Zúčastnili sme sa konferencie Bosch ConnectedWorld, ktorá patrí medzi najväčšie svojho druhu. Zameriava sa na Internet vecí (IoT – Internet of Things) a hoci ste tento pojem možno počuli už mnohokrát a nič vám nehovorí, v Berlíne sme videli atraktívne veci. Okrem iného aj elektrické poštové dodávky či automobil, ktorý sa sám zaparkoval v garáži.
Internet vecí je pojem, ktorý sa používa už dlhšie a označuje aktuálny trend prepájať objekty každodenného života medzi sebou a do internetu. Či už ide o senzory u vás doma, kamery a domáce spotrebiče, ktoré spoločne tvoria inteligentnú domácnosť alebo o objekty v továrňach, ktoré sú základom pojmu Industry 4.0. Internet vecí sa však využíva aj v automobilovom priemysle a bude dôležitou súčasťou autonómnych áut budúcnosti.
Prvé technológie existujú už dnes, na Bosch ConnectedWorld sme videli plne autonómne parkovanie, ktoré zvládnu aj dnešné vozidlá. Jedinou podmienkou je modul, ktorý prepojí vozidlo so senzormi v garáži a umožní obom objektom medzi sebou komunikovať. A aj preto používa futurista Theo Priestley zjednodušenú definíciu, pomocou ktorej by dokázal deťom vysvetliť, že Internet vecí je aj to, keď sa hračky rozprávajú medzi sebou.
Aplikácia COUP umožňuje nájsť v okolí dostupný elektroskúter a prenajať si ho. Aj o tom je Internet vecí
V prípade Boschu je však Internet vecí o vytváraní nových riešení a služieb. Spoločnosť pre tento účel vytvorila novú divíziu, ktorá sa bude venovať službám prepojenej mobility. Čo si pod tým predstaviť? Napríklad zdieľanie elektroskútrov COUP, ktoré funguje v Berlíne, Paríži a čoskoro bude k dispozícii v Madride. Základom tejto služby je mobilná aplikácia, pomocou ktorej si nájdete najbližší dostupný elektroskúter, priamo cez aplikáciu si ho prenajmete a môžete jazdiť.
U nás na Slovensku v Bratislave máme podobný projekt s názvom up! city, COUP však ide z hľadiska mobility minimálne o krok ďalej. Podobne prepracovaného riešenia sa však môžeme dočkať aj u nás, zdieľanie skútrov spomínal primátor Bratislavy, Ivo Nesrovnal, na minuloročnej jesennej výstave ITAPA.
Bosch tiež vyvíja mobilnú aplikáciu, ktorá spolu prepojí viacero foriem dopravy a umožní vám cestovať čo najefektívnejšie. Do mesta sa dopravíte autom, v rámci neho sa pohybujete kombináciou MHD a bicyklov, pričom všetky potrebné informácie nájdete v aplikácii a pomocou nej vytvoríte aj rezervácie či zaplatíte za cestu.
Parkovanie ďalšej generácie
Veľkým prínosom môžu byť aj služby komunitného a autonómneho parkovania. V prvom prípade sa využívajú senzory v autách, ktoré dokážu detegovať voľné parkovacie miesto a túto informáciu pošlú do cloudu. Priestor na parkovanie sa následne zobrazí ostatným používateľom na mape a uľahčí im tak hľadanie parkovacieho miesta. Tento projekt sme už spomínali pred dvoma rokmi, avšak aktuálne je už oznámený jeho štart v ostrej prevádzke. Počas tohto roka začne fungovať v New Yorku, San Franciscu, v 10 nemeckých mestách a ďalších pár mestách v rámci Európy.
V prípade technológie autonómneho parkovania spočíva snaha Boschu a partnerov v uľahčení parkovania. V praxi by to malo fungovať tak, že vozidlo necháte pred parkovacím domom a pomocou mobilnej aplikácie aktivujete proces parkovania. Auto sa zaparkuje samo a rovnakým spôsobom si ho aj zavoláte, keď budete chcieť odísť. Prínos takéhoto riešenia má spočívať nielen vo vyššom pohodlí pre vodičov, ale aj v efektívnejšom parkovaní – ak netreba otvárať dvere automobilu, na rovnakú plochu je možné zaparkovať až o 20 % viac vozidiel.
Problém je, že autonómne parkovanie vyžaduje špeciálne senzory v parkovacom dome alebo garáži a tiež jednotku konektivity v aute, ktorá zabezpečí komunikáciu vozidla s garážou. Mimochodom, nejde o víziu budúcnosti. Technológia už existuje a v Berlíne na konferencii sme ju videli naživo. Určitý čas však potrvá, kým sa nasadí do skutočnej prevádzky. Treba totiž nájsť partnerov, ktorí budú ochotní investovať a nainštalovať vo svojich garážach potrebné vybavenie.
Autonómne parkovanie má zvýšiť pohodlie vodiča a efektívnejšie využiť parkovacie miesta
Bosch na konferencii ukazoval aj ďalšie svoje riešenia, ako je virtuálny asistent moveBW, ktorý dokáže využívať aktuálne údaje o dopravnej premávke v reálnom čase a navigovať vodiča najideálnejšou cestou. V tomto smere nejde o nič nové, na podobnom princípe funguje Waze. Bosch má aj ďalšieho asistenta, ktorý pomôže pri hľadaní najbližšej pošty či pumpy alebo vytvorí rezerváciu v reštaurácii, prípadne kúpi vstupenky na koncert. Jeho funkcionalita nám trochu pripomína Google Asistenta.
Z ďalších riešení spomeňme technológiu odomykania auta iba pomocou mobilnej aplikácie či prediktívnu diagnostiku, ktorá v predstihu upozorní vodiča na opotrebovanie dielov v aute. Tieto riešenia môžu byť prínosom.
Mercedes a jeho vízia CASE
Bosch ConnectedWorld však nebol iba o technológiách spoločnosti Bosch, zoznam partnerov bol viac ako atraktívny. O autonómnych autách hovoril aj Mercedes. Vízia spoločnosti sa nazýva CASE (Connected, Autonomous, Shared, Electric) a podľa automobilky ide o najväčší pokrok v segmente automobilov od ich vymyslenia. Z názvu skratky je zrejmé, kam Mercedes smeruje – chce vytvoriť vozidlá, ktoré budú aspoň sčasti elektrické, budú prepojené, autonómne a zdieľané ľuďmi.
Mercedes a Bosch v tomto smere spolupracujú na vytvorení autonómnych vozidiel štvrtej a piatej úrovne, z hľadiska mapových podkladov je ich partnerom HERE. Pripomíname, že rozdelenie autonómnych vozidiel podľa jednotlivých úrovní je nasledujúce:
- úroveň – autonómne parkovanie
- úroveň – vozidlo sa dokáže autonómne držať v jazdnom pruhu, v ktorom je a dodržiavať odstup od iných automobilov
- úroveň – vozidlo dokáže autonómne jazdiť po diaľnici, prispôsobovať rýchlosť, meniť pruhy podľa potreby
- úroveň – plne autonómna jazda, pričom používateľ môže kedykoľvek prebrať riadenie vozidla
- úroveň – plne autonómna jazda bez možnosti získania kontroly nad vozidlom
Bosch a Mercedes predpokladajú, že autonómne autá piatej úrovne sa začnú objavovať na trhu začiatkom ďalšej dekády, pričom práve technológie ako je autonómne parkovanie, majú naučiť ľudí dôverovať samojazdiacim vozidlám. Mercedes v tejto súvislosti testuje svoje autonómne auto na skutočných cestách a ako povedal Dieter Zetsche, riaditeľ automobilky, nejde o to, koľko kilometrov prejde autonómne vozidlo v rámci testovania – podstatné je, koľko prejde „tých správnych kilometrov“. Tým narážal na skutočnosť, že vozidlá sa musia na jednotlivých kontinentoch vyrovnať s rozličnými výzvami a technológie autonómnych automobilov musia byť na to pripravené a vedieť sa s nimi vyrovnať.
Aj preto Mercedes testoval svoje auto po celom svete a umelá inteligencia musela zvládnuť jazdu v poriadne zaprášenom prostredí v Afrike či po zasnežených cestách vo Fínsku. Mercedes získal v rámci ročného testovania niekoľko TB dát, ktoré bude teraz využívať v rámci virtuálnych simulácií.
Mercedes testoval svoje autonómne auto na rôznych kontinentoch a čelil rôznym výzvam
Mimochodom, Bosch a Mercedes plánujú začiatkom ďalšej dekády spustiť aj autonómne a robotické taxíky. Malo by sa tak stať v Štutgarte a Kalifornii.
Cesta za dokonalým autonómnym vozidlom…
Základom autonómnych vozidiel je kombinácia superpočítača, kamier, senzorov a radarov. V segmente superpočítačov je v posledných rokoch veľmi aktívna spoločnosť NVIDIA. O jej najnovšom superpočítači DRIVE Pegasus s umelou inteligenciou, ktorý je určený pre autonómne vozidlá piatej úrovne a každú sekundu dokáže vykonať až 320 biliónov operácií, sme informovali v minulom vydaní TOUCHIT-u vo veľkej reportáži z veľtrhu CES.
