Máte dvadsať rokov, tridsať, štyridsať? Váš dôchodok bude celkom iný, ako zažili desaťtisíce generácii pred vami. Bude značne šteklivejší a to je koniec koncov dobre. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Ak sa dnes dočítate v rôznych článkoch o pornografickom obsahu pre okuliare virtuálnej reality, alebo dokonca o pokroku v sexuálnych figurínach či rovno robotoch, ktorí vyzerajú stále reálnejšie, obvykle je to v súvislosti s akýmsi úpadkom.
Možno narazíte aj na názory, že ide o nesmierne zvrátenú záležitosť, ktorá nás jedného dňa privedie do záhuby, pretože ľudia sa už budú venovať sexuálnym „hrátkam“ len virtuálne, alebo synteticky. Tieto často nezmyselné úvahy bývajú dávané do súvislosti s mládežou, či ľuďmi v produktívnom veku, pričom sú obvykle absurdné až tak, ako názor že akceptovanie masturbácie má nejaký negatívny vplyv na počet narodených detí.
V tomto Nedeľníku sa chcem od týchto obvyklých tém čo najviac odkloniť a venovať sa tejto problematike z pomerne nezvyklého pohľadu, ktorý vás možno doteraz ani len nenapadol. Pokúsim sa vám predostrieť to, ako pokrok v týchto technológiách výrazne ovplyvní kvalitu nášho života v dôchodkovom veku.
A kto by preboha už len toto chcel?
To, že pornografia je dnes pevnou súčasťou ľudstva, nie je vec na diskusiu. Koniec koncov len taký Pornhub.com, čo je len jedna z mnohých pornografických webových stránok, zaznamená za rok 21 miliárd návštev.
Ak si myslíte, že pornografia je len vecou mladých ľudí, názor vám zrejme zmení pohľad na štatistiku, ktorá ukazuje, že až 5 % návštevníkov Pornhubu má vek 65 rokov a viac.
Ak sa vám 5 % zastúpenie v návštevnosti zdá málo, treba si uvedomiť, že vekový medián ľudskej populácie je 29,6 roku a zo súčasnej 7,5 miliardovej populácie tvoria ľudia vo veku 65 a viac rokov len 8,4 %. Pornografiu teda sleduje obrovské percento súčasných dôchodcov.
Nedržia sa pri tom len u pasívnych aktivít. Aj keď sexuálne libido s vekom nepochybne klesá, nijak výrazne neodchádza. Jednu z prvých vedeckých štúdii tohto typu vykonal v roku 2015 Inštitút sociálneho výskumu Manchesterskej univerzity, ktorého sa zúčastnilo viac ako 7000 ľudí. Vyplynulo z neho, že až 54 % mužov a 31 % žien nad 70 rokov je stále sexuálne aktívnych a majú sex minimálne dva krát do mesiaca.
Príčina rozdielu medzi mužmi a ženami nebola preskúmavaná, ale dá sa pomerne vierohodne jednoducho vysvetliť tým, že muži majú vo väčšine prípadov o pár rokov mladšiu partnerku (ktorá ešte nemusí byť v danej vekovej hranici) a takisto to, že ženy sa dožívajú obvykle o niekoľko rokov viac ako muži, takže často sú v tejto vekovej skupine už vdovami bez partnera.
Rozmach virtuálnej reality a robotiky v horizonte nasledujúcich dekád ľudstvo z hľadiska dostupnosti sexuálneho rozptýlenia a aktivít výrazne ovplyvní. V nadpise prorokujem budúcnosť, pri ktorej sa dôchodca bude venovať sexuálnym dobrodružstvám s mladými dievčatami, napríklad vo veku 20 rokov.
V realite to tak pravdaže nefunguje a ani nikdy nefungovalo. Pokiaľ ste neboli práve Čingischán či iný vládca s nekončiacim prísunom nových mladých konkubín, alebo v modernejšej dobe zakladateľ Playboy impéria Hugh Hefner, boli ste v drvivej väčšine prípadov odkázaný na partnerky v podobnom veku, akom ste sami a ich zástup sa s pribúdajúcim vekom masívne znižoval.
Video s mladou pornoherečkou natočené pre virtuálnu realitu sa ale na vek diváka nepýta a dievča na obrazovke bude robiť svoje predstavenie rovnako pre oči 30-ročného muža, ako pre oči 70-ročného deda. So sexuálnou pomôckou vyvinutou z pasívneho nástroja až do pokročilého humanoidného robota je to rovnako.
