Otázka čitateľa: Mám už starší HDD, ktorý je stále plne funkčný. Kvôli jeho veku ho už používam len na menej dôležité dáta, pretože čakám, že už dlho fungovať nebude. Chcem sa však opýtať, či nejako neublížim novému počítaču tým, ak budem starý disk používať až do úplného „zodratia“, respektíve až do doby kým naozaj nezlyhá. O dáta na danom disku mi nejde, ale nestane sa pri danej poruche počítaču nič? Alebo je lepšie nečakať a disk popredu radšej vymeniť?
Vymieňať funkčný disk „popredu“ nie je vôbec nutné. Šanca, že by budúce zlyhanie HDD alebo SSD spôsobilo poškodenie zariadenia, ku ktorému je pripojené, je z praktického hľadiska nulová. Koniec koncov, takto sa HDD používajú aj v dátových centrách, kde sa zlyhané kusy skrátka len rovno vymieňajú za nové, väčšie a modernejšie, ktoré sa vždy zas točia až do svojej smrti.
Pevné disky najčastejšie vypovedajú službu poruchou svojej obslužnej elektroniky, v podobe čipov radiča a iných drobných súčiastok, ktoré fyzicky vidíte na spodku jeho tela. Obvykle je to vyvolané degradáciou materiálu spájky, alebo elektrickým skratom. Menej časté sú vnútorné mechanické poruchy, či už z hľadiska motoru alebo ovládacieho mechanizmu ramena, ktoré sú vyvolané fyzickým opotrebovaním ich materiálov.
V prípade SSD, ktorý je len „elektronikou“, môže mať porucha povahu napr. prerušenia kontaktov dátového čipu (v rámci BGA spoja), ktorá jedného dňa nastane z dôvodu neustálych zmien teplôt a rozťažnosti materiálu.
Niektoré kontakty skrátka mikroskopicky prasknú, čím jeden alebo viac čipov príde o komunikačné, ovládacie alebo napájacie spojenia. Druhou možnosťou je fyzické opotrebovanie mikroskopických materiálov, neustálym nabíjaním a vybíjaním tranzistorov, čo poznáme v rámci SSD ako problém opotrebovania prepismi. Plávajúce hradlá tranzistorov, respektíve nábojové pasce začnú byť časom náchylnejšie na úniky prúdu, čím začne byť čítanie a uloženie informácie ich nabitím nespoľahlivé (samovoľne mení hodnotu).
Všetky uvedené problémy SSD a HDD existujú len v rámci ich vlastného tela. Cez napájaciu a dátovú SATA kabeláž, alebo PCIe či M.2 konektor nemajú ako zvyšok počítača ovplyvniť.
Je teda celkom normálne, že HDD alebo SSD používate buď do doby, kedy samy fyzicky vypovedia službu, alebo do doby, kedy zastarajú technicky a nie je ekonomické ich naďalej prevádzkovať.
V tom prvom prípade to vyzerá tak, že jedného dňa sa HDD alebo SSD stane kompletne nefunkčný a ani sa nezapne, pričom obvykle to je bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania. Práve preto je potrebné mať dáta vždy zálohované.
Alternatívou je, že začne vykazovať len poruchy, ako napríklad častú nečitateľnosť konkrétnych dát, záseky, respektíve mrznutie počítača pri pokuse dáta čítať, nemožnosť dáta kopírovať a podobne. V prípade HDD sa môžu objaviť aj zvukové prejavy, ako napríklad nepríjemné klapanie ramena.
Prejavy týchto porúch takisto považujeme za zlyhanie a od ich výskytu daný HDD/SSD už ďalej nepoužívame, pretože prestal plniť svoj účel a jeho následná prítomnosť v počítači je už zbytočná.
Alternatívou je doslúženie z hľadiska priveľkého technologického zastarania. HDD aj SSD sa môžu dožiť veľmi vysokého veku, pričom hlavne v prípade pevných diskov môže ísť aj o viac ako 10 rokov. Aj keď stále fungujú, v určitom momente ich kapacita prestane vyvažovať ich nároky na napájanie.
Typicky, ak napríklad máte v desktope systémové 1 TB SSD a k tomu 16 TB pevný disk na dáta, bolo by hlúpe v počítači prevádzkovať takisto nejaký 15-ročný HDD s kapacitou 250 GB, pretože jeho kompletný obsah môžete presunúť na väčší novší disk, kde sú tieto dáta len pľuvancom v mori a ušetriť permanentne 10 W na celkovej spotrebe počítača.
Prečítajte si aj:
