Koniec novembra a prvá polovica decembra je enormne hektický čas (nielen) z hľadiska novinára.
Jednak sme dokončovali tlačové vydanie s dennou aktualizáciou webových stránok, ale do konca roka bolo treba toho ešte veľa stihnúť. K tomu nejaký ten vianočný večierok a sú z tohto situácie keď viete, že 24 hodín na deň je veľmi málo.
Začiatkom decembra sme mali v tomto roku poslednú akciu NAY TOUCHIT LIVE, konkrétne v Komárne a som rád, že dopadla veľmi dobre. Pritom do Komárna som „utekal“ z Bratislavy v piatok popoludní o pol štvrtej, aby som tam bol o piatej. Keďže som sa ponáhľal, spoľahol som sa na všemocné Google mapy. Tradičnou cestou mi Google ukázal dobu jazdy viac ako dve a pol hodiny, tak som si vybral podľa Googla rýchlejšiu alternatívu cez Maďarsko. Google samozrejme zvlášť neupozorňuje, že k tomu treba diaľničnú známku za necelých 12 eur. Takže som podporil maďarský štátny rozpočet a do Komárna prišiel 5 minút po plánovanom začiatku. Našťastie moji kolegovia tam boli už skôr a pripravili všetky potrebné „rekvizity“. Navyše ma Google posledných 5 kilometrov ťahal po nespevnenej viničnej cestičke na brehu Dunaja, ktorá by za dažďa alebo snehu zjazdná nebola. Hovoril som to potom pár domácim na akcii a vysmiali ma. Oveľa jednoduchšie by bolo ísť cestou cez Slovensko, do Čuňova a prejsť na druhú stranu Dunaja v Gabčíkove. Pozrel som to potom na mape a bola to určite najlepšia cesta, ktorú mi však Google ponúkol ako tretiu a ja som ju pri tom naháňaní prehliadol. Poučenie – stále je ľudská skúsenosť lepšia ako sterilnou technológiou nazbierané dáta.
Pri našich cestách po celom Slovensku som už zistil, že návštevníci v menších mestách sú nejakí iní ako v Bratislave alebo iných väčších mestách na Slovensku. Nie sú takí rozmaznaní, radi sa stretnú a zdá sa mi, že majú aj viac času. Po roku putovania po Slovensku viem, že hlavný záujem je o virtuálnu realitu, 360° kamery a úplné novinky z hľadiska smartfónov. A veľa ľudí je takých, ktorí sa chcú hlavne porozprávať, aj keď sú zo začiatku zakríknutí. Musím povedať, že je to najcennejšia spätná väzba na to, ako robíme magazín, webovú stránku či videá. Viem, že máme čo vylepšovať a urobíme tak. Dávam si novoročný záväzok, že budeme s tlačeným magazínom vychádzať skôr a vylepšíme aj kvalitu papiera.
V decembri som si tiež požičal čistokrvný elektromobil Mercedes B 250e, jeho recenziu nájdete v ďalšom vydaní TOUCHIT. A opäť to bola zábava ako keď som testoval Nissan Leaf. Hneď od prvého dňa som ho testoval v uliciach Bratislavy a poctivo nabíjal vo firemnej garáži z „nejakej“ stavebnej zásuvky. Ak si zvyknete na to, čo už dobre poznáte z mobilov, teda že ak máte možnosť, hneď nabíjate, tak to ide. Za veľmi slušný peniaz, prípadne celkom zadarmo (ak vám nikto nepríde na to, že si nabíjate auto z „nejakej“ zásuvky) sa vozíte v parádnom aute a máte dobrý pocit, že ste ekologickí a prevádzkujete skoro nehlučné auto. Akurát, že ja mám domov tak 125 km a keď som sa rozhodol vybrať na trasu, zistil som, že budem musieť počkať na letné mesiace. Pri teplote okolo 0 °C tento elektromobil podľa ukazovateľa na palubnej doske viac ako 90 km nedá, a to viem, že budem mať na sebe kožuch, šál, rukavice a čiapku, aby to naozaj tých 90 km bolo.
Dobre, však na mojej trase mám dve „rýchlo“ nabíjačky od firmy Greenway, teda v Trnave a v Nitre a pokiaľ by to bolo nabité do pár minút, tak to viem prežiť. Ale mám svoje skúsenosti a viem, že označenie rýchlonabíjačka môže mať viacero významov. Môže to byť rýchlo nabité alebo sa peňaženka môže rýchlo vyprázdniť.
Domov som sa vybral z Bratislavy večer o 23. hodine. Po celom dni behania po Bratislave som mal ostávajúci dojazd 23 km. Tesne pred výjazdom na diaľnicu som tak začal s testom nabíjania. Systém Greenway nabíjačiek je pritom reálne jedinou možnosťou, ako prevádzkovať elektromobil na dlhších cestách po Slovensku, ak teda nevlastníte najnovšiu Teslu. Vyskúšal som Mercedes nabíjať a to, čoho som sa bál, sa stalo skutočnosťou. Z rýchlonabíjačky som nabíjal rovnako pomaly, ako z tej utajenej zásuvky v garáži. Maličký rozdiel bol v tom, že v garáži som šiel zadarmo a u Greenway mi za 7 (slovom sedem) minút nabíjania naúčtovali sumu 3,53 eura. Zavolal som na horúcu linku tejto firmy, so servisným technikom som komunikoval tak 30 minút, lebo mu nešlo do hlavy, čo to mám za auto, keďže ho nikde v jeho zozname nevedel nájsť. Ja za to ale nemôžem, že testujeme najnovšie modely, veď o tom je novinárska práca.
Plné nabíjanie tohto elektromobilu u Greenway pritom trvá v lepšom prípade tak 8 hodín, čo je prepočítaná hodnota až 240 eur za 90 km jazdy. To mi neprišlo celkom ako dobrá kúpa, pričom ešte neuvažujem nad tým, že noc prežijem na nabíjačke a domov prídem niekedy predpoludním. Počkať napr. na prvý ranný vlak bola rýchlejšia a ďaleko lacnejšia cesta aj prvou triedou, pekne v teple. Neostávalo teda iné, ako skočiť späť po klasické neekologické auto a elektromobil nechať nabíjať odskúšaným spôsobom. S testami elektromobilov však určite pokračujeme ďalej, skúsenosti v etape rodenia novej technológie sú vždy najvzrušujúcejšie.
Mimochodom, podobné skúsenosti s nabíjačkami Greenway majú evidentne aj ďalší majitelia elektromobilov. Spoločnosť totiž pozvala zaregistrovaných používateľov počas predvianočného obdobia na premietanie strhujúceho dokumentu so zaujímavo vybraným názvom „Je s nami koniec?“, pričom adresy registrovaných používateľov boli uvedené v otvorenej forme. Následne nám prišiel spam na nákup elektromobilu a tiež sa spustila divoká diskusia medzi používateľmi o cenovej politike. Ale to je už trochu iná téma. Je jasné, že pokým tu bude monopol, nie je príliš veľa sily na zmenu. Vieme o tom svoje.
Dobre, takže máme za sebou ďalší rok nášho pôsobenia. Myslím, že sa nám toho podarilo celkom dosť. Náš kolektív sme počas roka posilnili, presťahovali sme sa do moderných priestorov s rýchlym internetom, medzinárodná organizácia novinárov EISA si nás vybrala ako jediný magazín zo Slovenska a podarilo sa nám výrazne narásť v tlači aj v online. V ďalšom roku pokračujeme, budeme chcieť byť ešte lepší a modernejší.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom decembrovom vydaní TOUCHIT č. 10/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
