na 85 000 a v roku 1989 na 100 000 kusov. Všetky licencie boli pravdaže pre počítače Apple Macintosh.
Bol to dôsledok toho, že počítačovému trhu začala v danej dobe už celkom dominovať PC platforma, kde sa v posledných rokoch presadili prezentačné programy Harvard Graphics a Lotus Freelance Plus.
V roku 1990 dokončený vývoj portu PowerPointu pre PC platformu a predovšetkým Windows mal však všetko zmeniť.
SPANILÁ JAZDA K SVETOVEJ DOMINANCII
PowerPoint vyskočil na 200 000 predaných kópii v roku 1990 a 375 000 v roku 1991. Jeho predaje na Windows a PC platforme začali veľmi rýchlo výrazne prekračovať predaje pre Apple Macintoshe a ich podiel stále rástol.
V roku 1992 už jeho tržby presiahli 100 miliónov dolárov, pričom trhový podiel na poli prezentačného softvéru narástol na 63 %. A to bol len začiatok.
Predaje PowerPoint 3.0, ktorý sa objavil v roku 1993, vyskočili na 2 milióny kusov ročne (90% pre Windows, 10% pre Mac). Jeho trhový podiel prekročil 78 % a vo svojej kategórii začal celosvetovo celkom dominovať.
Obrovský úspech a neprestajný rast bol jedným z podnetov, ktorý Microsoft donútil svoje kancelárske programy kombinovať do spoločného balíku, nazvaného Microsoft Office. PowerPoint 4.0, ktorý sa stal jeho súčasťou, spoločne Wordom 6.0, Excelom 5.0 a Acessom 2.0 do toho všetkého už udrel vo veľkom.
V roku 1997, desať rokov po akvizícii, predaje PowerPointu dosahovali 4 milióny kópii ročne. Pôvodná investícia 15 miliónov dolárov do nákupu sa Microsoftu vyplatila, pretože celkové tržby za predaje tohto softvéru za dané obdobie už presiahli miliardu dolárov.
Na konci 90. rokov sa už o nejakom súboji na „trhu“ prezentačného softvéru ani nedalo hovoriť. Microsoft PowerPoint mu dominoval s viac ako 95% podielom na všetkých dostupných počítačových platformách.
KEĎ FORETHOUGHT NEZNAMENÁ PREDVÍDAVOSŤ
Na začiatku 21. storočia sa stal výraz „PowerPoint“ pre prezentácie synonymom. Ukázať či pripraviť PowerPoint vošlo do všeobecného jazyka podobne ako výraz „oxeroxovať“ v dobe dominancie Xerox kopírok, čo v niektorých prípadoch nesie aj riziká (Zapnite zips, roztrhnite celófán a naskočte na eskalátor. Ako firmy prichádzajú o mená produktov).
V súčasnosti je PowerPoint nainštalovaný na viac ako 1 miliarde počítačov po celom svete, s desiatkami až stovkou miliónov aktívnych použití každý deň. Aj keď s nástupom web aplikácii a mobilnej éry jeho význam mierne poklesol, je stále suverénne najdominantnejší prezentačný softvér na planéte a nevyzerá to, že by sa to v dohľadnej dobe malo zmeniť.
Mimochodom, viete koľko by tých 100 000 akcií, ktoré Microsoft pôvodne za PowerPoint ponúkol, a Forethought ich odmietol výmenou za 15 miliónov dolárov v hotovosti, malo hodnotu dnes?
Viac ako 1000× viac, konkrétne 20 miliárd dolárov.
Nuž, niekedy ten holub na streche nemusí byť až tak zlá možnosť…
Ďalšie drobné čriepky z IT histórie hľadajte na našom webe vždy v štvrtok večer a takisto pod rovnomenným kľúčovým slovom.