Základom superpočítača je čip pre automobily s názvom NVIDIA DRIVE Xavier, ktorý obsahuje viac ako 9 miliárd tranzistorov. Jeho základom je upravený 8-jadrový procesor, 512-jadrový grafický čip Volta, podpora strojového videnia a učenia a tiež procesory na spracovanie 8K HDR videa. DRIVE Xavier má spotrebu iba 30 W, pričom dokáže vykonať 30 biliónov operácií každú sekundu.
Základom autonómneho auta je superpočítač a množstvo senzorov, kamier a radarov
Superpočítač sám o sebe toho veľa nezmôže, autonómne auto potrebuje aj „oči“ a túto funkciu zabezpečujú senzory, kamery a radary. Bosch aktuálne využíva, okrem iných komponentov, kamery, ktoré dokážu detegovať objekty do vzdialenosti 120 metrov a pohybujúcich sa ľudí do 50 metrov. Kamera má zorné pole na úrovni 50° horizontálne a 28° vertikálne, rozlíšenie obrazu je 1280 × 960. Kamery dopĺňajú radary s dosahom 160 metrov a zorným uhlom 90°, ktoré sú užitočné najmä v situáciách, keď kamera nevidí pred seba – napr. kvôli prachu, dymu alebo iným vizuálnym prekážkam.
Videli sme ukážky toho, ako dokážu tieto komponenty zabrániť zrážke doslova v hodine dvanástej. Vo výbave autonómneho vozidla nájdete aj ultrazvukové senzory, senzory rýchlosti kolesa, stereo kameru a ďalšie kamery na krátku vzdialenosť a radary na strednú a dlhú vzdialenosť. Podobne ako superpočítač, aj tieto komponenty sa medzigeneračne vylepšujú – často v kombinácii s čoraz schopnejšou neurónovou sieťou, takže napr. nová kamera od Boschu bude využívať viacero spôsobov analyzovania obrazu.
Okrem tejto výbavy budú musieť automobilky zabezpečiť komunikáciu medzi vozidlami navzájom a medzi autami a infraštruktúrou. Predpokladá sa využitie 5G sietí, avšak zvažuje sa aj iná forma komunikácie mimo mobilných dát. A okrem autonómnych vozidiel nás čaká aj ďalšia výrazná transformácia a tou sú elektromobily. Mercedes oznámil, že do roku 2022 bude mať 10 elektrických modelov a elektrifikáciu považuje za takú fundamentálnu zmenu, že ju žiadna firma nedokáže uskutočniť celú sama.
Internet vecí a bezpečnosť
S Internetom vecí súvisí aj veľmi dôležitá otázka a tou je bezpečnosť. Kybernetické útoky na kamery či routery nie sú ničím neobvyklým a je zrejmé, že s počtom objektov, ktoré sú pripojené do internetu, bude rásť aj dôležitosť ich zabezpečenia. Počet samotných útokov rastie – zatiaľ čo za obdobie rokov 1986 až 2006 zanalyzoval Kaspersky 1 milión škodlivých kódov, ich počet bol v roku 2017 v priemere 320 tisíc za deň. Výrazne rastie aj počet malvérov, ktoré sú zamerané na objekty Internetu vecí – Kaspersky zachytil v roku 2016 viac ako 2500 vzoriek, počas minulého roka ich počet prekonal hranicu 33,5-tisíc.
Pikoškou sú útoky na bankomaty, ktoré sa predávajú na tzv. dark webe. Útočník si kúpi špeciálny USB kľúč s kompletným návodom, ako a kam ho pripojiť do bankomatu. Na vykonanie hacknutia však potrebuje aj jednorazový číselný kód, ktorý tvorcovia tohto útoku predávajú ako službu a zabezpečujú si tak kontinuálny príjem peňazí.
Bezpečnosť bude vo svete Internetu vecí veľmi dôležitá
Je zrejmé, že komplexnosť útokov bude iba rásť a aj preto sa Eugene Kaspersky na konferencii Bosch ConnectedWorld vyjadril, že v prípade Internetu vecí je potrebné prejsť zo zabezpečenia systémov na vytvorenie ich imunity. Imunita znamená, že sa útočníkom neoplatí vykonať útok, pretože by náklady na jeho zrealizovanie boli vyššie ako potenciálny zisk za úspešný útok. V tejto súvislosti apeluje nielen na investovanie do zabezpečenia, ale aj do vzdelávania nových bezpečnostných inžinierov.
Nevyhnutné náklady na cestu hradila spoločnosť Bosch. Tento článok vyšiel aj v tlačenom vydaní TOUCHIT č. 3/2018, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania. Ak chcete ešte viac informácií o najnovších technológiách a čítať si porovnávacie testy a recenzie medzi prvými, predplaťte si časopis TOUCHIT len za 16,50 eur na celý rok.
