Vďaka satelitným pozičným systémom, smartfónom a kvalitným mapovým podkladom, je dnes už výraz „stratiť sa v cudzom veľkomeste“ záchvevom minulosti. Satelitné navigačné systémy však majú jednu veľkú slabinu. Nedajú sa používať v interiéroch. Ako je situáciu možné riešiť a čo nám pokrok v tomto smere prinesie?
Satelitná navigácia, ktorú poznáme najmä v súvislosti s americkým systémom GPS (Globálny Pozičný Systém), patrí k technológiám, ktoré denne spríjemňujú život stovkách miliónom, či dokonca miliardám ľudí. Vedomie, kde sa presne nachádzame, čo je ktorým smerom a ako ďaleko, je nesmierne užitočné nielen za volantom, pri pešom putovaní cudzím mestom, ale aj na turistike v lesoch, alebo na horách.
Túto obrovskú výhodu dnes mnoho ľudí berie ako samozrejmosť, avšak globálne satelitné navigačné systémy, či už v podaní GPS, alebo alternatívne v podaní systémov GLONASS (Rusko) a Galileo (EU), majú jednu veľkú nevýhodu. Mikrovlnný signál, ktorý satelity vysielajú (na základe čoho zariadenia v podobe prijímačov počítajú svoju polohu), obvykle neprejde v dostatočnej sile cez prekážky, akými sú strechy budov, steny a podobne. Satelitnú navigáciu teda nie je možné používať v podzemí, ale ani v budovách, pokiaľ nie ste dostatočne blízko k oknu, pretože antény a čipy smartfónov skrátka nezachytia dostatočne silný signál.
Nikto pravdaže nepotrebuje navigáciu v rámci svojho bytu, aby trafil z obývačky do kúpeľne, avšak v obrovských budovách, ktorých pribúda stále viac, ide o celkom odlišnú úlohu. Či už ide o masívne nákupné centrum, rozsiahly nemocničný komplex, alebo veľkú administratívnu budovu, pri hľadaní konkrétneho obchodu, ordinácie, alebo kancelárie sme odkázaní na jednoduché informačné tabule. Tie však nemôžu byť všade. V prvom rade teda musíte nájsť najprv tie a následne si ich viac menej kompletne prečítať, aby sme zistili, kde čo je. Čím je budova komplexnejšia, tým komplexnejšia je aj tabuľa a tým problémovejšie je si cestu zapamätať. A ak niečo popletieme, alebo zabudneme – nuž, treba sa vrátiť nazad do vstupnej haly a skúsiť to znova.
Ako je navigáciu v budovách možné zabezpečiť?
V komplexných budovách, ktoré nepoznáme, by bolo pravdaže ideálne len vytiahnuť smartfón, zadať názov firmy, typ ordinácie či meno lekára a nechať sa informáciou na obrazovke doviesť do cieľa tak, ako to robíme pri ceste autom. Tieto technológie sa označujú v angličtine ako „indoor navigation“ teda v preklade doslova vnútorná navigácia, či trochu výstižnejšie – interiérová navigácia.
Z pohľadu bežného používateľa sa od tých externých nijako nelíšia a je ich možné používať rovnako pohodlne a intuitívne. Z hľadiska princípu fungovania však ide o výrazne odlišnú záležitosť, čo sa prevteľuje do rôznych technických výziev, súvisiacich s masívnym nasadením a takisto do nákladov, ktoré sa obvykle týkajú majiteľov budov.
Bluetooth maják od spoločnosti Estimote
Existuje niekoľko spôsobov, ako interiérovú navigáciu poskytovať. Jedným z najbežnejších postupov je použitie Bluetooth vysielačov, respektíve majákov (Bluetooth beacon), ktoré sú rozmiestnené po budove a v rámci svojho signálu umožňujú zariadeniam zistiť, kde sa nachádzajú. Ide o jednoduché vysielače, obvykle napájané klasickou gombíkovou batériou, ktoré používajú nízkoenergetický režim mikrovlnného spojenia, označovaný ako „Bluetooth LE (Low Energy), BLE, alebo Bluetooth Smart. Podobne ako pri klasickej navigácii rozpozná smartfón niekoľko rôznych satelitov na obežnej dráhe (minimálne tri, optimálne štyri a viac), tak v rámci budov môže zachytiť signál rôzne rozmiestnených Bluetooth majákov.
Hlavným problémom je, že zatiaľ čo pri klasickej satelitnej navigácii stačí 24 satelitov na pokrytie celej Zeme, v prípade Bluetooth majákov je nutné tieto vysielače rozmiestňovať v každej budove zvlášť a v značne veľkom počte. Ich dosah je totiž obvykle len 10 až 30 metrov, v závislosti od počtu prekážok. Výsledkom je, že takýto systém si od majiteľa alebo prevádzkovateľa budovy vyžaduje inštaláciu veľkého počtu zariadení skoro do každej chodby či väčšej miestnosti, čo stojí čas a hlavne peniaze.
Naoko trochu prijateľnejším spôsobom je interiérový pozičný systém, založený na Wi-Fi sieťach. Pokrytie Wi-Fi signálom je totiž na rozdiel od Bluetooth riešenia v budovách často už prítomné, pretože v daných priestoroch zabezpečuje internetové pripojenie. Ak by teda okrem toho slúžili aj na navigáciu návštevníkov, šlo by o výhodný bonus, ktorý by bol prakticky bez výrazného zvýšenia nákladov. Podobne ako v prípade Bluetooth majákov, aj v prípade Wi-Fi môže smartfón sám seba lokalizovať na základe triangulácie, podľa prijatého signálu z troch rôznych Wi-Fi vysielačov.
Odvodenie polohy jednotlivých zariadení môže byť založené napríklad na sile prijatého signálu, čase potrebného na prenos, či uhle, z ktorého signál prichádza. Problémom u tohto riešenia je, že v interiéroch signál Wi-Fi sietí často neputuje priamo, ale odráža sa od rôznych prekážok, čo celú situáciu značne komplikuje. Rôzny nábytok v kanceláriách, regály v obchodoch či iné prvky, to všetko môže signál ovplyvniť. Čím komplexnejší interiér budovy je, tým horšie. Navyše, dostupné Wi-Fi routery nemusia byť rozmiestnené vôbec rovnomerne. Môžete ich nájsť v kaviarňach, reštauráciách či v čakárňach jednotlivých ordinácií, ale v rôznych spojovacích chodbách, schodištiach a podobne, budú obvykle chýbať.
Ak chcete teda zachovať pokrytie a presnosť, celý systém je nutné dopĺňať o ďalšie zariadenia a všetko podrobne kalibrovať na základe odrazov signálu. Výhoda menších nákladov sa tak rýchlo začne strácať, pretože výkonné Wi-Fi routery sú obvykle výrazne drahšie, ako jednoduché Bluetooth majáky. Ak sa pri tom prostredie zmení, napríklad presunom nábytku, regálov a niektorých stien, čo v obchodoch a kancelárskych budovách nie je nič nezvyčajné, systém je nutné kalibrovať znova.
Ďalšou kategóriou sú systémy, založené na špecializovaných vysielačoch a detektoroch, navrhnutých presne na účely interiérovej navigácie. Tie často používajú rozličné metódy detekcie a vysielaných signálov, čo zahŕňa napríklad kamery, infračervené, ultrazvukové či dokonca aj laserové vysielače a prijímače a takisto vysielače založené na ultraširokopásmových bezdrôtových signáloch (UWB – Ultra-Wideband, okolo frekvencie 500 MHz). Všetko s cieľom čo najviac potlačiť nevýhody, ktorými trpia systémy založené na klasických riešeniach, operujúcich iba v mikrovlnnom pásme, čo je prípad Wi-Fi a Bluetooth (2,4 a 5 GHz).
Daňou za všetko je cena, ktorú je potrebné dať za hardvér a takisto obvykle náročná inštalácia a prevádzka. Tieto pokročilé riešenia môžu ísť ešte o kus ďalej, pričom dobrým príkladom sú riešenia austrálskej firmy Locata, ktorá defacto ponúka budovanie lokalizovanej náhrady GPS systému.