Možno si poviete, že napríklad 70-ročný dôchodca nebude túžiť po virtuálnom, alebo syntetickom sexe napríklad s troma 20-ročnými ženami. Veď ten rozdiel piatich dekád je až príliš veľký a budú mu pripadať skôr ako jeho vnučky. Nebude chcieť nejaké staršie?
Pravda je ale taká, že obvykle nie. Rozdiel vo vnímaní vekovej atraktivity medzi mužmi a ženami je pomerne dobre známym faktom. Reálnu štatistiku v tomto ohľade zozbieral Christian Rudder, zakladateľ veľkej americkej on-line zoznamky OkCupid (dnes súčasť match.com), ktorý ju prezentoval vo svojej knihe Dataclysm.
Podľa dát vychádzajúcich z obrovského množstva zoznamkových profilov vyšlo najavo, že ženy v drvivej väčšine prípadov preferujú vek svojho partnera značne podobný, ako ten svoj. V druhej dekáde ich života im najatraktívnejšie pripadajú muži o jeden až tri roky starší a v nasledujúcich dekádach sa situácia priblíži k ich veku a následne o pár rokov nižšie.
To je v ostrom kontraste s mužmi, u ktorých krivka atraktivity ženy vrcholí medzi 21 a 24 rokom. To pravdaže neznamená, že sa im 30 či 35 ročná žena nikdy nezdá atraktívna. Znamená to len, že tá istá žena by im pravdepodobne pripadala ešte viac atraktívnejšia vo svojom mladšom veku. Treba pravdaže myslieť na to, že ide o súhrnný priemer veľkej skupiny ľudí a samozrejme sa nedá aplikovať na každého jedinca (čo platí nielen pre mužov, ale aj ženy).
Virtuálna realita a pornografia, ako prvá vlna
Pre okuliare virtuálnej reality je v súčasnosti dostupné už veľké množstvo pornografického obsahu. Nemám pri tom na mysli často veľmi primitívne a od reality poriadne vzdialené počítačové animácie v podobe sexuálnych hier.
Hovorím o regulárnych videách, natáčaných všesmerovými, alebo aspoň viacsmerovými kamerami, ktoré môžete sledovať. Pojem sledovanie je ale v tejto súvislosti značne nepresný.
Ak ste okuliare virtuálnej reality na pornografiu ešte nikdy nepoužili, dovoľte mi pretlmočiť jeden z najdôležitejších faktov, ktorý v tejto súvislosti zrejme nečakáte. Pri používaní tohto typu zariadenia sa vám samovoľne a nedobrovoľne aktivujú vaše sociálne mechanizmy.
To znamená, že ak budete v rámci videa sedieť napríklad na stoličke a porno herečka si „na vás“ sadne a dá svoju tvár tesne k vašej, pocitovo zareagujete úplne totožne, ako keby sa k vám v realite takto blízko nahla skutočná osoba.
Takéto niečo sa vám pri pozeraní klasických porno videí nikdy nestane a v prvom momente virtuálneho zážitku tento rozdiel pocítite naplno. Blízkosť inej osoby je mentálne tak reálna, že v súvislosti s dejom pred svojimi očami sa pokúste odtiahnuť a pokojne dostanete reálny pocit, že podvádzate svoju partnerku, čo je sprvu značne šokujúce (ak teda takýmto praktikám neholdujete aj v realite).
Preferencia vizuálneho vnemu pred inými je u človeka skrátka masívna a aj keď žiadne cudzie ruky či iné časti tela na sebe pravdaže necítite, tak na rozdiel od fyzickej odozvy sa tá sociálna dostaví a príde minimálne pri tých prvých zážitkoch v plnej sile. Náš vizuálny vnemový systém je v mozgu skrátka výrazne lepšie vyvinutý, ako sluchový, dotykový, pachový a chuťový (zoradené podľa stupňa rozvinutosti).
To, že v okuliaroch virtuálnej reality sa obom očiam servíruje mierne odlišný uhol obrazu, čo vyvolá reálny dojem hĺbky, nie je samo o sebe vôbec podstatné. Rovnako je jedno, že vo videu môžete hlavou v rámci 180°, či v lepšom prípade 360° otáčať a pozerať sa kam len chcete. Podstatné je iba to, ako túto informáciu mozog spracováva a aké mechanizmy vo vás spustí.
Z hľadiska technológie v tejto súvislosti netreba riešiť hardvérový výkon zariadení. Nejde o scénu naživo generovanú grafickou kartou, ale o hotový videozáznam. Jeho prehrávanie je pre dnešný hardvér triviálne a zvládne ho aj smartfón. To čo je aktuálnym problémom, je rozlíšenie displeja.
