Vo štvrtok 26. januára 2023 si prebrali ocenenie laureáti 27. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie.
Bronzovú sošku Múzy za najvýraznejší umelecký počin si odniesli v kategórii Audiovizuálna tvorba Joanna Kozuch, v kategórii Divadlo Valeria Schulczová, Zuzana Fialová, Gabriela Dzuríková, Ivana Kuxová, Jakub Rybárik, Branislav Bystriansky a Darina Abrahámová, v kategórii dizajn Marcel Holubec W., v kategórii Hudba Stanislav Palúch, v kategórii Literatúra Mila Haugová a v kategórii Výtvarné umenie András Cséfalvay.
Po druhýkrát v histórii ocenenia bola udelená aj Špeciálna cena, ktorú získala Gabriela Garlatyová za monografiu Maria Bartuszová. Počas slávnostného udeľovania Ceny v novo zrekonštruovaných priestoroch Slovenskej národnej galérie sme spoznali aj držiteľov ocenenia Mladý tvorca.
Laureáti Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2022 v kategórii Hlavná cena
Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas
Joanna Kozuch za réžiu animovaného filmu Bolo raz jedno more…
Joanna Kozuch je režisérka, výtvarníčka a animátorka. Aktuálne pedagogicky pôsobí na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde absolvovala doktorandské štúdium. Film Bolo raz jedno more… rozpráva príbeh umierajúceho Aralského mora. Zároveň zachytáva tragédiu jednotlivcov žijúcich v Muynaku. Vplyvom politických rozhodnutí, ktoré obyvatelia mestečka nemohli ovplyvniť, stratili poklad, ktorý bol pre nich všetkým. Režisérka približuje príbehy posledných obyvateľov mestečka, ktorí si spomínajú na ligotavú pýchu rybárskej veľmoci a snívajú o návrate k veľkej vode. Súčasnosť tvorí cintorín lodí, ktoré už nikdy nevyplávajú z prístavu.
Divadlo
Valeria Schulczová, Zuzana Fialová, Gabriela Dzuríková, Ivana Kuxová, Jakub Rybárik, Branislav Bystriansky a Darina Abrahámová za spoluautorstvo inscenácie 24, Slovenské národné divadlo
Príbeh, ktorý je už aj náš. Inscenácia 24 je napísaná podľa reálnych skutočností. S vojnou na Ukrajine sme objavili nepoznaný strach. Inscenácia je o nás, o hodnotách, ktoré chceme brániť, o nádeji, ktorú sa snažíme nájsť. O solidarite a ľudskosti. V inscenácii zažijete spoveď hercov, stand-up aj priame oslovenie divákov od hercov, ktorí si časť textov napísali sami. Osudy ukrajinských utečencov, postoje ruskej strany, ale najmä náš vzťah k tomu, čo sa deje, robia túto inscenáciu výnimočne aktuálnou. Potrebujeme sa posilniť, aby sme vedeli, že v šialenstve dejín nie sme sami. V divadle to dokážeme aspoň na chvíľu.
Dizajn
Marcel Holubec W. za odevnú kolekciu Concréte
Marcel Holubec W. čerpá inšpiráciu zo životných okolností, ktoré aktuálne prežíva. V roku 2022 cez prach prekročil nový prah a našiel v ňom nový domov, ateliér a showroom. So silným estetickým zmyslom a hravou kultivovanosťou sa dizajnér sústredil na architektonické tvary, presahujúc jednotlivé kategórie na bežné a koncepčné nosenie. Modely sú farebne neutrálne, v odtieňoch sivej, čiernej s modrým akcentom a materiálovo pre autora typické: hodvábny satén, šifón a hodvábna organza, vlna, bavlna, koža, neoprén. Dizajnér v kolekcii využíva aj techniku plisé, ktorá je pre jeho tvorbu signifikantná. Na kolekcii Concréte Marcel Holubec W. spolupracoval s Mikinou Dimunovou.
Hudba
Stanislav Palúch za hudbu k predstaveniu Pašie, SĽUK
Stanislav Palúch študoval hru na husliach na Konzervatóriu v Žiline a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Na slovenskej hudobnej scéne sa vyníma ako univerzálny hráč orientujúci sa vo swingu, fusion, world music aj v ľudovej hudbe. Pašie – príbeh o človeku a zemi sú scénickou freskou o dvoch archaických podobách zápasu života a smrti. Prvou je tradičná ľudová kultúra s obrazmi kalendárnych obyčajov spätých s cyklom striedania zimy a príchodu novej, životodarnej jari. Druhú podobu reprezentuje biblický novozákonný príbeh o zrade, prenasledovaní, zajatí, umučení a ukrižovaní Ježiša Krista. Cieľom predstavenia je interpretovať príbeh o človeku a zemi, živú tradíciu a biblické motívy súčasnými umeleckými prostriedkami, jazykom divadla, tanca a hudby.
Literatúra
Mila Haugová za zbierku Z rastlinstva, vydavateľstvo Skalná ruža
Mila Haugová píše poéziu, autobiografickú prózu, eseje. Jej básne boli preložené a knižne vydané v šiestich jazykoch. Okrem viacerých domácich ocenení získala v roku 2020 prestížnu medzinárodnú literárnu cenu Vilenica v Slovinsku. Vo svojej nateraz poslednej básnickej zbierke Z rastlinstva autorka pokračuje v humanistickej línii svojej doterajšej tvorby. Jej hlavnou inšpiráciou sú vzťahy lásky medzi mužom a ženou, medzi matkou a dcérou a teraz už aj vnučkami, s hlbokým záujmom o život spojený s prírodou a to, ako by sa dalo žiť v súzvuku ľudí, zvierat a rastlín. Haugovú zaujíma plynutie času a jeho vplyv na ľudský vývoj. Často sa v jej dielach vyskytujú spomienky na predošlé generácie. Verí v život, v ktorom je svedomie riadené srdcom a čistotou myšlienok. Zbierka je členená do troch oddielov a niekoľkých menších cyklov, ktoré funkčne organizujú Haugovej eruptívne písanie.
Výtvarné umenie
András Cséfalvay za výstavu Darwiniana: koncept súťaže v prírode a jeho pôvod v jazyku kapitalizmu, Východoslovenská galéria, Košice
András Cséfalvay študoval výtvarné umenie na Newcastle University a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde od roku 2014 pôsobí ako pedagóg. Vystavoval v mnohých európskych mestách i New Yorku. Cséfalvay je vizuálnym umelcom, vytvára príbehy, inštalácie, videá s použitím digitálnych technológií. Je spoluzakladateľom platformy digitálnych umení na Vysokej škole výtvarných umení. Pochopenie moci a dominancie, dôležitosti úrovní biodiverzity a zrodu konkurencie, to všetko je spojené s históriou evolúcie. Súťažiť je prirodzené. Robia to všetky zvieratá. Alebo tak si hovoríme a vyvodzujeme závery pre naše sociálne správanie, ktoré odzrkadľuje vonkajší prírodný svet. Konkurencia je prirodzená, pokiaľ je náš model prírody postavený na myšlienkach súťažiacich jednotiek.
Špeciálna cena
Gabriela Garlatyová za monografiu Maria Bartuszová, Archív Marie Bartuszovej, Košice a Mestská galéria, Rimavská Sobota
Gabriela Garlatyová sa ako odborná konzultantka a kurátorka zbierky Marie Bartuszovej podieľala na príprave a realizácii jej autorskej výstavy v Tate Modern v Londýne a je zároveň spolueditorkou katalógu k výstave. Rovnako je editorkou monografie Marie Bartuszovej a jej anglickej verzie Catalogue Raisonné, ktorých hlavným vydavateľom a iniciátorom je rodina umelkyne a OZ Archív Marie Bartuszovej v Košiciach v zastúpení Anny Bartuszovej.
Prvá monografia sochárky Marie Bartuszovej predstavuje dielo významnej umelkyne, ktoré je objavené a zhodnotené v medzinárodnom kontexte. Monografia v štyroch chronologicky členených kapitolách prináša komplexný prehľad jej sochárskej tvorby, autorských techník a metód, tém a myšlienok, ktoré boli dlhý čas neznáme.
Zvláštnosťou prístupu Marie Bartuszovej je koncentrácia na intímne prežívanie umenia, ktoré vníma kreativitu prírody a je napojené na princípy fungovania univerza. Jej morfologické myslenie hľadalo tvarovú dokonalosť a haptickú príťažlivosť, ktorá nabáda človeka na dotyk – na vnútorné priblíženie a intímne prežívanie vychádzajúce z telesného a duševného zážitku. Vyžaruje z neho fascinácia životom, ale aj pokora k nemu, obe sú hnacou silou jej tvorenia.
Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2022 v kategórii Mladý tvorca
Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas
Vera Lacková za réžiu dokumentárneho filmu Ako som sa stala partizánkou
Vera Lacková je filmárka, ktorá svojou tvorbou bojuje najmä proti stereotypnému vnímaniu a diskriminácii menšín. Medzi príbehy, ktoré sa vytrácajú z pamäti, patria aj osudy rómskych partizánov počas druhej svetovej vojny. Režisérka prostredníctvom filmu rozpráva príbehy o činoch svojho pradeda Jána Lacka a ďalších troch rómskych partizánoch. Jej motiváciou je vyvrátiť stereotyp o Rómoch ako o obetiach vojny a poukázať na Rómov, ktorých skutky prekračujú rámec histórie menšinového etnika a zaslúžene tvoria súčasť európskych dejín. Film Ako som sa stala partizánkou získal na festivale goEast vo Wiesbadene jednu z hlavných cien – Cultural Diversity Award.
Divadlo
Mária Schumerová, Annamária Janeková, Romana Ondrejkovičová za spoluautorstvo hry a interpretáciu postáv v inscenácii Generácia Z: Krása nevídaná (Projekt tolerancie), Divadlo P. O. Hviezdoslava
Krása nevídaná. Krása ako zvieracia kazajka. Mýtus krásy je sociálny konštrukt, ktorý už od malička vtláča dievčatám predstavu, aké by mali byť. Byť dobrou dcérou, dobrou manželkou, dobrou matkou, milenkou, občiankou, kresťankou. Už mladé ženy nedokážu v spoločnosti, ktorá od nich ustavične niečo požaduje, tlak na výkon, perfekcionizmus, ambície, monetizáciu a zároveň je patriarchálna, byť nastavené tak, aby vyhovovali. Ako sa proti tomu obrniť? Ako to zvládnuť a nestratiť sebavedomie a vlastnú hodnotu? Projekt vznikol v spolupráci s Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave.
Dizajn
Terézia Denková za koncept, dramaturgiu, vizuálnu komunikáciu alternatívnej galérie Typogaráž
Terézia Denková študovala vizuálnu komunikáciu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, grafický dizajn na Univerzite úžitkového umenia vo Viedni a dizajn médií na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Typogaráž je alternatívne miesto pre súčasnú typografiu, tvorbu písma a grafický dizajn publikácií a tlačovín. Kombinuje a kumuluje galerijný priestor, laboratórium s dielňami a prednáškovo-eventovou scénou. Objekt/priestor garáže je zvolený z viacerých dôvodov. V prvom rade je zámerom „recyklácia“ mestských priestorov, ich revitalizácia, ozvláštnenie, sfunkčnenie. Druhým dôvodom je „kutilská“ práca, ktorá svoje útočisko nachádza práve v garážach, v mnohom podobná práci typografov, písmarov, dizajnérov a tvorcov kníh.
Hudba
Gleb za album BIG BOY FM, vydavateľstvo Universal music
Gleb patrí medzi popredných slovenských interpretov v štýle hiphop. Charakteristickými štýlmi pre jeho tvorbu sú grime, drum’n’bass alebo glitch hop. Vo svojej tvorbe sa inšpiruje predovšetkým kultúrou Veľkej Británie a sám seba nezaraďuje medzi klasických slovenských raperov. V albume BIG BOY FM ukazuje Gleb pokračujúci odstup od svojho pôvodného štýlu drum’n’bassu, keď takmer každá jeho pieseň pripomína skôr klasický rap 90. rokov s viacerými modernými prvkami. Album dokázal na hudobnej platforme v priebehu prvých dvoch dní od vydania dosiahnuť milión streamov.
Literatúra
Nicol Hochholczerová za novelu Táto izba sa nedá zjesť, vydavateľstvo KK Bagala
Nicol Hochholczerová študuje na Katedre grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici. Novela Táto izba sa nedá zjesť je jej knižným debutom a bola zaradená medzi desať najlepších kníh v cene Anasoft litera 2022. Aktuálne sa pripravujú preklady novely do ďalších štyroch jazykov. „Sú debuty tápajúce, rozpačité, kvalitatívne nevyvážené, ale tento medzi ne nepatrí. Hochholczerová sa do ničoho neštylizuje, nie je poplatná väčšinovému vkusu, píše ako ONA a nebojí sa zabŕdať do tém, o ktorých sa otvorene nehovorí. Táto kniha sa dá zhltnúť, ale jej obsah v nás ešte dlho, veľmi dlho zostane nestrávený a bude kvasiť. A to je dobre.“ (Ivana Gibová)
Výtvarné umenie
Denis Kozerawski a Peter Kašpar za dokument/videoinštaláciu Kambium 1492, Biennale ve věci umění, Praha
Kambium 1492. „Stromy nie sú ticho. Rozprávajú nám, čo sa stalo. Za tie roky sa do nich vryla pamäť prírody.“ Raper Čavalenky rozpráva príbeh dubového lesa. Príbeh stromov, ktorých korene siahajú do doby pred antropocénom a ktorých drevo pomohlo ľudstvu k najzásadnejším historickým momentom. Stromov, ktorých hodnotu napriek všetkému vnímame iba optikou trhu, pretože cenu pre nás majú len vtedy, keď sú vyrúbané, narezané a predané…
Šaty a šperky pre Múzu večera
Po dvoch ročníkoch Ceny, ktoré sa pre pandémiu konali online, boli mená laureátov vyhlásené opäť počas slávnostného gala večera. Sprevádzala ním Múza večera, Adela Vinczeová, pre ktorú navrhla šaty módna dizajnérka Maťa Ďurikovič. Slovenská módna a textilná dizajnérka pôsobiaca v Paríži a v Londýne založila ešte počas štúdia vlastnú značku MADbyMAD, pod ktorou tvorí dodnes. Zameriava sa najmä na oblasť udržateľnej luxusnej módy, vo svojej tvorbe uplatňuje inovatívne prístupy a vysoko udržateľné princípy. Zaoberá sa biomateriálmi, v ktorých vidí budúcnosť módneho priemyslu.
Šperky pre Múzu pripravila Martina Kocianová, dizajnérka šperkov a zlatníčka. Počas svojho štúdia pracovala s majstrom gravírovania Castrom Smithom, ktorý ju naučil precíznej výrobe šperkov a gravírovaniu. Tým sa jej otvorili dvere aj do navrhovania šperkov a manažovania projektov pre rôzne značky.
Do poroty 27. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie zasadli:
Predseda poroty:
Michal Liday (predseda Správnej rady Nadácie Tatra banky, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky)
Audiovizuálna tvorba:
Wanda Adamík Hrycová (prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie)
Zuzana Mistríková (prezidentka Asociácie nezávislých producentov)
Divadlo:
René Parák (prezident Asociácie súčasného divadla)
Richard Stanke (člen Činohry SND)
Dizajn:
Pavol Bálik (vedúci Laboratória typografie Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU, grafický dizajnér)
Ľubica Hustá (riaditeľka festivalu Bratislava Design Week)
Hudba:
Matej Drlička (producent a manager)
Juraj Podmanický (riaditeľ festivalu Grape)
Literatúra:
Pavel Sibyla (riaditeľ Slovenského literárneho centra)
Miroslava Vallová (prekladateľka)
Výtvarné umenie:
Bohunka Koklesová (rektorka VŠVU)
Jen Kratochvil (riaditeľ Kunsthalle Bratislava)
