Nikto tam ten druhý nezabudol, ani omylom nevytvoril. Sú tam oba na dvoch rozdielnych miestach celkom zámerne a ako to už v retročriepkach býva, všetko má za sebou nejaký dôvod a príbeh.
Poznámkový blok. Ikonicky jednoduchý, priamočiary a ľahko použiteľný program, ktorý sa aj v našich končinách bežne označuje svojim anglickým menom Notepad. Len málokto ho nepozná a aspoň niekedy ho nepoužil.
Nachádzal sa už v prvom Windows 1.0 v roku 1985, a dokonca aj v jeho negrafickom predchodcovi v podobe MS DOS, pričom je spolupútnikom tohto operačného systému až dodnes.
Možno ste to nevedeli, ale v skutočnosti existujú v rámci Windows dva Poznámkové bloky.
Jeden sa nachádza v priečinku C:\Windows a ten druhý v priečinku C:\Windows\System32.
Oba sú totožné a celkom samostatné. Nedajú sa od seba rozlíšiť a dajú sa spustiť naraz.
Naoko to pôsobí, ako keby bol tento softvér len omylom skopírovaný na dvoch miestach, namiesto použitia odkazu, napríklad na Pracovnej ploche či kdekoľvek inde. Realitou však je, že oba Notepady sú na správnom mieste a tam kde majú byť a kde ich softvér od iných výrobcov čaká.
Ako to už vo Windows býva, dôvodom je masívna, dekády sa ťahajúca spätná kompatibilita.
TAM ĎALEKO V ROKU 1993, RODÍ SA NOVÁ TECHNOLÓGIA
Keď sa v roku 1985 objavil na trhu Windows 1.0, vtedy ešte ako grafická nadstavba MS-DOS-u, Microsoft umiestnil jeho Poznámkový blok do priečinku C:\Windows.
V základe ani nedávalo zmysel ho umiestniť inam. V rámci koreňa disku C: a C:\DOS sídlil „príkazovo-riadkový“ operačný systém Microsoftu MS-DOS a jeho programy (cca 5 MB), pričom samostatná grafická okenná nadstavba v podobe nového Windows putovala do priečinku C:\Windows.
Konkrétne šlo o 29 súborov s celkovou kapacitou 1 MB, medzi ktorými bol aj 18 KB program NOTEPAD.EXE.
Táto nadstavba DOSu bola veľkým úspechom, ktorý bol umocnený v roku 1987 Windows 2.0 a predovšetkým extrémne úspešným Windows 3.1, ktorý sa v rokoch 1992 až 1994 šíril vo veľkom.
Vo všetkých prípadoch šlo o 16-bitové systémy, respektíve grafické nadstavby 16-bitového MS-DOS, čo platilo pravdaže aj pre samotné programy.
Doba 32-bitových procesorov a softvéru sa však prihnala ako víchor.
V 90. rokoch minulého storočia už bolo jasné, že nič iné ako grafický operačný systém nedáva zmysel a nový Windows 95 bol pripravený ovládnuť svet. V jeho prípade šlo už o plnohodnotný OS, ktorý vykonával všetko sám.
Oproti predchodcom šlo o úplne inú ligu. Menu Štart, pokročilý a futuristický systém Plug-and-play, pri ktorom ste rôzny hardvér mohli zapájať počas behu počítača, to všetko bol veľký príchod novej éry, ktorú Microsoft „naštartoval vo veľkom“.
Kompatibilita so starými 16-bitovými programami z éry DOSu však bola esenciálna a Windows 95, aj keď sa už inštaloval samostatne na prázdny disk počítača ako plnohodnotný operačný systém, obsahoval vo svojich útrobách aj MS-DOS.
Vo výsledku tak šlo o hybridný 16/32-bitový systém, pri ktorom bol 32-bitový Windows z pohľadu aplikácii v prípade potreby videný aj ako 16-bitový MS-DOS.
Mimochodom, to u mnohých ľudí vyvolávalo dojem, že Windows 95 je takisto len grafická nadstavba starého DOSu. Nebola to však pravda. Windows 95, rovnako ako jeho nástupca Windows 98, to z dôvodu kompatibility len predstieral.
V skutočnosti vždy držal nad operáciami riadiace oprate a ak sa aplikácie s DOS-om snažili komunikovať, Windows im to umožnil, pričom pôsobil na oko ako keby odovzdával prácu jemu. V realite ho však ovládal na špagátoch príkazov ako marionetu.
Microsoft sa však od hybridnej symbiózy Windows a DOSu chcel odpútať a na začiatku v prvej polovici 90. rokov začal vyvíjať aj plnohodnotný 32-bitový systém.
Označil ho skratkou NT, čo sa rozpisovalo ako „Nová Technológia“, pričom pôvodne šlo o prerobenie Windows 3.1 na kompletnú 32-bitovú verziu, fungujúcu celkom samostatne
Microsoft to považoval všetko za riskantný krok, ktorý sa mohol dostať do mnohých nečakaných problémov. Windows NT tak od začiatku plánoval ako riešenie pre podnikové pracovné stanice a servery, zatiaľčo pripravovaný Windows 95 sa mal stať dominantou pre klasické domácnosti a bežných zákazníkov.
Prvá verzia Windows NT vyšla v roku 1993, označená ako Windows NT 3.1, nasledovaná vylepšenou verziou Windows NT 3.5 v roku 1994 a napokon Windows NT 4.0 v roku 1996. Kým prvé dve boli plnohodnotným 32-bitovým dvojčaťom Windows 3.1, verzia NT 4.0 bola už sestrou Windows 95 a takisto Windows 98, pričom používala rovnaké grafické princípy i menu Štart.
