Na rozvoj menej rozvinutých regiónov je v aktuálnom období z eurofondov vyčlenených 10,7 miliardy eur.
V aktuálnom programovom období 2014 – 2020 je z eurofondov na rozvoj a podporu menej rozvinutých regiónov Slovenska vyčlenených 10,7 miliardy eur. Táto suma predstavuje 69 percent z celej sumy viac ako 15,5 miliardy eur, ktorá je v aktuálnom období určená pre Slovensko. Prostredníctvom európskych peňazí sa Slovensko snaží najmä zvýšiť hospodársky rast, znížiť nezamestnanosť, ale najmä zmazať regionálne rozdiely. Práve témam regionálneho rozvoja a eurofondov sa 4. – 6. októbra v chorvátskom Šibeniku venovali na konferencii s názvom „Dni regionálneho rozvoja a EÚ fondov“ predstavitelia členských štátov Európskej únie (EÚ). Podujatie, za účasti podpredsedov vlád a ministrov ôsmich krajín, bolo zamerané na výmenu skúseností, ako aj príkladov dobrej praxe. Slovensko na tomto fóre zastupoval vicepremiér Richard Raši.
„Práve hospodársky rast, vyššia zamestnanosť, znižovanie sociálneho vylúčenia, regionálna konkurencieschopnosť a lepšia kvalita života obyvateľov sú ciele, ktoré chce Slovensko prostredníctvom politiky súdržnosti dosiahnuť,“ vysvetlil podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši. V predchádzajúcom programovom období 2007 – 2013 sa cez eurofondy dosiahlo u nás v mnohých oblastiach veľmi veľa. Postavilo sa viac ako 150 kilometrov nových diaľnic a rýchlostných ciest, zmodernizovali sa cesty prvej triedy, ale aj viac ako tisíc kilometrov regionálnych ciest druhej a tretej triedy. V prípade investovania do diaľnic sa ukázalo, že pripojenie na celoeurópsku dopravnú sieť zlepšilo ekonomickú aj sociálnu situáciu okresov Slovenska. Zároveň stúpli mzdy, znížila sa miera nezamestnanosti, tiež narástol počet bytov a podnikov, či sa vytvorili lepšie podmienky pre podnikanie. V oblasti životného prostredia sa vybudovalo množstvo pripojení na rozvody pitnej vody či na kanalizáciu. Eurofondy putovali tiež do modernizácie nemocníc, vzdelávania či do digitalizácie.
Na všetky úspešné projekty bolo v predchádzajúcom období vyčerpaných viac ako 11 miliárd eur z Kohézneho fondu a zo štrukturálnych fondov. Výsledky sa premietli aj v ekonomickej oblasti, čo znamená, že jedno euro investované na Slovensku do roku 2015 vytvorilo ďalšie dve eurá HDP. Zvýšilo sa tiež HDP na obyvateľa z 55 percent priemeru EÚ v roku 2003 na 77 percent priemeru EÚ v roku 2017. Podarilo sa vytvoriť viac ako 80 000 nových pracovných miest. „Potvrdilo sa, že európske fondy nepopierateľne prispeli k rastu Slovenska,“ dodal vicepremiér s tým, že veľmi veľa sa urobilo predovšetkým v oblasti regionálneho rozvoja. Spomenul napríklad opravu 59 kultúrnych pamiatok či 638 zrekonštruovaných verejných priestranstiev. Finančná pomoc smerovala i na zariadenia sociálnych služieb.
Slovensko v aktuálnom programovom období implementuje 12 operačných programov vrátane programu rozvoja vidieka, programu Technická pomoc a dvoch cezhraničných programov Slovensko – Česká republika a Slovensko – Rakúsko. K 21. septembru 2018 predstavuje čerpanie 15,82 percent, objem uzatvorených zmlúv je na úrovni 45 percent a viac ako 90 percent celkovej alokácie je už vo vyhlásených výzvach. „Ďalším reálnym predpokladom, že Slovensko vyčerpá všetky alokované zdroje, je fakt, že implementácia obdobia 2014 – 2020 môže reálne bežať až do roku 2023, teda máme k dispozícii okrem tohto roku ešte päť rokov na efektívne plnenie operačných programov a implementáciu konkrétnych projektov,“ uviedol Richard Raši.
Európa sa však už v súčasnosti nachádza na prahu vyjednávania o novom programovom období 2021 – 2027. Európska komisia v máji predstavila rozpočet na dané obdobie, avšak už bez príspevku Spojeného kráľovstva. Financovanie by sa malo zameriavať viac na výskum a inovácie, mladých ľudí, digitálne hospodárstvo, radenie hraníc a na bezpečnosť a obranu, čo má zvýšiť prosperitu, udržateľnosť a bezpečnosť Európy.
Podpredseda vlády sa počas konferencie stretne na bilaterálnom rokovaní s jeho poľským kolegom, ministrom pre investície a hospodársky rozvoj Jerzym Kwiecińskim, ako aj so županom Šibenicko-Kninského kraja Goranom Paukom.
