Preberú niekedy tablety žezlo od klasických konceptov počítačov, ako sú notebooky a desktopy, alebo budú navždy len drobným nechceným bračekom mobilných počítačov v podobe smartfónov? Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.

Musím povedať, že to bola zaujímavá jazda. Za posledných päť rokov si veru nevybavujem väčší trhový šok, naviazaný na tak veľké rozčarovanie mamutích IT firiem, ako je práve tento. I keď pravdaže všetko môže byť za pár rokov zas inak.

Dezilúzia z trhu tabletov, ktorá sa práve prehupla do tretieho roku svojej existencie, pekne ukazuje, že naozaj žiadna predpoveď nie je istá. To čo sa ešte pred nedávnom zdala ako jasná budúcnosť, do ktorej firmy začali navaľovať poriadne miliardy, sa zrazu zmenilo no niečo celkom nezaujímavé.

Tablety pravdaže nikam neodchádzajú a našli si svoje stabilné miesto v rámci rozsiahleho spektra formátov osobných počítačov. Toto spektrum plynulo prechádza od statických a konfigurovateľných desktopov, cez najčastejšie 15“ prenosné notebooky, až k mobilným 10 a 7“ tabletom, 4 až 6“ smartfónom a miniatúrnym smarthodinkám.

Lenže čakalo sa od nich oveľa, oveľa viac…

Kde sa vzal, tu sa vzal, pred tabletom kopec stál

Je pravdou, že počítače vo formáte tabletu sú tu s nami už veľmi dlhú dobu. Ich skutočný zrod siaha až na prelom 80. a 90. rokov minulého storočia, avšak v tej dobe ich trh akceptoval len málo a šlo takpovediac o niečo, čo takmer nikoho nezaujímalo.

Všetko sa zmenilo po boome smartfónov (začal v roku 2007), ktorý priniesol o pár rokov ich novú renesanciu. Za zrod modernej podoby tabletov, ktoré sú v základe zväčšeninou konceptu smartfónu, sa dá považovať apríl roku 2010, kedy sa objavil na trhu prvý Apple iPad.

O štarte novej éry tabletov práve týmto momentom pri tom nie je pochýb, pretože v roku 2010 sa po celom svete predalo 17,6 milióna tabletov a 84 % z tohto počtu boli práve iPady.

Keď o rok neskôr došlo k razantnému skoku na 60 miliónov predaných kusov (Apple držal stále dominantný podiel s 66 % trhu), ktorý pokračoval zdvojnásobením predajov v roku 2012 (116 miliónov kusov), bolo jasné, že sa rodí niečo masívne.

Vrcholom tabletového optimizmu bol rok 2013, kedy sa medziročne predaje znovu prakticky zdvojnásobili, tentoraz už na 195 miliónov kusov, pričom sa nezdalo, že by bola v dohľade nejaká brzda. Výrobcom tak žiarili oči čoraz viac a viac.

Tento fakt si je pritom treba dať do súvislostí, ktoré nastali na celom trhu počítačov. Ako môžete vidieť z grafu, značný rast predajov notebookov a desktopov pokračoval až do roku 2010, kedy sa moderné tablety začali po prvý krát predávať.

Od tohto okamihu tieto klasické formáty osobných počítačov prestali rásť, pričom zatiaľ čo v roku 2011 a 2012 viac-menej stagnovali, v roku 2013, kedy predaje tabletov vystrelili až na takmer 200 miliónov kusov, po prvý raz razantne poklesli, konkrétne na 316 miliónov.

Všimnite si pri tom, ako rast pripomínal rozmach smartfónov, ktorý začal o tri roky skôr. Podľa všetkého sa zdalo, že tablety čaká v nasledujúcich rokoch podobná spanilá jazda k miliardovým predajom. A keďže tablety sú ku klasickým počítačom z hľadiska veľkosti pomerne blízko, predpokladalo sa, že cestou ich celkom zožerú a pošlú na smetisko dejín.