Bol tu však jeden malý rozdiel. Keď Microsoft tento softvér uvádzal na trh, jeho 32-bitová podoba bola veľkou vecou. Jeho interné súčasti v rámci systémového priečinku Windows, respektíve WinNT umiestnil do nového podpriečinku, nazvaného system32.
Vo vtedajších 16-bitových Windows existoval len podpriečinok system, ktorý sa obvykle používal na fonty písma. Jednotlivé interné 16-bitové programy, ako Kalkulačka a Notepad, boli priamo v koreňovom priečinku Windows.
Windows NT naopak svoj 32-bitový Notepad umiestnil do C:/Windows/System32, ako logika kázala, respektíve do priečinka C:/winnt/System32 (Windows svoj vlastný priečinok interne označuje ako %SystemRoot% a jeho rozdielne názvy nevadia).
ZLÚČENIE DVOCH SVETOV A VZNIK NOTEPADOVÝCH DVOJČIAT
V základe tak existovali dva svety. Kým vo veľkopodnikovej NT vetve bola prioritná lokalita Notepadu systémový podpriečinok system32, v tej štandardnej domácej a malopodnikovej sfére 9x vetvy (Windows 95/98) bol Notepad tam, kde odjakživa, teda v priečinku Windows.
Význam Poznámkového bloku sa síce môže zdať malý, avšak jeho neprestajná prítomnosť v systéme počas celej existencie Windows znamenala, že jeho služby začalo používať alebo volať mnoho programov tretích strán, vrátane tých veľkých firemných, ktoré ho používali na najrôznejšie účely.
A pre Microsoft bola spätná kompatibilita vždy základným kameňom, na ktorú sa mnoho veľkých či malých zákazníkov dlhodobo spoliehalo. Žiadnemu softvéru skrátka Notepad ukradnúť nehodlal.
Na konci 20. storočia začalo byť jasné, že hybridná 16/32-bitová vetva Windows 95 a 98, fungujúca ako priamy pokračovateľ prvých verzií Windows, skončí v slepej uličke. Podľa vyjadrení Billa Gatesa mal byť posledným Windows na tejto vetve systém Windows 98, pričom vetva NT sa mala stať dominantnou pre všetkých.
Nový Windows 2000, vychádzajúci z Windows NT 4.0, tak začal na svoje bedrá preberať aj mnoho funkcií a princípov z Windows 95/98, pričom duplicitný Poznámkový blok v priečinku Windows bol len malou časťou celej komplexnej skladačky.
Výsledkom bol pokročilý a robustný systém, ktorý sa stal základným kameňom operačných systémov Microsoftu po celé nasledujúce dekády.
V realite sa nakoniec k plnému prechodu Microsoft v tej dobe ešte neodhodlal a na svet sa v roku 2000 dostal spolu s Windows 2000 aj nepopulárny a nestabilitou skľučovaný Windows Milénium (Windows ME), používajúci hybridné 16/32-bitové jadro 9x vetvy.
Samotné zlúčenie a úplná unifikácia dvoch vývojových vetiev sa tak udiala až v roku 2001 s príchodom mimoriadne populárneho Windows XP, ktorý vychádzal priamo z Windows 2000. V tej dobe sa vetva NT stala jedinou vetvou Windows, posielajúc 9x jadro predošlých „používateľských“ systémov nadobro do dôchodku.
Delenie systémov na domáce, profesionálne, serverové či iné verzie sa stalo už len zaležitosťou licencií, výbavy a konfigurácie, nie rozdielnych jadier.
Všetky majú svoj Poznámkový blok, ktorý sa postupom času pravdaže stále mierne menil, nielen pri prechode 16 na 32-bitov a neskôr 64-bitov, ale aj s dopĺňaním drobných funkcií.
NEHAS ČO ŤA NEPÁLI
Či už ide o Windows XP, alebo jeho nasledovníkov Windows Vista, Windows 7 a takisto Windows 8 a 8.1, všetko sú to v základe systémy vetvy NT, ktoré sa v rámci svojho jadra tak aj interne hlásia. Konkrétne ako NT 5.1, 6.0, 6.1, 6.2 a 6.3.
Všetky majú Poznámkový blok v priečinku Windows/system32, kde ho po správnosti hľadajú programy z týchto vetiev a takisto zároveň aj v priečinku Windows, kde ho hľadajú programy z vetvy Windows 95/98/ME a ich predchodcov Windows 1.0 až 3.1.
Ale ako sa hovorí, nehas, čo ťa nepáli. Veď predsa môžu byť aj dva, nie?
Keď na súčasných Windows 10 a 11 vyhľadáte Notepad cez menu Štart, program ktorý sa ponúkne na spustenie je ten v podpriečinku system32.
Koniec koncov, tak to má byť, pretože aj Windows 10 a 11 sú stále súčasťou NT vetvy, kde je táto lokalita Poznámkového bloku preferovaná. Jeho dvojča, priamo v priečinku Windows, však čaká stále nachystané a pripravené, keby ho interne nejaký program z éry Windows 1.0 až Windows 98 a ME zavolal.
„Som tu, nič sa nezmenilo. Všetko funguje.“ Toto je skrátka Windows a jeho masívna, dekády trvajúca spätná kompatibilita.
Ďalšie drobné čriepky z IT histórie hľadajte na našom webe každý štvrtok večer a takisto pod rovnomenným kľúčovým slovom.
