Turecko má za sebou neúspešný pokus o vojenský prevrat a hoci sa situácia zdá byť nateraz pod kontrolou, minister zahraničných vecí Turecka už varoval, že nebezpečenstvo ešte nepominulo.
Pritom už teraz na vzniknutú situáciu dopláca turistický sektor, ale aj firmy v krajine. Nadnárodná spoločnosť Coface odhaduje rast HDP krajiny v tomto roku na 3,8 % a pokiaľ ide o riziko insolvencií firiem v krajine, pre Turecko platí známka B, teda značné riziko.
„Neúspešný pokus o prevrat bude mať ďalší negatívny dopad na cestovný ruch. Odvetvie, ktoré tvorí 5 % HDP, už teraz zápasí s rapídnym poklesom turistov. Len za prvých päť mesiacov tohto roka poklesol medziročne počet turistov o 23 %,“ upozorňujú Seltem Iyigun a Julien Marcilly, ekonómovia nadnárodnej spoločnosti Coface, globálneho lídra v manažovaní kreditného rizika firiem. Pokus o puč počas vrcholu turistickej sezóny na bezpečnosti turistov nepridá. A firiem, ktoré už žiadajú o ochranu pred veriteľmi, v krajine rovnako rapídne pribúda.
Politické dôsledky
Udalosti v Turecku môžu mať významné politické dôsledky: „Paradoxom je, že tento pokus o prevrat by z krátkodobého hľadiska mohol prispieť k posilneniu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Oponenti už naznačujú, že pokus o prevrat využije ako zámienku na potlačenie akýchkoľvek oponentských názorov, a to tak v armáde, ako aj súdnictve,“ konštatuje Seltem Iyigun, ekonóm Coface. Už v pondelok úrady zatkli asi 6000 vojenských predstaviteľov a 3000 sudcov a prokurátorov vrátane 2 členov Ústavného súdu, ktorých vláda obvinila z účasti na puči.
„Prezident Erdogan by preto mohol použiť prevrat ako ospravedlnenie pre skoré prijatie ďalších kontroverzných reforiem, najmä pokiaľ ide o posilnenie prezidentských právomocí,“ naznačuje ekonóm Coface. Druhým rizikom môže byť zhoršenie politických vzťahov so Spojenými štátmi, prípadne aj ďalšími západnými krajinami, a to vzhľadom na obvinenie duchovného Fethullaha Gulena žijúceho v USA, že zohral úlohu vo vojenskom prevrate. Samotný Erdogan ho obviňuje z toho, že „teroristická skupina“ vedená Gulenom „zničila“ tureckú armádu. Dokonca minister práce Turecka verí, že za pučom boli USA.
Problémy firiem
Hocako, z ekonomického pohľadu je už teraz na strane porazených spomínaná turistika. Ďalšie možné ekonomické dopady súvisia s vývojom výmenného kurzu. Už pred pokusom o prevrat bola líra pod tlakom, a to z viacerých dôvodov: „Jednak z dôvodu vysokého deficitu bežného účtu, ktorý by mal tento rok dosiahnuť podľa očakávaní 5 % HDP,“ konštatuje ekonóm Coface Julien Marcilly. K odlivu kapitálu zas vedú obavy zahraničných investorov týkajúce sa politickej stability krajiny – len od júna 2015 sme boli svedkami 23 bombových útokov na civilistov, v roku 2015 sa v Turecku uskutočnili dvoje voľby, pretrváva napätie s kurdskými separatistami a je tu aj odchod niektorých ľudí označovaných za umiernených reformátorov, ako bol expremiér A. Davutoglu. Po tretie, významné sú aj globálne obavy investorov investovať do „rizikových aktív,“ akými sú rozvíjajúce sa trhy.
Líra zareagovala na pokus o prevrat výrazným oslabením voči doláru. Hoci sa po opatreniach centrálnej banky stabilizovala a vyrovnala straty, ak bude jej znehodnocovanie v nasledujúcich týždňoch výraznejšie, môžu na to doplatiť ešte viac firmy:
„V prvom rade, pokles líry sa odzrkadlí na raste hodnoty firemných dlhopisov v cudzej mene. Už teraz je to 75% z celkového počtu, čo je veľmi vysoké číslo v porovnaní s inými rozvíjajúcimi sa krajinami,“ pripomína Marcilly. To vytvorí ďalší tlak na firmy. Len za prvý kvartál požiadalo o ochranu pred veriteľmi 184 firiem. Hoci niektoré spoločnosti zneužívajú ochranný mechanizmus, aby neplatili dlhy, trend naznačuje, že celkový počet insolventných firiem môže tento rok dosiahnuť 700, v porovnaní so 492 v roku 2015. Rizikom sú aj vyššie dovozné ceny, kde až 64 % dovozu je denominovaných v US dolároch. Tie totiž znamenajú aj vyššie výrobné náklady pre podniky. „V tomto smere je najviac ohrozený stavebný sektor, nasleduje agrorezort, kde sú ohrození najmä malí výrobcovia a sprostredkujúci veľkoobchodníci, a textilno-odevný priemysel, ktorý sa za posledné roky čoraz viac spolieha na dovoz surovín. Napokon, ak tlak na znehodnocovanie líry bude pokračovať, nemožno v nasledujúcich mesiacoch vylúčiť ani riziká uvalenia kontroly kapitálu,“ zhodujú sa ekonómovia Coface.