Ak použijete napríklad smartfón s 5,5“ OLED displejom s rozlíšením 2560 × 1440 bodov a osadíte ho do Samsung Gear VR, alebo sa pozeráte na podobne kvalitné displeje Oculus Rift či HTC Vive s rozlíšením 2160 × 1200 bodov, tak aj napriek obrovskej hustote 2K rozlíšenia na tak malej ploche nie je kvalita dostatočná (ide o Full HD na každé jedno oko).
Aby vám displej vyplnil väčšinu zorného poľa, musí byť tesne pred vašimi očami, čo znamená, že pre dosiahnutie zaostrenia sa naň musíte pozerať cez zabudované šošovky. Inak povedané, na displej sa pozeráte cez lupu, vďaka čomu aj napriek vysokému rozlíšeniu zbadáte mriežku pixelov. Aj keď budete na ňom prehrávať 2K video (obvyklá distribuovaná veľkosť porno priemyslu je 3 až 4 GB na polhodinové video), obraz na ktorý sa budete pozerať bude pomerne zrnitý.
Je to jeden z dôvodov, prečo vás tieto videá pomerne rýchlo omrzia, k čomu pravdaže prispieva aj nepohodlné nosenie samotných okuliarov a mierne horší zážitok z dôvodu, že všesmerové kamery sú nie vždy nastavené vhodne a bez skreslenia.
Lenže tohto problému sa v nasledujúcich dekádach zbavíme. Na to aby ste prestali vidieť mriežku pixelov je potrebné nasadiť minimálne 8K rozlíšenie na jedno oko (7680 × 4320), čo znamená dostupnosť 12K displeja o veľkosti 5 až 7“. Na vizuálny prejav blízky reálnemu pohľadu bude zrejme potrebné oko poštekliť ešte štvornásobne viac, teda 16K rozlíšením 15 360 × 8640 bodov, v rámci čoho sa začíname baviť o 5 až 7 palcovom 24K displeji. Možno však bude treba ešte o chlp viac.
Aj keď to dnes pôsobí ešte ako sen, v horizonte niekoľkých dekád nejde o nič nereálne. Výraznejšiu adopciu 16K displejov môžeme reálne očakávať na konci budúcej dekády. Pomerne nepríjemným problémom však je, že pri tejto hranici teoreticky končí efektívny prírast obrazovej kvality v súvislosti s bežnými displejmi v podobe TV a inej elektroniky. Naše oko už skrátka pri bežnom pohľade nespozná rozdiel vyššieho rozlíšenia.
Vývoj tak bude musieť hnať zrejme už len virtuálna realita, pri ktorej sa na displej pozeráme pod lupou. Z tohto dôvodu bude esenciálne dôležité, aby sa behom nasledujúcej dekády tieto technológie čoraz viac presadzovali a ich trh rástol a zvládal takýto vývoj displejov financovať.
No ale ak aj budeme relatívne konzervatívni a použijeme pre dostupnosť malého 24K displeja (16K na jedno oko) časový horizont rokov 2035 až 2040, stále hovoríme o živote 70-ročných dôchodcov, ktorý majú dnes 47 až 52 rokov.
Títo ľudia by sa teda relatívne bez problémov mali dožiť doby, kedy pohľad na video v rámci okuliarov virtuálnej reality bude na úrovni reálneho pohľadu. Pohľadu, v ktorom si podľa chuti budú môcť užiť vizuálnu pozornosť hoc aj dvoch či troch 20-ročných pornoherečiek, bez potreby fyzickej aktivity či podvádzania svojho partnera.
Jadrom môjho argumentu je to, že kým v prípade mladších ľudí je takýto zážitok dostupným odreagovaním a nedostatočnou náhradou za reálnu alternatívu, v prípade dôchodcu s pokročilým vekom už môže ísť o jedinú dostupnú vec. Ukážme si to na nesexuálnom príklade. Predstavte si, že vašim snom je napríklad vidieť Machu Picchu. Ak si nasadíte budúce okuliare virtuálnej reality a prejdete sa tadiaľ virtuálne v kvalite ľudského zraku (2×16K), poviete si že „cool“, ale stále budete chcieť danú lokalitu zažiť aj naozaj, s poriadnym vetrom v tvári, všetkými pachmi a pocitmi z tlaku v rámci veľkej nadmorskej výšky. Ak ale budete nevládny, napríklad 90-ročný človek, prikovaný na nemocničné lôžko, pôjde pre vás o dar z neba. Zažijete niečo, čo už pre vás dávno odvial čas.
Ak sa vám teda sledovanie VR pornografie, pri ktorej naozaj cítite prítomnosť a pozornosť iných ľudí, zdá v prípade dôchodcov akési zvrátené a puritánsky to odmietate, možno je na čase to znovu zvážiť. Štatistiky ukazujú, že žiadanosť pornografického obsahu vo vysokom veku pretrváva a budúca dostupnosť pokročilých zariadení VR je podľa mňa nesmierne pozitívna vec, zlepšujúcou kvalitu ľudského života obrovskou mierou.
Druhá vlna v podobe sex androidov
A kedy doba dozreje na to, že namiesto vizuálnej reprezentácie VR bude môcť oprate sexuálneho zážitku prebrať pokročilý android, ktorý bude na nerozpoznanie od človeka? Tu už sa časové horizonty z hľadiska pokroku technológie odhadujú veľmi ťažko. Robotika na úrovni humanoidných androidov je nesmierne komplexná záležitosť, ktorá na rozdiel od VR, kde stačilo odhadnúť dostupnosť displeja s vysokým rozlíšením, má technologické výzvy v obrovskom množstve oblastí. Kľúčom je vývoj systému pokročilej umelej inteligencie, ktorá je používaná nielen na interakciu s človekom, ale aj na motoriku, teda pohybové schopnosti.
Medzi súčasným stavom nehybných a nie príliš vzhľadných figurín a dostupnosťou komplexných androidov, ktorí sa správajú a pohybujú viac menej ako človek (ako to vidíme napríklad vo filmoch), existuje pravdaže mnoho medzičlánkov.
Môže vzniknúť napríklad robot, ktorý je opticky a telesne na nerozpoznanie od človeka, ale pohybuje sa len pomerne obmedzene (napríklad len v súvislosti s posteľovými činnosťami) a jeho „rozumové“ vlastnosti sú na úrovni jednoduchého odpovedacieho stroja, o niečo pokročilejšieho než sú v súčasnosti hlasoví asistenti.
V súčasnosti existuje niekoľko spoločností, ktoré čo možno najlepšie vyzerajúce figuríny a jednoduché stroje vyvíja. I keď je pravda, že nejde o žiadne „nafukovačky“, ich zjav je dnes ešte hlboko v uncanny valley, čo je efekt, ktorému som sa venoval v samostatnom Nedeľníku (Nočná mora z Uncanny valley: Čo keď robot vyzerá skoro ako človek, ale nie celkom).
Z pohľadu partnerského vzťahu, či už z hľadiska dôchodcov, alebo mladšej populácie, sa dá čoraz väčšia ľudskosť androida nepochybne spojiť s neverou. Koniec koncov, ak android vyzerá a chová sa ako ľudská prostitútka/džigolo, prečo by ste ju za ňu nemohli považovať.
Na druhú stranu, nemusíte na sex androida nazerať len takto. Pokojne sa naň dá nazerať ako na sexuálnu pomôcku a to najmä v prípade, že rozdiel v rámci rozumových vlastností bude človeku značne vzdialený.
Je pomerne zaujímavé, že zatiaľ čo ženské sexuálne pomôcky v podobe vibrátorov a iných objektov sú dnes pomerne dobre sociálne akceptované, na tie mužské, v podobe zariadení ako je napríklad „fleshlight“ je dnes stále pozerané skôr s opovrhnutím a posmechom. O to s väčším dešpektom sa pozerá na rôzne silikónové figuríny, takže na oko by sa mohlo zdať, že budúcnosť sex androidov nie je nejako ružová a budú len na absolútnom okraji záujmu.
Sex androidi Jane a Joe vo filme A.I. Umelá inteligencia (2001) od Stevena Spielberga
Androidov ale takto obvykle nevnímame. V rámci rôznych sci-fi filmov a literatúry sa dlhodobo táto téma vyskytuje viac menej bez opovrhnutia a na základe toho by sa dalo očakávať, že v okamihu ako robotika dozreje, budeme ju používať okrem iného aj za účelom sexuálnej rozkoše.
Podobne ako dnes manželia v akomkoľvek veku môžu do svojich posteľných činností zapracovať vibrátor, či akúkoľvek inú sexuálnu pomôcku, je do nej možné zapracovať aj androidov, vyzerajúcich enormne atraktívne (mohli by byť dokonca replikou populárnych osôb). V takomto zapojení by nevera ani nikomu nenapadla a je jasné, že páry by boli v zapojení androida ďaleko ochotnejšie, ako v zapojení reálnej tretej či štvrtej osoby. Predsa len, naše sociálne správanie a pocity nevery operujú hlavne s teóriou mysle, teda existenciou inej bytosti.
