Väčšina bratislavských mestských častí má vyrubený poplatok za rozvoj na hornej hranici sadzby a do rozpočtov pritekajú milióny od developerov, zo získaných peňazí však použili len štvrtinu. Vlani vyzbieral aj minul najviac z týchto zdrojov Ružinov. Bratislava a jej mestské časti mali ku koncu roka 2019 vytvorené zdroje z tohoto poplatku vo výške spolu približne 15,5 mil. eur.

Aj keď príjmy boli po zavedení poplatku nižšie, ako sa pôvodne očakávalo, za tri roky vyrubili mestské časti poplatok v celkovej výške viac ako 19 mil. eur. Použitie týchto prostriedkov môže byť v praxi naozaj citeľné, kapitálové výdavky predstavujú v mestských častiach len zlomky ich rozpočtov.

Z uvedenej sumy ostáva mestským častiam 68 % a 32 % poukazujú na účet mesta. Pre predstavu, čo sa za tieto peniaze dá urobiť, je to napríklad 15 nových škôlok (každá pre 100 detí), alebo takmer 100 hektárov nových parkov či 100 športovísk ako JAMA otvorená v roku 2017 v Petržalke.

Mesto Bratislava od zavedenia poplatkov za rozvoj z týchto zdrojov neinvestovalo nič. V roku 2019 boli vyrubené poplatky, z ktorých má mesto dostať takmer 3 mil. eur. Od roku 2017 tak má odtiaľto hlavné mesto k dispozícii 6,098 mil. eur, ktoré môže využiť v prospech svojich obyvateľov.

„Účelom poplatkov za rozvoj je navýšiť obciam dodatočné zdroje na budovanie novej infraštruktúry, aby nová výstavba prinášala okamžité benefity aj pre starousadlíkov. Práve títo občania by sa mali dožadovať využívania týchto peňazí a informácií o tom, ako sa využívajú,“ uviedol Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja.

Využili len štvrtinu

Aj keď v poslednom roku zvýšili mestské časti čerpanie týchto zdrojov, stále ich používajú veľmi opatrne. Z podielu približne 12,9 mil. eur, ktorý pripadá na mestské časti sa v rokoch 2017 až 2019 využilo len 3,6 mil. eur, čo predstavuje necelých 28 %.

V niektorých mestských častiach využili poplatok v celej výške, inde sa za tri roky nevyužil ani cent.

Napriek tomu prehľad toho, čo sa s prispením poplatku za rozvoj podarilo zrealizovať, nie je malý. V rokoch 2017 až 2019 použilo výnos z poplatku za rozvoj deväť bratislavských mestských častí.

Parkovisko, cesty, chodníky aj haly

V roku 2019 mal z poplatku za rozvoj najväčšie výnosy Ružinov – viac ako 3,2 mil. eur. Z tohoto balíka využili vyše 1 mil. eur na rekonštrukciu a výstavbu chodníkov, miestnych komunikácií, cyklotrás či na rekonštrukciu detského ihriska. V Záhorskej Bystrici využili spolu viac ako pol milióna eur na stavbu viacúčelovej športovej haly a na rozšírenie materskej školy nadstavbou.

Dúbravka  využila z poplatkov takmer 300 tisíc eur na budovanie parkovacích miest a rekonštrukcie materských a základných škôl, revitalizáciu vnútrobloku sídliska, stavbu verejného parku či opravy ciest. V Starom Meste sa za podobnú sumu, vyše 300 tisíc eur, zrekonštruovali chodníky a historická dlažba v pešej zóne, oporný múr na Pražskej ulici, pripravili projektovú dokumentáciu rekonštrukcie ulíc a iné.

Vrakuňa využila vyše 170 tisíc eur na financovanie rekonštrukcie škôlok, vybudovanie detských ihrísk, bezbariérové prechody pre chodcov či na spomaľovacie prahy a vyhliadkovú vežu. Mestské časti Vajnory a Devínska Nová Ves, investovali peniaze do rekonštrukcie ciest a chodníkov. Avšak Devínska Nová Ves vyše 340 tisíc eur, zatiaľ čo Vajnory iba 10 tisíc.

Nové Mesto použilo príjmy z poplatku za rozvoj na škôlky, športovisko pri základnej škole, verejný park či rekonštrukciu vnútrobloku sídliska, ciest, strechy školy, kotolní či rozvodov. Mestská časť Jarovce použila vyše 60 tisíc eur z poplatkov za rozvoj na rozšírenie verejného osvetlenia, projekt cyklotrasy a kanalizáciu prípojky pre základnú školu.

Petržalka, Rača, Karlova Ves či Lamač získané prostriedky zatiaľ na nič nepoužili.

Z doteraz nevyužitých prostriedkov, ako aj z výnosov v roku 2020 majú mestské časti príležitosť realizovať investície v takom rozsahu, ktoré budú občania naozaj vidieť a cítiť. Mesto a mestské časti mali ku koncu roka 2019 získali zdroje vo výške spolu približne 15,9 mil. eur.   Nová výstavba tak aj cez poplatok za rozvoj prináša benefity ako pre ľudí z okolia, tak i pre všetkých obyvateľov mesta.

Mestská časťPríjem (2019)Použité (2019)Top projekty
Čunovo37 7300,00 
Devín47 8530,00 
Devínska Nová Ves437 6680,00 
Dúbravka837 247125 195rekonštrukcia MŠ a šk. Jedální
Jarovce95 38063 523cyklotrasa projekt (15 770 €),  kanalizácia prípojka ZŠ (40 860 €)
Karlova Ves24 8030,00 
Lamač69 8200,00 
Nové Mesto1 087 536470 122revitalizácia vnútrobloku sídliska, verejne prístupný park
Petržalka248 0450,00 
Podunajské BiskupiceNevyberali poplatok
Rača1 363 1450,00 
Rusovce48 6000,00 
Ružinov3 283 5951 021 526rekonštrukcia a výstavba chodníkov (383 710 €), rekonštrukcia a výstavba miestnych komunikácií (536 037 €)
Staré Mesto991 661250 000Historická dlažba – pešia zóna (106 720 €).
Vajnory49 3500,00 
Vrakuňa132 27548 247MŠ Bodvianska (25487 €)
Záhorská Bystrica561 758531 534Viacúčelová športová hala (282 901 €) a rozšírenie materskej školy nadstavbou (248 632 €)

Väčšina MČ vyrubuje maximálny poplatok

Mestské časti v Bratislave po prvý krát vyberali od stavebníkov miestny poplatok za rozvoj v roku 2017. Tento poplatok umožnil zaviesť zákon  č. 447/2015 Z.z. a má slúžiť obciam ako jeden zo zdrojov na vybudovanie infraštruktúry najmä tam, kde novou výstavbou vzniká jej potreba. Mestské časti môžu výnos z poplatku využiť v zmysle zákona na budovanie miestnych komunikácií, parkov, zariadení starostlivosti o deti či sociálneho bývania.

V Bratislave vykonávajú správu poplatku mestské časti, ktoré si stanovujú aj jeho výšku prijatím všeobecne záväzného nariadenia. S výnimkou Podunajských Biskupíc mali v rokoch 2017 až 2019 zavedený poplatok všetky mestské časti, väčšina z nich na hornej hranici sadzby – 35 € za meter štvorcový podlažnej plochy. Podunajské Biskupice zaviedli poplatok s účinnosťou od tohoto roku.

Značky: