Hrubá spotreba energie na Slovensku klesla oproti roku 1990 o necelú štvrtinu (24,7%).
Podľa najnovších údajov Eurostatu dosiahla v roku 2015 úroveň 16,4 Mtoe (megaton ropného ekvivalentu). Takmer dve tretiny spotreby sú vykrývané fosílnymi palivami, predovšetkým z dovozu (90%).
Výraznejší pokles spotreby energie v porovnaní so Slovenskom zaznamenala za rovnaké obdobie Litva (-57%), Lotyšsko (-45%) či v Rumunsko (-44%). Neplatí však, že energetická spotreba sa znížila v každej krajine. Napríklad na Cypre, v Írsku, Španielsku či Rakúsku stúpla v porovnaní s rokom 1990 o viac ako tretinu.
Jednoznačne najvyššia spotreba energie je v najväčších európskych ekonomikách, konkrétne v Nemecku, Francúzsku a vo Veľkej Británii. Spotrebuje sa v nich takmer polovica z celkovej spotreby energie v EÚ.
V porovnaní s HDP je spotreba vysoká
Napriek výraznému poklesu spotreby energie patrí Slovensko ku krajinám, ktoré sú energeticky najnáročnejšie. Dôvodom je aj výrazné zastúpenie priemyslu v štruktúre našej ekonomiky. To znamená, že spotreba energie je v pomere s výkonom ekonomiky výrazne vyššia ako v iných členských krajinách Únie. Na vyprodukovanie 1000 eur hrubého domáceho produktu je na Slovensku potrebná energia 215 kilogramov ropného ekvivalentu (kgoe). Ide o 6. najvyššiu spotrebu spomedzi členských štátov EÚ – po Bulharsku, Estónsku, Česku, Maďarsku a Rumunsku. Priemer EÚ je výrazne nižší, a to na úrovni 120,4 kgoe/1000 EUR.
Najvyšší podiel na spotrebe energie má priemysel a doprava. „Z našich skúseností vyplýva, že záujem firiem o energeticky efektívne riešenia rastie. A to najmä medzi spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti priemyslu, kde je zároveň spotreba energie najvyššia. Šetria tým nielen životné prostredie, ale aj vlastné náklady a stávajú sa viac konkurencieschopné. Záujem o takéto riešenia evidujeme v každom regióne,“ približuje Tomáš Korauš, riaditeľ Odboru štruktúrovaného financovania ČSOB. Na druhej strane, firmy od projektov často odrádzajú vysoké náklady spojené s realizáciou, jej kvalita a dlhá návratnosť investície.
„Podnikatelia očakávajú nielen efektívne využitie vložených prostriedkov, ale priebežné výsledky v podobe prevádzkových úspor. Veľký potenciál preto predstavujú tzv. EPC modely financovania, pri ktorom investor spláca úver z dosiahnutých úspor na energii,“ vysvetľuje Korauš. Ako dodáva na záver, podnikatelia by si mali vopred overiť všetky možnosti financovania energeticky efektívnych riešení. Ich správne nastavenie je totiž vo finále neraz rozhodujúce pre konečnú úsporu.