Okrem toho, akceptácia spoločnosti v rámci rôznych postupov, obsahu a pomôcok sa v priebehu času mení. Veď napokon aj samotná pornografia bola ešte pred pol storočím masívne tabu, kvôli ktorému ste mohli skončiť vo väzení. Dnes ide o mnoho miliardový biznis, platiaci dane. Takisto napríklad na on-line zoznamky sa ešte pred 15 rokmi nazeralo s veľkým dešpektom a dnes ide o celkom regulárnu vec, ktorú používa desiatky až stovky miliónov ľudí bez okolkov.
Dožijeme sa toho však? Aj keď pokrok v hlbokých neurónových sieťach je za posledných sedem rokov masívny (na čom mala podiel aj prelomová publikácia z roku 2009 z pera dvoch významných vývojárov umelej inteligencie, ktorým bol Geoffrey Hinton a jeho tím z Torontskej univerzity a Li Deng a jeho tím z Microsoft Research), nemyslím si, že by robotika do roku 2050 až 2070 pokročila natoľko, aby sme sa dočkali extrémne pokročilých androdiov v bežnom použití.
Reálnejší odhad mi príde skôr koniec storočia (pravdaže bez záruky), čím sa dostávame k tomu, že generácia dnešných 20 či 30-ročných ľudí sa tejto doby skrátka nedožije. Na druhú stranu to neznamená, že do tej doby sa neobjavia veľmi nádejné a uspokojivé vývojové medzičlánky.
Či už použiteľné stroje tohto typu prídu o 50, 100 alebo 200 rokov, myslím si že je ich prítomnosť celkom nevyhnutná. Aj keď sa v tejto súvislosti objavujú obavy a často aj opovrhnutie, podľa môjho názoru ide o regulárnu nadstavbu sexuálnych pomôcok, ktoré používame dnes a nie je nutné z nich robiť tabu alebo strašiaka, ktorý prinesie ľudstvu záhubu.
Potenciálny trh pre humanoidných sex robotov je nepochybne obrovský. Takýto stroj by mohli použiť nielen partneri pre ozvláštnenie vzťahu či oživenie pocitov z mladosti. Mohol by ho použiť ktokoľvek kto trpí samotou, alebo je neschopný nadviazania klasického sexuálneho vzťahu a to či už z dôvodu vysokého veku, vážneho fyzického či iného zdravotného postihnutia či extrémnej sociálnej úzkosti.
Ak sa vám to nepáči, uvedomte si jednu vec. Kto ste vy, aby ste rozhodovali o tom, že takýto ľudia by nikdy nemali mať žiadny sex, ak to nezvládnu v realite. Prečo by niekto, ku komu bol genetický osud nie veľmi štedrý, mal mať navždy zapovedané sexuálne dobrodružstvo s extrémne atraktívnym partnerom (i keď len syntetickým).
Svet okolo nás je krutý a bez citu a my sme sa s tým naučili bojovať. Ak niekto trpí neplodnosťou, často mu dnes dokážeme pomôcť a biológiu postrčiť. Ak niekomu zlyháva srdce alebo oblička, dokážeme s tým bojovať a jej nahradením zachrániť život. Ak nás bolí hlava, vyvinuli sme pilulku, ktorá nás bolesti zbaví. A keď sa vonku zotmie a nič nevidíme, zažneme nami vyrobené svetlo. Meníme skrátka svet a robíme ho pre nás príjemnejším.
Tak prečo by sme mali navždy zostať v stave, v ktorom povieme: „no a čo že máš veľkú sexuálnu chuť a prirodzene vyhľadávaš atraktívneho sexuálneho partnera. Ak si škaredý, starý či ťažko fyzicky postihnutý a nezvládneš takéhoto partnera získať v realite, tak to je tvoja smola“. Prečo by mal mať niekto právo zakázať niekomu druhému mať tento zážitok vo virtuálnej realite alebo so syntetickou osobou?
Myslím si, že záver je celkom jednoduchý. Dochádzka pri tejto činnosti k nejakej ujme? Je niekomu ubližované? Že nie? Že to len teba osobne rozčuľuje a poburuje, aj keď sa ťa to nijako netýka? Nuž, tak to by si mal držať hubu…
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.
