Pýtali sme sa tých, ktorí poskytujú služby cez zdieľanú ekonomiku u nás, v čom by im mal štát uľahčiť podnikanie. Väčšina chce vhodné daňové pravidlá a ochranu.
Zdieľaná alebo dopytová ekonomika je na Slovensku už nejaký čas. Doteraz fungovala podľa vlastných pravidiel. Momentálne ale nastáva čas, kedy je nutné túto kolaboratívnu ekonomiku ukotviť legislatívne.
Európska Komisia vydala preto v júni minulého roka smernicu, v ktorej opisuje základné body, ktorým by sa mali štáty venovať a prehodnotiť ich legislatívne plnenie. Komisia si plne uvedomuje špecifickosť jednotlivých bodov, aj preto väčšinu pravidiel necháva na zvážení každého členského štátu. Avšak ponúka aj niekoľko strešných pravidiel, podľa ktorých by mala zdieľaná ekonomika nabrať nový dych.
Spýtali sme sa najsilnejších hráčov zdieľanej ekonomiky u nás, čo oni považujú za najdôležitejší bod, ktorému by sa mal štát venovať, aby pripravil vhodné prostredie pre fungovanie zdieľanej ekonomiky na Slovensku.
Martina Jurkovičová – zakladateľka Sharilo
Vymedziť činnosti každého, kto využíva zdieľanú ekonomiku
Legislatívu treba zapracovať vo všetkých oblastiach, ale v prvom rade by to malo byť vymedzenie rozsahu, v ktorom môžu užívatelia participovať. Zapracovanie legislatívy pre zdieľanú ekonomiku do živnostenského zákona poskytne vymedzenie činnosti, čím garantuje kvalitu služieb a bezpečnosť užívateľov. Navrhovali by sme aj zvážiť zapracovanie osobitného zmluvného typu do Občianskeho resp. Obchodného zakonníka, ktorý by rámcovo vymedzil práva a povinnosti zmluvných strán, t.j. poskytovateľa a prijímateľa zdieľaného zdroja. Ochrana a poistenie osôb a majetku je v zdieľanej ekonomike tiež ešte na začiatku, aj keď musím povedať, že vo svete aj v niektorých EU krajinách si už poisťovne vytvorili nové poistné produkty pre užívateľov aj sprostredkovateľské platformy. Do akej miery boli vedené k tomuto kroku štátom, neviem. A samozrejme daňová štruktúra. Táto potreba platí hlavne pre zdieľanú ekonomiku, kde zdieľanie prebieha medzi spotrebiteľmi. Základom pre zdieľanú ekonomiku je Internet of things (IoT), čo je virtuálne prostredie bez hraníc. Preto si myslím, že legislatívna úprava by mala vychádzať z EÚ a byť modifikovaná na úrovni štátu. V opačnom prípade budú platiť iné pravidlá a úroveň ochrany pre užívateľov aj pri jednoduchej medzinárodnej transakcii
Zuzana Jakubková – manažér pre komunikáciu – BlaBlaCar
Rozdeliť subjekty na ziskové a neziskové
Slovensko bolo vždy krajinou, ktorá sa stavala progresívne k prijímaniu legislatívnych návrhov z európskeho spoločenstva. Za podstatné považujeme legislatívne zakotviť body, ktoré žiada rezolúcia z Európskej komisie. Za prvé, sme za rozdeľovanie subjektov zdieľanej ekonomiky na ziskové a neziskové (tj. tie, ktoré priamo generujú zisk a tie, ktoré neprinášajú zisk, iba čiastočné pokrytie nákladov). Za druhé, sme za daňovú ochranu používateľov zdieľanej ekonomiky, ktorí patria medzi užívateľov neziskovej zdieľanej ekonomiky. V našom prípade máme na mysli vodičov, ktorí ponúkajú voľné miesta v autách na BlaBlaCare a pre ktorých príspevky od cestujúcich predstavujú len čiastočné pokrytie nákladov, ktoré by mali aj tak.
Ilona Grzywinska – head of communications pre región CEE – Uber
Ochrániť spotrebiteľa a podporiť inovácie
Hneď po rozhodujúcom podpornom kroku v súvislosti s kolaboratívnou ekonomikou zo strany Európskej komisie sme boli svedkami reformnej vlny v rámci celej Európy – v krajinách ako Portugalsko, Estónsko a Litva. V týchto krajínách sa vydali na cestu smerom k pokrokovým reguláciám zabezpečujúcim na jednej strane ochranu spotrebiteľa a na druhej podporujú inovácie. Veríme, že národná kolaboratívna stratégia, ktorú ohlásilo slovenské ministerstvo hospodárstva je dôležitým krokom správnym smerom práve k plnej implementácii pokynov Európskej komisie. Sme presvedčení, že nasledovaním pokynov Európskej komisie a prijatím modernej legislatívy týkajúcej sa zdieľania jázd má Slovensko potenciál stať sa jedným z európskych lídrov v oblasti kolaboratívnej ekonomiky.
Pozrite si, čo podľa Európskej Komisie je nutné prehodnotiť, aby zdieľaná ekonomika nadobudla plné uplatnenie:
- Prístup na trh. Pre všetkých rovnaký?
EÚ vo svojej smernici pokladá otázku, či by mali štáty ukladať tie isté podmienky vstupu na trh firmám, ktoré stoja na princípe zdieľanej ekonomiky ako firmám tradičnej ekonomiky. Pravidlá vstupu na trhu pritom zahŕňajú napríklad povolenie na podnikanie či licenčné povinnosti. EÚ si myslí, že štáty by mali v tomto smere pristupovať individuálne a vo svojich právnych predpisoch by mali po novom zohľadniť špecifický charakter podnikania, ktorý kolaboratívne hospodárstvo so sebou prináša. Za riešenie však nepovažuje zakázať úplne podnikateľské aktivity firmám, ktoré presadzujú zdieľanú ekonomiku. Ak by štát predsalen chcel regulovať tieto podnikateľské aktivity, navrhuje ísť skôr cestou obmedzení, ktoré by ale neboli deštruktívne k samotným podnikateľom. Napríklad obmedziť počet dní v roku, počas ktorých je možné prenajať svoju nehnuteľnosť. Úplný zákaz prenájmu však neodporúča.
Nutné je určiť, kto podniká
Popri pomienkach vstupu na trh, by mali štáty tiež prehodnocovať, či danú aktivitu vykonávajú profesionálni poskytovatelia služieb, ktorí ju vykonávajú väčšinou za odmenu, alebo “len” súkromné osoby na príležitostnej báze (peer-to-peer). Takými môže byť napríklad osoba, ktorá pracuje ako profesionálna opatrovateľka detí a cez kolaboratívne platformy príležitostne poskytuje záhradnícke služby. Tu EÚ odporúča stanoviť kritériá, podľa ktorých by sa určilo, či ide o profesionálnu aktivitu súkromnej osoby. Aj tento bod si opäť vyžaduje individuálny prístup, ktorý si môže zvoliť každý štát zvlášť.
- Udeľovanie výnimiek. Kto ju môže dostať?
V prípade zdieľanej ekonomiky vznikajú platformy, ktoré slúžia “iba” na to, aby prenášali informácie medzi dvoma stranami. Typickým príkladom je známy AirBnb – platforma, ktorá nevlastní jednotlivé nehnuteľnosti, ale slúži ako sprostredkovateľ služieb – prenájmu. Hovoríme teda o platformách, ktoré poskytujú priestor, kde sa používatelia stretávajú. V takom prípade EÚ hovorí o výnimke, ktorú by mali dostať tieto platformy, a teda by nemali byť zodpovedné za informácie, ktoré uchovávajú. Znamená to, že platforma nenesie zodpovedať napríklad za cenu jednotlivých prenájmov. Zároveň však EÚ vyzýva, aby podobné platformy cítili zodpovednosť informovať napríklad o nekalých praktikách alebo nezákonných informáciach, ktoré sa na platforme objavia. Avšak to, či má konkrétna platforma využívať danú výnimku, si bude vyžadovať individuálne posúdenie.