V takomto prípade sa buduje sieť pozemných vysielačov, ktorá pokrýva celý veľký komplex budov alebo napríklad výrobný areál strojární, pričom dopĺňa alebo celkom nahrádza GPS signál. Vysielače tvoria v areáli spoločnú sieť (LocataNet), pričom ich signál je dostatočne silný na penetráciu budov a teda aj interiérovú navigáciu. Služby tejto spoločnosti dnes používa napríklad americká armáda v rámci svojich rôznych základní a iných komplexov a takisto napríklad aj ťažobná spoločnosť OZ Minerals vo svojich doloch.
Výhodou pokročilých systémov je úplné pokrytie cieľovej oblasti a vyššia presnosť. Kým u Bluetooth a Wi-Fi ide o presnosť na jeden až päť metrov a v prípade, že sieť nie je tvorená dostatkom prvkov, môžu odchýlky narásť aj na viac ako desať metrov, pokročilé systémy, založené napríklad na ultraširokopásmových bezdrôtových signáloch, dokážu byť presné aj na niekoľko desiatok centimetrov.
Jedna vec je ale budovať drahé interiérové navigačné systémy vo veľkej firme alebo výrobni, kde slúžia na zefektívnenie procesu prevádzky, alebo zvýšenie bezpečnosti a iná vec je zavádzať ich napríklad v obchodoch, kde ide prakticky len o službu zákazníkom navyše. Interiérová navigácia totiž dnes ešte nijako nevplýva na to, či vás zákazníci navštívia alebo nie. Nehovoriac už potom o nemocniciach či iných objektoch so štátnym financovaním, kde rozpočet slúži obvykle na omnoho podstatnejšie veci, než je inštalácia Bluetooth majákov, alebo pokročilých senzorov, len za účelom interiérovej navigácie pre návštevníkov a pacientov. Koniec-koncov, doteraz si poradili aj bez nich.
Zmeny geomagnetického poľa v rámci budovy hypermarketu
Z hľadiska nákladov by bolo ideálne, ak by bol interiérový navigačný systém kompletne pasívny a teda nevyžadoval inštaláciu žiadnych vysielačov. A takéto riešenie existuje. Každý návštevník budovy, ktorý navigáciu využíva, má totiž smartfón a tie v základe obsahujú značne pokročilé senzory v podobe akcelerometrov, gyroskopov, elektronických kompasov a v niektorých prípadoch sú osadené dokonca aj barometre. Kľúčom je presný kompas, respektíve magnetometer, ktorý dokáže citlivo reagovať na zemské magnetické pole.
To nie je uniformné a špeciálne vo veľkých budovách dochádza k zaujímavému faktu, že obrovské množstvo oceľových konštrukcií a železobetónu narúša zemské geomagnetické pole v rozličnej miere. Tieto zmeny sú pri tom značne stabilné, pričom v jednotlivých častiach budovy dochádza k vytváraniu rozpoznateľných oblastí s rozličnou silou magnetického poľa, tvoriacich viac menej nemennú vzorku.
Na obrázkoch geomagnetického odtlačku si môžete všimnúť, ako rozdiely v rámci jednotlivej budovy vyzerajú. Ak je takáto mapa súčasťou navigačnej aplikácie, je možné na základe zmien poľa detegovaných kompasom v smartfóne rozpoznať, kde sa v rámci budovy používateľ nachádza a kam smeruje.
Navigovanie na základe geomagnetického poľa
Jedným z lídrov navigačných systémov v tejto oblasti je pôvodom fínska firma IndoorAtlas (dnes je jej centrála v kalifornskom Palo Alto). Tá pred niekoľkými rokmi začala svoj systém na skúšku prevádzkovať v niekoľkých fínskych hypermarketoch, za účelom rýchleho nájdenia konkrétneho druhu tovaru. Následne začala so svojou platformou expandovať do celého sveta a v roku 2015 nadviazala spoluprácu s čínskym vyhľadávacím gigantom Baidu, kde sa podieľa na zabudovaní podpory interiérovej navigácie v rámci mapovej aplikácie tejto spoločnosti.
V rovnakom roku nasadil jej systém aj prevádzkovateľ rušného letiska v indickom meste Bombaj, s viac ako 12 miliónmi obyvateľov. V súčasnosti IndoorAtlas v spolupráci s clevelandskou spoločnosťou LogicJunction začal zavádzať geomagnetický interiérový navigačný systém na skúšku aj v niekoľkých amerických nemocniciach, pričom prvou sa stala nemocnica Sarasota Memorial na Floride. Navigácia tu pomáha návštevníkom zorientovať sa v rozsiahlom komplexe budov s pôdorysom 140 000 m2, s presnosťou na 1 až 1,5 metra.
Prechod odlišným geomagnetickým poľom v rámci chôdze môže slúžiť ako pasívny nástroj zistenia polohy
Jednotlivé spôsoby zabezpečenia interiérovej navigácie je pravdaže možné aj kombinovať. Napríklad práve v prípade geomagnetického systému môže byť veľmi výhodné, ak sa spoločne s mapami zmien v magnetickom poli využijú aj signály už prítomných Wi-Fi sietí, pretože ide skrátka o ďalší záchytný bod, ktorý je prítomný zdarma.
Problém mapových podkladov
Lokalizovať osobu v rámci konkrétnej budovy je pravdaže iba polovicou riešenia problému a pri navigovaní je potrebné, aby používateľ videl kam smeruje a navigačná aplikácia ho mohla na konkrétne miesto doviesť. Druhou polovicou skladačky je teda interiérová mapa, ktorú je nutné nejakým spôsobom získať alebo vytvoriť.
Dobrým príkladom tohto problému je práve firma IndoorAtlas, ktorá pre testovacie zavedenie geomagnetickej interiérovej navigácie v amerických nemocniciach nadviazala spoluprácu s firmou LogicJunction, ktorá sa dlhodobo zameriava na tvorbu elektronických informačných kioskov pre tieto inštitúcie.
Ide o klasické informačné dotykové obrazovky, ktoré je možné vidieť napríklad aj v obchodných centrách, ktoré obsahujú mapu a umožňujú zobraziť polohu konkrétnych obchodov, či v prípade nemocníc, jednotlivých oddelení a ordinácií. Najlepším riešením pre autorov interiérových navigačných a pozičných systémov pravdaže je, ak prevádzkovatelia budov, alebo dokonca nadšenci z radov používateľov, tieto mapy vytvoria sami.
Navigačný systém IndoorAtlas v rámci obchodného centra Westfield Mall v New Yorku
Takto zbiera interiérové mapy napríklad Google, ktorý je v tejto oblasti významným hráčom. V súčasnosti majú jeho mapy viac ako 10 000 interiérov rôznych veľkých budov, ktoré sa automaticky na bežnej schematickej mape zobrazia, ak budovu dostatočne priblížite. V súčasnosti ide predovšetkým o letiská, obchodné domy a štadióny. V akcii môžete interiérovú mapu vidieť napríklad pri priblížení medzinárodného letiska v San Franciscu, alebo aj letiska Václava Havla v Prahe.
Hlavnými konkurentmi Googlu v tejto oblasti sú firmy, ktoré sa zaoberajú výhradne zberom interiérových máp, pričom ide napríklad o Micello (www.micello.com) či Pointinside (www.pointinside.com). Tie dnes už takisto ponúkajú niekoľko tisíc interiérových máp, vrátane viacpodlažných budov.
Tak ako v prípade Googlu, aj v ich prípade ide obvykle o jednoduché pôdorysy, vďaka ktorým môžete vidieť polohu jednotlivých obchodov či odletových brán. Mapovanie interiéru je možné vykonať pravdaže aj celkom podrobne, v rámci fotografických systémov, príbuzných s Google StreetView.
Ide o značne cenovo náročnejšie riešenia, ktorých vyhotovenie sa spolu s nákupom pozičného systému môže vyšplhať na desiatky až stovky tisíc eur. Takéto riešenia sa každopádne vykonávajú aj na Slovensku, o čom ste sa mohli presvedčiť napríklad v našej nedávnej videoreportáži z výstavy ELOSYS v Nitre, kde sme navštívili firmu Marpex, ktorá predstavila riešenie NavVis.