To, čo nečakala prakticky žiadna analytická spoločnosť, však bolo, že výlet ku hviezdam sa konať v nasledujúcich rokoch nebude. V roku 2014 síce predaje poskočili znova, tentoraz však už nie o takmer dvojnásobok, ale len o relatívne konzervatívnych 10,5 %, konkrétne na 216 miliónov predaných kusov.

A čo sa stalo potom? Čudesná katastrofa. Predaje tabletov začali klesať, čo po tak krátkom období od štartu predajov bolo absolútne nečakané. Saturácia tohto trhu sa totiž očakávala na ďaleko vyšších hladinách.

Mnoho mobilných firiem pri tom dúfalo, že koncept ARM/Android, alebo ARM/iOS prakticky celkom nahradí zabehnutú platformu x86/Windows a bude novému trhu používateľských počítačov celkom dominovať.

Predstava bola taká, že x86 platforma zostane aktívna len v menšej skupine profesionálov a bežná verejnosť sa od nej celkom odpúta. Nuž, nestalo sa tak. V roku 2015 predaje tabletov poklesli na 207 miliónov kusov, v roku 2016 na 175 miliónov kusov a v roku 2017 napokon na 163 miliónov kusov. Kde bude ich dno? To dnes veru nevie nikto.

Prečo rast tabletov zastal a nikdy nedosiahol výšin aké sa čakali?

To, prečo sa raketový rast tabletov zastavil a predaje začali naopak razantne klesať, môže mať množstvo dôvodov. Kým niektoré sú očividné a majú na tom najväčší podiel, nemožno podceňovať ani tie menej viditeľné, ktoré však celý efekt takisto podporujú.

Hlavnými faktormi je nepochybne trend zväčšovania smartfónov a takisto reakcia notebookového segmentu.

Korelácia rozširovania smartfónov s obrazovkou väčšou ako päť palcov a zastavenie rastu predajov tabletov je do očí bijúca. Hľadať v nej kauzalitu, teda skutočnú príčinu celej situácie, teda okamžite láka. Veď sa len pozrite na graf.

Kým v rokoch 2012 a 2013 sa nové smartfóny vo veľkosti menšej ako 5“ predávali v 95 % prípadov, tak v roku 2014, kedy sa rast predajov tabletov výrazne spomalil, sa väčšie veľkosti smartfónov postarali už o tretinu všetkých predajov (34 %).

Rozšírenie veľkých telefónov pri tom pokračovalo a v roku 2015 už rozmery displejov nad 5“ tvorili polovicu predajov (51 %) a v roku 2016 už 68% predajov. To, že práve v tomto období nastal najväčší pokles predajov tabletov zrejme nebude len náhoda.

Prerod smartfónového trhu pri tom pokračuje a v minulom roku už veľkosti  nad 5“ tvorili 75 %, teda tri štvrtiny všetkých predajov smartfónov.

Ak si používateľ lúpi smartfón vo veľkosti 5 alebo 5,5“, či dokonca ešte väčší, lem ťažko možno očakávať, že by chcel nakupovať druhé zariadenie v podobe tabletu vo veľkosti 7 či 8“. Rozdiel je jednoducho príliš malý a ak k tomu pripočítame to, že smartfón je obvykle z hľadiska výbavy univerzálnejší, nie je o čom premýšľať.

Zostáva teda priestor len pre väčšie tablety, v okolí uhlopriečky 10“. Tu sa však tieto zariadenia dostávajú do roztržky s notebookmi. Tablet je síce podobne ako smartfón stále mobilné zariadenie, avšak pri veľkých uhlopriečkach už značne menej. Pripomína v mnohom už notebook, ktorý je takisto prenosný, ale už nie mobilný tak, že by sa dal nosiť vo vrecku či neprestajne držať v ruke.

Tablet má výhodu aspoň v tom, že sa dá používať po stojačky, pričom ho v jednej ruke držíte a druhou ovládate. Takisto horizontálne nezaberá toľko miesta a pohodlne sa používa napríkald v dopravných prostriedkoch. Túto výhodu ale výrobcovia notebookov za posledných 5 rokov výrazne skresali ponukou konvertibilných zariadení a nových verzií Windows.

Mnohé ultrabooky dnes môžete preklopiť displejom na vrch a ovládať aj dotykom, čím sa správajú celkom ako tablet. Mnohé pri tom môžu klávesnicu a displej rozdeliť, čím vlastne tablet ako taký vzniká. Tu sa už dostávame k rozdielu architektúr, čo hneď vysvetlím v súvislosti s veľkým nezdarom Intelu.

Dôležité ale je, že tablety sa v posledných troch rokoch ocitli vo zvierajúcich sa kliešťoch, ktoré z jednej strany tlačia zväčšujúce sa smartfóny a z druhej čoraz prenosnejšie a variabilnejšie notebooky. Okno v ktorom sú tablety najvhodnejší formát počítača sa tak čoraz viac zmenšuje.

Premárnené miliardy Intelu vo vojne inštrukčných architektúr

Predstava, že z tabletov sa stane nový druh domáceho počítača bola v rokoch 2012 až 2014 pomerne rozšírená. Očakával sa pri tom výrazný „postPC“ zlom, pričom skratka PC, teda osobný počítač, bola v tejto súvislosti vnímaná ako označenie IBM konceptu PC, založenom na inštrukčnej súprave x86.

Ak by tablety naozaj prevalcovali notebooky a desktopy, ako sa vtedy zdalo, poslali by tým platformu x86 (Intel a AMD) na okraj záujmu. Určite by zostala relevantná pre pár profesionálov, ale ARM architektúry by prevzali prakticky kompletnú nadvládu nad počítačmi pre bežných ľudí.

Kým na notebookoch a desktopoch sú mnohé hardvérové a softvérové časti zabarikádované dlhoročnými stálicami, trh tabletov bol stále benjamínkom a vzhľadom na enormný rast bolo miesto pre všelikoho. Svoju „mašinériu“ tak týmto smerom začali významne otáčať aj „PC“ kolosy v podobe Microsoftu a Intelu, ktoré do segmentu chceli výrazne preniknúť.

Aj keď moderný tablet vzišiel z podhubia smartfónov (a teda ARM architektúry) ako ich priama zväčšenina, tak vzhľadom k priamemu zásahu do klasického segmentu počítačov sa nebolo čomu čudovať, že „banda“ točiaca sa okolo architektúry x86 sa vzoprie a bude sa snažiť segment uzurpovať.

Microsoftu sa podujal do veľkej integrácie dotykových rozhraní do systému Windows, výsledkom čoho bol v roku 2012 nepodarený „patvar“ v podobe Windows 8, ktorý vyzeral ako šitý horúcou ihlou. Všetko sa ale napravilo v roku 2015 s nástupom Windows 10. Rozšírenie konceptu týmto smerom mohli využiť výrobcovia notebookov, čo prinieslo nástup mnohých hybridných zariadení s dotykovými displejmi.

Microsoft Surface Studio

Intel v roku 2013 vtrhol na trh tabletov doslova vo vikingskom štýle a snažil sa preraziť so svojou x86 architektúrou CPU za každú cenu. Na váhanie skrátka nebol čas a jeho ťah na bránku bol vskutku dych berúci. Behom roku sa mu podarilo dostať do viac ako 30 modelov tabletov rôznych výrobcov, pričom nešlo len o „spriatelené“ firmy ako napríklad Asus, ale napríklad aj o Samsung.

Keďže tablety mali byť budúcnosťou domácich počítačov a Intel nechcel, aby jeho x86 architektúra zahynula spolu s desktopmi a notebookmi, snažil sa do tabletového segmentu preniknúť čo najviac zaťatím „miliardových svalov“, teda lákavými cenami (pre výrobcov) aj na úkor dočasnej veľkej straty.

Získanie veľkého trhové podielu v rámci tabletov bola skrátka investícia do budúcnosti, ktorá mu mala zabezpečiť dobrú pozíciu v novej ére. Masívnosť celej operácie vynikla v roku 2014, kedy Intel ohlásil svoj smelý plán osadiť svoje procesory do 40 miliónov kusov tabletov.

Nakoniec sa ukázalo, že rozhodne nešlo o plané reči, pretože tento objem do konca roku prekročil a objavil sa v 46 miliónoch zariadení. Keďže v roku 2014 sa predalo 216 miliónov tabletov, znamená to, že ovládol pätinu trhu (21 %). Predbehol tak na tabletoch aj Qualcomm a stal sa najväčším dodávateľom procesorov pre tablety s Androidom, pričom tento podiel drží dodnes.

Rok 2015 a následne roky 2016 a 2017 však ukázali, že tento zúrivý boj bol k ničomu. Tablety totiž na rozdiel od smartfónov neleteli ku hviezdam, ale k zemi.

Zúfalá snaha Apple a táranie hlúpostí

Z tri roky trvajúceho poklesu tabletov a rozčarovania z tohto formátu nemá radosť Apple, ktorý ich z dôvodu diverzifikácie svojich produktov potrebuje ako soľ. Jeho mamutie tržby totiž dlhodobo ťahá takmer výhradne len iPhone (po niekoľko posledných rokov ide o 60 až 70 %).

Totálnu závislosť na jedinom produkte nemá rada žiadna technologická firma, nech je úspešná akokoľvek. V roku 2017 tvoril iPhone 62 % príjmov Apple, zatiaľ čo iPady len 8 %. Ako na potvoru je to dlhodobo stále menej, než mu zarábajú notebooky a desktopy (11 %), ktoré sú založené na procesoroch Intel a x86 architektúre.

Práve s iPadmi pri tom Apple počítal ako s druhým hlavným nosným produktom, pričom orientáciu týmto smerom bolo vidieť napríklad pri vydaní 12“ iPadu Pro v roku 2015, ktorý už podľa názvu mal byť určený najmä pre pokročilých používateľov.

Tim Cook, výkonný riaditeľ Applu, sa dokonca v rámci jeho propagácie odhodlal k vetám: „Na čo by si dnes niekto vôbec kupoval počítač? Myslím to vážne, na čo by si ho dnes vôbec niekto kupoval? Náš iPad Pro je náhrada za notebook a desktop pre mnohých ľudí. Keď ho začnú používať, uvedomia si, že už žiadne iné zariadenie okrem telefónu nebudú potrebovať.“

Ako trh ukázal, ľudia majú iný názor a pokles tabletov pokračoval aj v roku 2016 a 2017. Apple sa pri tom vskutku snažil. Produktivitu chcel v prípade iPadu Pro rozšíriť pridaním dotykového pera a takisto doplnkovej fyzickej skladacej klávesnice.

V oboch prípadoch to bolo trochu komické, pretože v minulosti mal Steve Jobs smerom k dotykovým perám posmešky, pričom zastával názor, že na mobilných zariadeniach sú príťažou a všetko sa musí robiť prstami. K fyzickej skladacej klávesnici sa ešte nedávno zas posmešne vyjadroval samotný Cook, ktorý nazval takto navrhnutý tablet Microsoft Surface kombináciou chladničky a toustovača. Ubehlo ale pár rokov a Apple vydal prakticky jeho identickú kópiu.

Avšak aj iPad Pro je tak ako ostatné iPady vybavený len mobilným systémom iOS, ktorý je oproti klasickému macOS značne obmedzený a nepružný. Apple však nenasledoval trend nastolený Microsoftom a jeho macOS na rozdiel od Windows nie je na dotyk stále pripravený. Vyzerá to, že sa mu do tejto zmeny vôbec nechce.

Podľa mnohých indícii sa skôr zdá, že Apple by bol najradšej, keby svoje x86 portfólio celkom odrezal a mal by od vývoja macOS pokoj. Sústredil by sa tak už len na jeden operačný systém, ktorým je iOS. Avšak sen o tom, že tablety segment notebookov a desktopov zadupú do zeme sa celkom rozplynul.