- Ochrana používateľov zdieľanej ekonomiky
Obchodovanie v zdieľanej ekonomike prináša so sebou aj otázku toho, kto je vlastne v obchodnom vťahu v slabšej pozícii (v tradičnej ekonomike by sme ho nazvali spotrebiteľ), a teda vyžaduje aj určitú ochranu tak, ako o tom hovorí zákon o ochrane spotrebiteľa. EÚ i v tomto prípade hovorí, že každý vzťah by mali štáty riešiť individuálne. Ponúka ale všeobecný návod, ako na to. Jedným z kritérií, ako určiť obchodníka, by mohla byť snaha dosiahnuť zisk, výška obratu či, ako často službu poskytujú (príležitostne alebo pravidelne). EÚ chce primárne ale oslobiť tých, ktorí poskytujú služby príležitostne, od prílišnej administratívnej záťaže a vo svojom výhlásení apeluje na štáty, aby tak urobili.
- Ochrana zamestnancov zdieľanej ekonomiky
Zdieľaná ekonomika je špecifická aj tým, že stiera hranice medzi tým, kto je zamestnanec a kto zárobkovo činná osoba. Prináša tiež nárast pracovníkov na čiastočný úväzok alebo ľudí, ktorí majú viaceré zamestnania. Typickým príkladom je zdieľanie miesta v aute po ceste z práce. Tu sa stávate defactom vodičom a za svoju aktivitu máte príjem. Komisia preto právom otvára otázku ochrany sociálnych práv, ktorá sa týmto stáva komplikovanejšia a nie je stále doriešená. Momentálne však EÚ nemá riešenie, ako zlepšiť mechanizmus, ktorý by zdieľanú ekonomiku podporoval a zároveň by vedel zaručiť sociálnu ochranu ľudí, ktorí sú zamestnancami v tomto ekosystéme (právo na odpočinok, ochranu v prípade nočnej práce). Túto problematiku necháva nateraz v rukách jednotlivých štátov, ktorým odkazuje, že sa majú sústrediť na pracovné právo a jeho zlepšenia. Komisia však momentálne vedie aktívnu diskusiu s cieľom zistiť, ako najlepšie zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky.
- Nový daňový poriadok
Ako všetky oblasti, ktoré nejakým spôsobom generujú príjem, tak aj zdieľaná ekonomika podlieha daňovému poriadku. Aj tu je nutné riešiť, ako zdaniť príjmy fyzických a právnických osôbo a tiež, ako pristúpiť k dani z pridanej hodnoty. Komisia chce predísť tomu, že jednotlivé subjekty sa budú vyhýbať daňovými povinnostiam. Preto tlačí na členské štáty, aby boli viac transparentné a zvyšovali povedomie o daňových povinnostiach a tým, ktorí sa zúčastňujú zdieľanej ekonomiky, jasne povinnosti oznamovali. Hoci na prvý pohľad vyzerá tento krok na dlhé trate, za príklad dáva Komisia Estónsko. Tu kolaboratívne platformy, ktoré sprostredkovávajú služby, vedú záznamy o transakciách, ktoré prebiehajú medzi jednotlivými účastníkmi, pričom orgánom zasielajú len údaje potrebné na zdanenie. Následne daňovník dostane už predvyplnení formulár na odvedenie dane. Tu Komisia opäť apeluje, aby sa proces odvádzanie dane zjednošil a zdigitalizoval čo najviac. EÚ tiež pripravuje pilotný projekt, ktorý má zlepšiť spoluprácu medzi daňovými správami a uviesť by mala tiež príručku o spolupráci medzi daňovými orgnámi a podnikateľskými subjektami.