Navigovanie v rámci navigačnej aplikácie pravdaže nemusí prebiehať len formou mapy. Alternatívnym riešením je rozšírená realita, v rámci ktorej sa navigačný prvok premieta do obrazu snímaného kamerou vášho smartfónu. Chodenie po budove s telefónom napriameným pred tvárou je trochu nepraktické a človek pri tom vyzerá pomerne zvláštne a dezorientovane.
Avšak v budúcnosti sa táto metóda môže stať prioritnou a prakticky jedinou zmysluplnou formou navigovania. Za predpokladu, že máte na očiach okuliare či šošovky rozšírenej reality. Pekné demá v tomto smere je možné vidieť napríklad v rámci okuliarov Microsoft HoloLens, kde navigačný prvok pripomína svetlušku, zanechávajúcu za sebou svetelnú stopu (čo sa podobá ukazovaniu smeru v mnohých starších PC hrách).
Funkcia sprievodcu je pri tom využiteľná okamžite. Predstavte si, že sídlite vo veľkej kancelárskej budove, kde dnes očakávate návštevu klienta. Ráno vojdete do budovy cez hlavný vhod, prejdete niekoľkými chodbami a schodiskami a skončíte vo svojej kancelárii. Následne vytiahnete svoj smartfón z vrecka a pošlete práve uloženú trasu svojmu klientovi.
Funkcia sprievodcu je pri tom využiteľná okamžite. Predstavte si, že sídlite vo veľkej kancelárskej budove, kde dnes očakávate návštevu klienta. Ráno vojdete do budovy cez hlavný vhod, prejdete niekoľkými chodbami a schodiskami a skončíte vo svojej kancelárii. Následne vytiahnete svoj smartfón z vrecka a pošlete práve uloženú trasu svojmu klientovi.
Ten po vojdení hlavným vchodom do budovy skrátka vytiahne smartfón, ktorý ho dovedie do cieľa tak, že bude nasledovať vaše kroky. Aplikácia presne vie, kde ste zatočili, podľa toho ako reagoval kompas vášho smartfónu. Je pritom jedno či cez nejakú chodbu alebo miestnosť prejde váš „stopár“ rýchlejšie alebo pomalšie, pretože aplikácia rýchlosť pozná vďaka akcelerometru a takisto rozpoznáva prechod cez rovnaké geomagnetické body budovy.
Aplikácia Path Guide od Microsoftu zvládne navigovanie aj bez mapy a pozičného systému
Funkciu sprievodcu/stopára je možné využívať aj pre vlastné potreby. Pri bežných exteriérových navigáciách je štandardnou funkciou, že si na obrovskom parkovisku môžete uložiť GPS polohu svojho auta a následne sa k nemu presne vrátiť, bez potreby zmäteného behania hore dole a ťukania diaľkovým ovládaním na všetky strany.
V rozľahlých vnútorných garážach to pravdaže bez signálu GPS nefunguje, ale s pomocou Path Guide si môžete nahrať svoju vlastnú chôdzu od auta ku schodišťu alebo výťahu a nech ste šli akokoľvek komplikovane, navigovanie podľa vlastných krokov opačným smerom vás dovedie nazad. Aplikácia umožňuje na konkrétnej trase pridávať aj popisy a fotografie, čo môže byť zaujímavé riešenie napríklad v rámci múzeí. Je totiž možné vytvárať náučné trasy, sledujúce nejaký užší okruh záujmov, čím sa dá nahradiť klasický ľudský sprievodca. Aplikácia je produktom výskumnej divízie Microsoftu (Microsoft Research) a je dostupná zdarma pre Android aj iOS.
Problém dedikovaných aplikácií
Inštalácia pozičných mechanizmov, meranie geomagnetickej situácie a zabezpečenie podrobných máp, to sú všetko prekážky, ktorých prekonávanie bude čoraz jednoduchšie, ako sa technológia bude masovo rozširovať. Existuje však aj jeden vážny problém z pohľadu používateľa. V súčasnosti existuje obrovské množstvo startupov a firiem, ktoré sa budovaním interiérovej navigácie zaoberajú, pričom spoločným prvkom obvykle je, že pre navigovanie ponúknu používateľovi aplikáciu, ktorú si na svoj smartfón nainštaluje.
Ak však pri návšteve každého obchodu, nemocnice či inej budovy bude musieť používateľ nainštalovať novú aplikáciu, asi len ťažko môžeme očakávať masové rozšírenie. Len si predstavte aké by bolo hlúpe, keby GPS navigovanie fungovalo tak, že by ste si v každom meste, či dokonca v každej štvrti alebo ulici, museli nainštalovať novú aplikáciu.
Navigovanie pre zmenu podlažia podľa mapového podkladu
Pre adopciu veľkým množstvom používateľov je prakticky nevyhnutné, aby jedna aplikácia dokázala zabezpečiť navigovanie v akejkoľvek budove. V tomto smere má obrovskú výhodu napríklad Google, ktorého mapy používa drvivá väčšina používateľov smartfónov, pričom nové interiérové mapy v nich pribúdajú každý deň. Ideálne by bolo, ak by systém skrátka fungoval tak, že budova schopná poskytovať interiérovú navigáciu, či už cez Bluetooth, Wi-Fi, alebo geomagnetickú informáciu, by všetky potrebné dáta poskytla takejto univerzálnej aplikácii v momente, ako človek do budovy vkročí.
Používateľ by tak neriešil žiadne inštalácie aplikácií na jedno použitie. Skrátka by len vytiahol telefón a pohľadom na mapu videl, či je alebo nie je v danej budove navigácia dostupná. Prepojenie s vyhľadávaním je logickým nadväzným krokom. Ak by po vojdení do budovy mala aplikácia Googlu informácie, kde sa čo v rámci budovy nachádza, tak po zadaní „ordinácia doktora Jajbolíta“ by vám ponúkla rovno navigovanie na konkrétne poschodie k správnym dverám, tak ako vás dnes na ulici dokáže navigovať po zadaní „McDonald“ k najbližšej pobočke tohto fastfood reťazca.
Pre špecializované firmy, ktoré dnes budujú navigačné interiérové systémy, je takéto poskytnutie dát cudziemu softvéru v mnohých ohľadoch neakceptovateľné. Je však nemožné, aby sa presadili so svojimi špecializovanými aplikáciami bez toho, aby získali monopol, alebo aspoň veľmi výrazný trhový podiel.
Unikátna aplikácia pre jednu konkrétnu lokalitu bude dlhodobo akceptovateľná iba v rámci podnikovej sféry, kde pôjde napríklad o riešenie pre celý výrobný areál a podobne, určené pre personál a zefektívnenie prevádzky. Pomerne významnou udalosťou vo svete interiérovej navigácie môže byť výrazný vstup Apple na tento trh, ktorý sa očakáva v súvislosti s novým iOS 11. Apple pomaly ale isto začal interiéry budov dopĺňať do svojej aplikácie Apple Maps, pričom ide napríklad o letiská vo Philadelphii a San Jose a takisto obchodné domy Westfield Centre (San Francisco) a Westfield Valley Fair (San Jose).
So svojimi mapami sa tak dostane do podobnej pozície ako Google, pretože má takisto veľké množstvo používateľov. Je teda prakticky nevyhnutné, aby majitelia budov a budovatelia interiérových navigačných systémov napokon poskytovali lokalizačné dáta veľkým poskytovateľom. Iba tak budú dávať tieto systémy zmysel.
Výhoda pre prevádzkovateľa
Náklady na zavedenie interiérovej navigácie nie sú malé a v rámci aktívnych systémov je nutné inštalovať veľké množstvo zariadení. Napríklad veľké britské medzinárodné letisko Gatwick, južne od Londýna, zaviedlo v máji tohto roku interiérovú navigáciu pomocou 2000 kusov Bluetooth majákov.
Okrem klasického mapového podkladu je možné využiť systém aj navigovanie v rámci rozšírenej reality, čo môžete vidieť na obrázku. Do ostrej prevádzky vstúpil systém po dvoch mesiacoch testovania. Navigačnú platformu poskytuje firma Pointr, pričom sú použité Bluetooth majáky od firmy Kontakt.io, pohybujúce sa v cenách 60 až 120 eur. Len za nákup samotného hardvéru teda letisko muselo minúť zhruba dvestotisíc eur. K tomu je nutné pripočítať inštaláciu a samotnú navigačnú platformu.
Vhodným navigačným prostriedkom za chôdze sú smarthodinky
Aby bolo pre prevádzkovateľov budovanie interiérovej navigácie lákavé, nevyhnutne im musí prinášať aj úžitok. V rámci letiska Gatwick sa počíta so zavádzaním niekoľkých doplnkových funkcií pre letecké spoločnosti, pričom ide napríklad o automatické zasielanie push notifikácií v prípade, že pasažier mešká s nástupom.
Zároveň by tieto schopnosti mohli využívať aj letiskové obchody, ktoré by napríklad pasažierov upozorňovali na aktuálnu akciovú ponuku (v prípade, že pasažier nemá naponáhlo, čo je možné previazať s informáciou z letenky). Potenciál pre pozičný marketing v rámci budov je obrovský a schopnosť posielať notifikácie zákazníkom, ktorí práve okolo konkrétneho miesta prechádzajú, má pre obchody veľkú hodnotu. Na druhú stranu, bolo by neúnosnou katastrofou, ak by používateľ dostal pri prechode obchodnou pasážou desiatky notifikácií.
Ďalšou dôležitou funkciou pre prevádzkovateľa je možnosť podrobnej štatistiky pohybu návštevníkov v rámci budovy. Na rozdiel od GPS systému, pri ktorom satelity nemajú žiadnu informáciu o tom, aké zariadenie ich signál zachytávajú, majú Bluetooth, Wi-Fi a iné aktívne riešenia k týmto informáciám prístup. Podľa nich je možné lepšie plánovať úpravu infraštruktúry, či už v rámci takých jednoduchých záležitostí ako je dostupnosť automatov na občerstvenie a počet toaliet, až po stavebnú úpravu niektorých koridorov pre lepší tok veľkého počtu ľudí.
Navigovanie v interiéri pomocou Google Tango
Interiérová navigácia teda prináša nielen nemalé výhody pre používateľa, ale aj prevádzkovateľa, čo nepochybne nástup týchto technológií do praxe bude viac urýchľovať. V posledných troch rokoch sme svedkami objavovania sa prvých lastovičiek po celom svete, pričom je ich v základe možné vnímať pozitívne a úspešne.
Bude určite zaujímavé sledovať, ktoré firmy sa postupne budú presadzovať stále viac a viac. Dá sa však očakávať pomerne rýchle zrútenie do monopolu či duopolu. V súčasnosti zavádzané systémy, založené hlavne na Bluetooth majákoch, môžu, ale aj nemusia v budúcnosti ustupovať geomagnetickým technológiám.
Všetko rozhodne to, ako bude cena zavedenia jednotlivých systémov do prevádzky v nasledujúcich mesiacoch a rokoch klesať, a to, ktorí hráči v rámci poskytovania mapového obsahu budú hrať prvé husle. 3D mapovanie interiéru budovy v reálnom čase, dostupné v rámci pokročilých technológií, ako napríklad Google Tango, je v tejto oblasti nepochybne čiernym koňom, ktorý zaváži zrejme v nasledujúcej dekáde.
Navigácia rozšírenou realitou v rámci letiska Gatwick je dostupná od leta tohto roku
Z pohľadu používateľa je každopádne dôležité, že navigácia v rozsiahlych budovách a komplexoch budov bude časom rovnako dostupná a intuitívna, ako je dnes klasická GPS navigácia v exteriéroch. A to je dobre. Otravné záležitosti, ako je napríklad návšteva neznámej veľkej nemocnice, môžu zmiznúť v minulosti podobne ako pojmy „stratiť sa v cudzom veľkomeste“. Nikto nemá rád, ak po pozeraní na statické nákresy následne blúdi 15 minút, aby napokon zistil, že sa nachádza v celkom inej budove komplexu a je nutné použiť spojovacie tunely.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom vydaní TOUCHIT č. 10/2017, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