To čo sa však neskončilo je hororová show Apple, ktorý stále nechce uveriť realite. V dojme, že on predsa musí povedať zákazníkom čo je pre nich najlepšie, na konci minulého roku vypustil absurdnú reklamu, v ktorej začal predstierať, že „počítače“ neexistujú.

V tomto 60 sekundovom reklamnom spote sledujeme deň mladého dievčaťa, ktoré so svojim iPadom chodí po meste, fotí s ním, kreslí na ňom, používa ho na komunikáciu s priateľmi vo videochate a na sociálnych sieťach a takisto si na ňom robí aj zápisky pomocou pripojenej klávesnice.

Všetko končí ležaním na záhrade, kde si dievčatko ďalej ťuká na klávesnici, pričom susedka z vedľajšieho domu zvedavo nazrie cez plot a opýta sa „Ahoj, čo to na tom počítači robíš?“. Mladé dievča sa na ňu pozrie a vypustí z úst absurdnú vetu „Čo je to počítač?“.

Apple tým naznačuje, že doba sa posunula a jeho tablet s mobilným iOS 11 je až taká samozrejmosť, že deti vlastne ani nevedia, čo to slovo „počítač“ znamená. Očividne už poznajú len „iPad a iPhone“. Je to pravdaže všetko celkom absurdné, pretože smartfón, tablet či notebook sú všetko počítače a označovať ich akokoľvek inak hraničí s demenciou.

Absurdné reklamy Apple tohto typu majú korene v starých skečoch „Mac vs. PC“, v ktorom sa Apple predvádzal v tom štýle, že jeho počítače Mac sú výrazne odlišné, ako PC. Táto skratka nevyjadruje len výraz osobný počítač, ale aj špecifické označenie architektúry, ktoré začalo revolučným IBM PC, vyústiacimi do jeho klonov a do tzv. „Wintel“ dominancie (OS Windows a Intel x86)

V minulosti boli počítače Macintosh z hľadiska hardvérovej architektúry odlišné, pretože existovali v rámci platformy PowerPC a používali procesorovú architektúru RISC (z ktorej dnes vychádza aj inštrukčné súpravy ARM).

To však platilo len do roku 2006, kedy Apple prešiel so svojimi Macbookmi kompletne na architektúru CISC v rámci inštrukčných súprav x86 a procesorov Intel. Defacto sa tak tieto počítače stali IBM-PC kompatibilné a teda už nemožno používať označenie PC vs. Mac bez toho, aby ste nepôsobili ako realitu popierajúci idiot (pripomína to vyjadrenie, v ktorom by ste odmietali pripustiť, že napríklad iPad je tablet).

No a tri krát hádajte, kedy sa reklamy Mac vs. PC vysielali. Nuž, medzi rokmi 2006 až 2009, kedy to už neplatilo a bolo možné na Mac a Macbook inštalovať Windows či Linux, zatiaľ čo systém macOS ste mohli (a doteraz môžete) inštalovať a prevádzkovať na počítače iných výrobcov (aj keď Apple sa vám bude snažiť hádzať konáre pod nohy značne). Je to skrátka možné preto, že hardvér je celkom totožný.

Nuž a reklama o tom, že tablet iPad nie je počítač, je novým prejavom tejto marketingovej choroby. Viete čo je na tom veľmi zaujímavé? Absurdné reklamy na to, že Mac nie je PC sa objavili v dobe, kedy sa Macom príliš nedarilo a z hľadiska trhového podielu dostával čoraz viac na zadok.

Nuž, tak z tohto hľadiska je reklama na iPad vysielaná v ten správny čas. Predaje tabletov totiž letia dole už tretím rokom ako hrušky, takže treba všetkým zákazníkom povedať akí sú sprostí, že nevedia čo je pre nich dobre.

Viete čo? Skúsme začať používať výrazy post-tabletová a post-iPadová éra, aby sme sa historicky dostali do správnych súvislostí.

Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.