Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Nemecký export dosiahol v novembri nový rekord, keď sa nemeckým spoločnostiam podarilo vyviesť tovar v celkovej hodnote 108,5 miliárd eur, čo je medziročne nárast o 5,6 percenta.

Čísla týkajúce sa objemu vývozu za celý rok by tak mali byť príjemným prekvapením. Už teraz je zrejmé, že v porovnaní s najnižšou úrovňou v roku 2009 sa objem exportu zvýši o takmer 50 %.  Pokiaľ však ide o rast exportu, čísla až také optimistické nie sú. Do novembra rástol  vývoz iba o 0,8 percenta. Za celý rok 2016 sa tak očakáva rast medzi 1 a 1,5 percentom. „Vzhľadom na vysokú mieru rizika v celosvetovej ekonomike a silný rast importu sa však neočakáva, že by rast exportu nejako výraznejšie podporil celkový rast v roku 2017,“ konštatuje nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Pomohli krajiny mimo EÚ

Ako konštatuje Coface, za vyššiu exportnú aktivitu firiem v novembri treba vďačiť hlavne krajinám mimo Európskej únie, kde sa dosiahol významný medziročný nárast 7,6 %. Hoci detailnejšie údaje nie sú k dispozícii, práve znehodnotenie eura voči doláru po amerických prezidentských voľbách vlani v novembri pravdepodobne prispelo k nárastu exportu do najdôležitejšej exportnej destinácie Nemecka.  Export do eurozóny však bol rovnako značný, 5,3 %. No dodávky do krajín EÚ mimo eurozóny predstavovali nárast len 2,8 %. „Tu vidieť jasný dopad vývoja vo Veľkej Británii, ktorá je tretím najvýznamnejším exportným partnerom Nemecka. Export do Británie sa už vlani v októbri prepadol medziročne o 15,5 %.

Vonkajšie faktory sa pritom odrazili aj na exportnej kondícii jednotlivých sektorov, konštatuje Coface. Jasne to vidieť aj na dostupných údajoch za rok 2016 (január až október), kde sú pod tlakom všetky tri najdôležitejšie exportné sektory. Jednak automobilový priemysel znížil medziročne za dané obdobie export o 0,1 percenta, strojársky sektor o 1,4 percenta a chemický dokonca o 2,3 percenta. Vzhľadom na cyklickosť sektorov práve tu  vidieť dopad globálneho vývoja. Na druhej strane napríklad export z farmaceutického priemyslu by mohol by si za rok 2016 mohol pripísať rast o 1,2 percenta a v prípade spracovania elektrických a optických komponentov dokonca obdobne o 1,4 %. Nárast exportu elektroniky a zariadení rástol dokonca výraznejšie, o 3,9 %.

Rizikom je volatilita na menovom trhu

„Hoci v nasledujúcich mesiacoch nemecké spoločnosti očakávajú nárast exportnej aktivity,  výrazné zlepšenie, najmä pokiaľ ide o rast objemu vývozu, nemožno očakávať a bude ďaleko zaostávať za zlatými rokmi globalizácie 2003-2007. Tomu zodpovedajú aj predpovede Coface pre rok 2017, kde by mal objem exportu dosiahnuť nový rekord, ale rast exportu sa zlepší len asi o 3 percentá,“ spresňuje Coface.

Rizikom je podľa spoločnosti do istej miery najmä volatilita na menových trhoch, ktorá významne vzrástla v ostatných mesiacoch a urýchlili ju dve hlavné politické udalosti: referenum o Brexite v Británii a prezidentské voľby v USA. „Vzhľadom na stále vysokú mieru politického rizika sa očakáva naďalej aj volatilita na devízových trhoch. Až doposiaľ nahrávalo oslabené euro voči doláru nemeckým spoločnostiam, čo ukážu už onedlho podrobnejšie údaje o vývoji  od novembra 2016. Na druhej strane oslabená britská libra však sťažuje nemeckým firmám export do Británie,“ podotýka Coface. Keďže detaily Brexitu, ani hospodárskej politiky nového amerického prezidenta Donalda Trumpa ešte nie sú jasné, vývoj nemeckého exportu môže odrážať negatívne aj pozitívne pohyby vyplývajúce zo zmien vo výmenných kurzoch.

„Je tu však aj iná otázka, ktorý by mohla mať v budúcnosti výrazný vplyv na nemecký export. A to sú protekcionistické opatrenia,“ vymenúva Coface. Prípad automobiliek General Motors a Ford verzus statusy prezidenta USA Donalda Trumpa na Twitteri zas ukázal, aký masívny môžu mať dopad politické vyhlásenia. Najmä veľké podniky by tak v budúcnosti mohli čeliť tlaku prehodnotiť strategické rozhodnutia týkajúce sa lokality, čo by sa odrazilo na raste výrobných nákladov, zhoršení konkurencieschopnosti či znížení ziskových marží.

„Zasiahnuť by to mohlo hlavne automobilový priemysel, ktorý má alebo buduje veľké výrobné závody v Mexiku. Okrem toho, zvýšené napätie v obchodnej politike medzi USA a Čínou by pravdepodobne malo negatívny dopad nielen na svetový obchod, ale aj na nemeckých exportérov,“ uzatvára Coface.

Značky:

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.