Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Čo prináša pokračovanie rokovaní euroskupiny o pomoci krajine na peloponézskom polostrove? „Ak sa dohoda nedosiahne, nedá sa vylúčiť, že Grécko bude mať so splácaním dlhu problémy,“ upozorňuje ekonóm Coface Jean-Louis Daudier.

Grécko čaká nová návšteva tímu expertov, o ktorej pred pár dňami rokovali ministri financií eurozóny. Grécko potrebuje presvedčiť veriteľov o pokroku pri plnení podmienok pomoci za 86 miliárd eur, aby získalo ďalšiu tranžu, no hoci potrebuje dosiahnuť konečnú dohodu, tá stále chýba. Sú tu však minimálne štyri riziká, ktorým čelí Grécko. Upozorňuje na to nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Vlečúce sa rozhovory

Hoci Gréci už urobili ústupky týkajúce sa úsporných opatrení, veritelia navrhujú, že sa zamerajú skôr na štrukturálne reformy než úsporné opatrenia. A to v oblastiach, ako je pracovné právo, dôchodkový či daňový systém, keďže grécka vláda by mala počnúc rokom 2018 dosiahnuť primárny rozpočtový prebytok vo výške 3,5 % HDP. „Vlečúce sa rozhovory medzi Gréckom, veriteľmi a Medzinárodným menovým fondom však obnovujú obavy z novej krízy v eurozóne. MMF, ktorý sa stále nezúčastňuje tretej pomoci Grécku, dáva najavo, že Grécko musí urobiť významnejšie kroky, aby obnovilo udržateľnosť svojho dlhu,“ podotýka ekonóm Coface Jean-Louis Daudier. Hoci Nemecko namieta, k prehodnoteniu môže dôjsť už po spolkových voľbách v krajine v septembri 2017.

Čo sa skrýva za štyrmi rizikami

Prvým rizikom, na ktoré upozorňuje ekonóm Coface, je zlyhanie uzavretia dohody. „Ak sa dohoda nedosiahne, nedá sa vylúčiť, že Grécko bude mať so splácaním dlhu problémy,“ konštatuje Daudier. „Krajina pritom musí v nasledujúcich piatich mesiacoch zaplatiť 7,8 miliardy dolárov Európskej centrálnej banke, MMF a súkromným investorom, a to vrátane 6,3 miliardy dolárov v júli 2017, nehovoriac o refinancovaní krátkodobých pokladničných poukážok za 13,8 miliárd dolárov,“ spresňuje Daudier. Verejný dlh naďalej rastie, keď už vlani dosiahol takmer 184 % HDP. A to dokonca napriek veľkej reštrukturalizácii súkromného sektora v rokoch 2011-12 a úľav zo strany oficiálnych veriteľov. „Podľa základného scenára Medzinárodného menového fondu, ktorý predpokladá úplné uskutočnenie reforiem, by zadlženosť do roku 2030 mohla dosiahnuť okolo 160 % HDP, no aj tu hrozí „explózia“ vzhľadom na potrebu  postupného nahradenia značného objemu zvýhodneného dlhu financovaním na trhu,“ upozorňuje Daudier.

Aj keď podľa neho došlo k impozantnému zníženiu deficitu primárneho a bežného účtu, krajine sa nepodarilo vrátiť k udržateľnému rastu. Ten sa od roku 2008 znížil o viac ako 25 %. Hoci sa krajina začala zotavovať v polovici vlaňajšieho roka, v poslednom štvrťroku 2016 jej HDP kleslo o 0,4%, čo podčiarkuje stav, akému hospodárstvo čelí. „Zložité rokovania s medzinárodnými veriteľmi môžu mať za následok oveľa opatrnejšie správanie nielen spotrebiteľov, ale najmä investorov. Miera nezamestnanosti v súčasnosti rovnako dosahuje stále 23 % a dá sa očakávať, že s dvojciferným číslom bude zápasiť krajina ešte niekoľko desaťročí,“ upozorňuje na druhé riziko ekonóm Coface.

Pokles vkladov

Tretím rizikom je nepochybne slabá dôvera, ktorá sa už odrazila v poklese vkladov fyzických, ale aj právnických osôb v bankách. Kým ešte v decembri 2009 predstavovali tieto vklady domácností a firiem takmer 250 miliárd eur, v decembri 2016 to bola už ani nie polovica 121,4 miliardy eur. Pritom ešte v novembri 2016 to bolo 124,8 miliardy eur. Nízka úroveň vkladov však na druhej strane neprispieva k zjemneniu  kontrol  pohybu kapitálu, čo sa zas prejavuje na vývozných a dovozných aktivitách. Okrem toho, vysoká miera nesplácaných úverov (ku koncu júna 2016 to bolo 37 % z celkových úverov) sťažuje vymáhanie pohľadávok.

Rovnako aj politická situácia zostáva krehká. „Politická nestabilita – päť volieb a jedno referendum za ostatných sedem rokov, sa podpísala pod odchod vlád, ktoré nedokázali ustáť na jednej strane požiadavky veriteľov a na druhej zabrániť sociálnym výbuchom,“ vysvetľuje. Ľavicová radikálna strana SYRIZA, ktorá sa spojila s pravicovými nacionalistami, má v parlamente len krehkú väčšinu, čím nemožno zabrániť predčasným voľbám. Od volieb v septembri 2015 pritom podpora strane SYRIZA klesla a podľa najnovších prieskumov z januára 2017 už nestačí na stredopravú opozičnú stranu Nová demokracia.

Značky: