Ataccama je globálna firma s centrálou v Kanade, ale väčšina vývoja sa realizuje v Čechách a na Slovensku. V jednoduchosti povedané, Ataccama pracuje s tým, aby mali firmy k dispozícii kvalitné dáta pre ich aplikácie a rozhodovanie.
My sme sa rozprávali s Martinom Záhumeským (MZ), ktorý vedie celý vývojový tím Ataccama a súčasne riadi pobočku v Bratislave.
Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.skTI: Čo to vlastne znamená kvalitné dáta?
MZ: Je to veľmi široká téma. Každá firma pracuje s nejakými dátami, pričom kvalita dát rozhoduje o vašom úspechu. Problém nastáva napr. vtedy, keď dáta vo firme nie sú aktualizované a vy robíte rozhodnutia na základe starých dát. To môže viesť k veľkým stratám.
Kvalita dát tak má rôzne dimenzie – či sú dáta aktuálne, kompletné, konzistentné medzi systémami a pod. Navyše, v každej firme je situácia trochu iná. Vo veľkých firmách je kvalita dát často vyžadovaná na úrovni regulácie, napr. banka musí reportovať Národnej banke zaručene správne dáta. Podobne, ak potrebujete reportovať čísla na burzu, musíte si byť istí, že použité čísla sú správne.
Väčšinou sa kvalita dát viaže k nejakým biznis cieľom. Podľa toho sa rozhodujete, ktoré dáta sú najdôležitejšie a potrebujete posilniť ich kvalitu. Tiež sa kvalita dát prejavuje vo vzťahu k zákazníkom firmy. Ak sa napr. opakovane pýtate na tie isté dáta, je jasné, že neviete, kde ich máte uložené.
TI: Vzhľadom na toto si myslím, že vašim dobrým zákazníkom by mohol byť aj náš štát.
MZ: Áno, napr. nedávna aktualizácia obchodných registrov podnikateľov bola dobrá ukážka toho, ako si štát zatiaľ nevie kvalitne uložiť dáta a opakovane sa pýta na to isté.
Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.skTI: Vyzerá to tak, že vaše riešenia sa šijú presne na potreby vašich zákazníkov
MZ: Je to tak, aj keď existujú spoločné charakteristiky. Máme našu spoločnú platformu Ataccama ONE, ktorú ale treba vždy nakonfigurovať. Je to niečo ako telefón po naštartovaní, keď je ešte bez aplikácií. Naše riešenie má svoje základy, na ktorých je to celé postavené, ale naozaj treba dobre popísať, čo firma od kvality dát očakáva.
Predovšetkým treba začať dáta kvalitne merať. To je obyčajne prvý krok našej cesty k výslednému riešeniu. Treba pochopiť, aké dáta vo firme máme a aké sú očakávania firmy na tieto dáta. Potom sa potrebujeme pripojiť ku zdrojovým systémom, kde sú dáta vo firme umiestnené. Následne môžeme definovať tzv. pravidlá, ktoré definujú či sú dáta „správne“ alebo nie.
Príklad takéhoto pravidla: pri osobe začíname tým, že jej meno musí byt vyplnené a malo by byť v zozname mien, ktoré sú v danej krajine typické. Nasleduje monitoring firmy, ktorý po spracovaní poskytne výsledné reporty. Vieme tak zistiť, čo sa vo firme deje, prečo sa tak deje a ako sa to dá zlepšiť. Vieme teda vytvoriť stratégiu a postaviť ju do širšej súvislosti, ktorá sa volá data governance. Dátová kvalita nie je len o nástroji, je to o ľuďoch, systémoch a procesoch, ktoré zabezpečujú, že kvalita je dlhodobo dobrá a udržateľná.
Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.skKeď už máme hotové reporty, môžeme pristúpiť k vyčisteniu dát. Dáta sa môžu dopĺňať z externých systémov alebo z iných systémov, ktoré firma má. Často sa stáva, že v jednom systéme vám napríklad chýba položka Meno, ale v inom systéme ho zase máte uvedené a viete ho teda odtiaľ doplniť. Niekedy je však potrebné dáta aktualizovať manuálne.
TI: Toto asi nie je jednorazová záležitosť, skôr to treba robiť stále, ako pribúdajú dáta.
MZ: Snažíme sa o to, aby dosiahnutie kvalitných dát nebola jednorazová záležitosť, ale aby to bolo systematické riešenie. Ideálne, aby sa kvalita dát vo firme ďalej zlepšovala alebo minimálne udržiavala na stanovenej úrovni.
S našou platformou pritom pokrývame všetky oblasti, od pochopenia a zdokumentovania dát, cez definovanie dátovej kvality, jej kontinuálne vyhodnocovanie, až po nástroje na automatizované a manuálne čistenie dát.
TI: Spomenuli ste, že sa s vašou platformou viete napojiť na podnikové systémy. Ako to funguje?
MZ: Podporujeme viacero podnikových systémov, ktoré sa v súčasnosti používajú. Od bežných databázových technológií, bankových systémov atď. Ak by to bolo niečo špeciálne, vieme cez našich partnerov vytvoriť špecifický konektor na dáta.
Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.skTI: Kto sú vaši zákazníci?
MZ: Máme ich veľa. My nie sme firma, ktorá je vertikálovo špecifická. Veľa klientov máme z oblasti poisťovníctva a finančných služieb, ďalej telekomunikácií, ale sú to aj výrobné závody, napr. automobilky. Konkrétne sú to firmy ako T-Mobile, Avast, Raiffeisenbank či Heineken. Sú to teda firmy, ktoré majú veľa dát a obyčajne v tom treba urobiť poriadok. To je presne naša parketa.
TI: Kedy firmy prídu na to, že potrebujú vaše služby?
MZ: Je to rôzne, u niektorých firiem je to jednoduchá a konkrétna úloha napríklad rozposielame komunikáciu na našich zákazníkov pričom 15 % sa vráti ako nedoručené. U iných firiem to je regulatórna požiadavka napríklad „poslali sme report, v ktorom boli zlé čísla, ako tomu vieme zamedziť“. U ďalších je to potreba konsolidovať viaceré zdroje dát do jednej centrálnej databázy, aby mali na jednom mieste všetko o každom klientovi.
Firmy teda často zistia potrebu zlepšenia kvality dát napr. pri hromadných rozposielkach na svojich klientov. Ak sa polovička z toho vráti ako nedoručiteľné, je zrejmé, že niečo s kvalitou dát o klientoch nie je v poriadku. Pri takejto kvalite dát totiž nie je možné efektívne oslovovať klientov na ďalšie služby, čo je predpoklad vývoja firmy do budúcnosti.
Rovnako vzniká požiadavka po našich službách vtedy, keď si firmy potrebujú konsolidovať viaceré zdroje dát do jednej centrálnej databázy. Veľmi často vzniká požiadavka po našich službách po zavedení regulácií – ak niečo reportujeme, musíme si byť istí, že tieto dáta sú presné.
TI: Výsledok vášho riešenia je určený prevažne pre manažment firmy?
MZ: V dosť veľa prípadoch je to tak. Často to ale nekončí len pri tom, že poskytneme reporty. My k tomu ponúkame aj služby na zaistenie kvality dát. Napr. ak si predstavíme bankový systém, tak pri zadávaní adresy si overujeme, či takáto adresa skutočne existuje, či je teda uvedená v nejakých číselníkoch. Snažíme sa takto zamedziť, že chyby v dátach vôbec vznikajú už pri ich zadávaní.
TI: Poskytujete služby aj vo forme aplikácií do mobilných telefónov?
MZ: Nie priamo, ale naše služby sú často využívané v mobilných aplikáciách našich zákazníkov. Napr. spoločnosť American Airlines naše riešenie takto používa na správu číselníkov, keď si v ich mobilnej aplikácii vyberáte letisko. Sme teda na pozadí celého procesu a fungujeme ako prostriedok, aby sme zabezpečovali kvalitné dáta.
Naša vlastná aplikácia Ataccama ONE je pritom hlavne webová a pristupujú k nej zamestnanci firiem, ktoré používajú naše riešenie.
Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.skTI: Koľko máte vlastne produktov?
MZ: My máme tri hlavné produkty a doteraz sme hovorili o Dátovej kvalite. Poskytujeme teda firmám nástroje na monitorovanie a meranie dátovej kvality, ako aj nástroje na ich čistenie a zlepšovanie. Potom je tu Dátový katalóg, ktorý je súčasťou nástrojov v oblasti Data Governance. Ide o to, že ľudia vo firmách možno ani nevedia, aké dáta majú a čo sa z týchto dát dá vlastne získať, kde a ako sa dáta používajú.
Interface funguje podobne, ako to poznáme pri hľadaní informácií na Google. Napíšete, čo potrebujete vedieť a výsledkom vyhľadávania sú typicky dáta alebo reporty s určenou kvalitou a s určením vlastníka dát, ktorý má ďalšie informácie o dátach.
Tretím produktom je nástroj na deduplikáciu dát a názov produktu je Master Data Management. Ide o zlúčenie dát z viacerých databáz do jednej centrálnej.
Zdroj: Ondrej Macko/TOUCHIT.skTI: Tie dáta zostávajú na svojom mieste, keď s nimi pracujete?
MZ: My máme veľa inštalácií v cloude a používame hybridné spracovanie dát. Snažíme sa však byť čo najbližšie k dátam. Aj keď máme cloudovú službu, tak to spracovanie dát zostáva v pôvodných systémoch. Neprenášajú sa do nášho cloudu.
TI: Ešte sa vráťme k Ataccama ako ku globálnej firme. Akí ste veľkí a kde presne máte centrálu?
MZ: Celkovo je nás okolo 550 ľudí ku koncu fiškálneho roku (na konci septembra), sme teda dosť veľká globálna firma. Centrálu máme v Kanade, konkrétne v Toronte. Ale z pohľadu vývoja produktu je to viac česko-slovenská firma. Väčšina R&D je totiž práve na území Prahy a Bratislavy.
Väčšina predaja potom smeruje do miest ako je Londýn, Toronto alebo Sydney. Zastúpenia máme aj v New Yorku, Melbourne, Paríži či vo Frankfurte.
TI: Ako je to so zamestnancami? Ako pracujú v slovenskej pobočke?
MZ: V súčasnosti pracujeme v hybridnom režime, pričom nejaká časť tímu robí z domu a niektorí chodia do kancelárie. A potom sú dni, kedy sa viacerí zamestnanci stretávajú v kancelárií kvôli osobným stretnutiam. To je hlavne vtedy, keď sa riešia nejaké nové veci, nad ktorými sa treba spoločne zamyslieť.
Takýto systém nám potom umožňuje využiť talenty aj tam, kde práve sú. Nemusí to byť zrovna programátor, ktorý žije v Bratislave, pokojne môže byť skvelým zamestnancom človek z vidieka pripojený cez internet.
TI: Aký je veľký tím, ktorý riadite?
MZ: Ten veľmi narástol. Ja mám na starosti vývojový tím a ten má dnes okolo 270 ľudí, zatiaľ čo minulý rok sme mali len 165. V nasledujúcich dvoch rokoch plánujeme nábor ďalších pracovníkov zo Slovenska, ktorí by sa špecializovali na oblasti Product and Engineering a Cloud. Na škálovanie tímu sme vytvorili vlastnú inovatívnu metodiku riadenia tímu SpaceUP.
TI. Komunikačným jazykom je vo firme angličtina?
MZ: Na globálnej úrovni áno, tu v kancelárii v Bratislave, kde sú všetci zamestnanci ľudia žijúci na Slovensku je to v rámci interného tímu slovenčina. Písaná komunikácia je však vo firme vždy v angličtine.
Ďakujem pekne za rozhovor!
Prečítajte si tiež
