Hoci fotovoltaika tvorí len 5,3 % celkovej spotreby elektriny v Európe, tento sektor ťaží z celosvetového rozmachu spotreby „zelenšej“ energie. Európska elektrina z fotovoltaiky prudko stúpla medzi rokmi 2004 a 2012, a to z 0,7 až na 62,4 miliardy KWh. „Za rastom stáli najmä Nemecko, Španielsko a Taliansko, kde sa nachádza až 80 % všetkých fotovoltaických zariadení v Európe,“ konštatuje v analýzy nadnárodná spoločnosť Coface, popredný líder v manažovaní rizika firiem. Náhly rozmach fotovoltaiky umožnili podľa nej jednak priaznivé vládne opatrenia, hlavne systém obnoviteľných nákupných obligácií a podpory, ako aj prudký a trvalý pád cien inštalácií, ktorý ešte zintenzívnila čínska konkurencia. Európa bola v tom čase v tejto oblasti na čele, keď prispela k 75 % celosvetovej produkcie.
Úpadok slnečnej energie bol však rovnako náhly, ako jej pôvodný rozmach. „Prasknutiu bubliny v roku 2011 predchádzalo ukončenie národných a európskych dotácií. Išlo o dôsledok znásobenia počtu špekulatívnych projektov a cenovej vojny modulov. Následná ekonomická kríza viedla k oslabeniu firiem a ich klesajúcim ziskom. Výsledkom bolo, že v rokoch 2011 a 2012 Európa zaznamenala vrchol insolventnosti spoločností v tomto sektore. Napríklad vo Francúzsku sa ich počet strojnásobil,“ upozorňuje Coface.
Európu, ktorá vďaka svojim záväzkom a existujúcim inštaláciám bola dlhý čas na čele vývoja fotovoltaiky, tak prekonala Ázia, kde sa dnes nachádza 60 percent inštalácií. Ekonómovia Coface však považujú toto spomalenie za dočasné. Pokiaľ ide o pozíciu fotovoltaiky v európskom energetickom mixe, zo strednodobého hľadiska sú optimistickí.
Krátkodobé hľadisko
„Z krátkodobého hľadiska je všeobecne rast obnoviteľných zdrojov – fotovoltaiky zvlášť – ohrozený nadprodukciou energie v Európe,“ podotýka Coface.
Pokles výrobnej aktivity po kríze spôsobil od roku 2010 prudký pokles spotreby elektriny. Táto situácia viedla k nadprodukcii a k poklesu veľkoobchodných cien elektrickej energie. „Zasiahlo to dodávateľov, ktorých fixné náklady už i tak boli vysoké. Problém s nadprodukciou ešte znásobil tlak verejnosti na prechod na „zelenšiu“ energiu a šetrenie energiou. Amortizácia nákladov, spojených s minulými kapitálovými výdavkami, sa tak stala veľkou záťažou, pretože zárobky „tradičných“ hráčov klesli,“ konštatuje v analýze Coface. Klesla i atraktivita sektoru výroby energie pre nadmernú ponuku a nedostatok prepojenia medzi európskymi krajinami.
Strednodobé hľadisko: Energetická nezávislosť Európy
„Zo strednodobého hľadiska je pravdepodobné, že dôjde k obnove fotovoltaického sektoru. Zapríčiní ju najmä európska energetická integrácia. Prekonajú sa i problémy s nepravidelnosťou, spôsobené rozdielmi v intenzite slnečného žiarenia. To umožní vývoj nových systémov na uskladnenie energie a tým pádom nepretržité prispôsobovanie ponuky a dopytu energie naprieč rôznymi sieťami,“ podotýka Coface. Súčasný cieľ Európskej únie dosiahnuť 10 % vývoj vzájomnej prepojenosti (v zmysle ročnej spotreby) pri predpokladaných nákladoch 150 miliárd eur zatiaľ dnes zo skupiny piatich skúmaných krajín dosiahli podľa Coface len Nemecko a Francúzsko.
„Zo strednodobého pozitívneho výhľadu sektoru budú ťažiť najmä služby, spojené s obsluhou a údržbou solárnych panelov. Výroba panelov zostane do veľkej miery v zahraničných rukách, dokonca i v prípade, že by sa nemeckým firmám podarilo vďaka automatizácii stlačiť ceny na úroveň čínskych modulov,“ vysvetľuje jeden z ekonómov Coface Khalid Aït Yahia.
Sú tu aj témy týkajúce sa konferencie o klimatických zmenách COP21. Tie by mali zahŕňať zlepšený prístup k obnoviteľnej energii, podporu medzinárodného vývoja a vytváranie trhových príležitostí. Európa už má ciele: emisie skleníkových plynov by sa mali do roku 2020 znížiť o ďalších 20 %, čo by predstavovalo 40 % pokles v porovnaní s rokom 1990. Toto zníženie sa približne rovná uzatvoreniu 400 elektrární. Nožnicový efekt by mohol priniesť ďalšie opatrenia: náklady na tradičné zdroje energie budú rásť, kým elektrina z fotovoltaiky bude lacnieť, čo bude ešte znižovať náklady na inštaláciu a zvyšovať ziskovosť investícií.
