Akú vychytávku by v čase štúdia ocenili naši redaktori?
ONDREJ
Keď som študoval na škole ja, bolo to už dosť dávno. Zažil som však na konci vysokej školy príchod počítača PMD-85 a ten ma naozaj zaujal. Prakticky som sa od neho nemohol odtrhnúť. Aby som vás teda uviedol do deja – počítač bol vtedy klenot, ktorého bolo ako šafranu. Čas strávený pri ňom bol veľmi vzácny. Nebolo nič neobvyklé, že ste sa k počítaču dostali v hlbokej noci a boli ľudia, ktorí na svoj čas čakali pri ňom v spacáku.
PMD-85 bol 8-bitový počítač vyvinutý vo vtedajšom podniku Tesla Piešťany a stál za ním Roman Kišš. Mohli ste na ňom spustiť Basic a programovať v ňom, čo bola na tú dobu rovnaká situácia, ako keby ste dnes podnikli cestu na Mars. Počas mojej novinárskej kariéry som sa s autorom tohto počítača stretol a mali sme dlhý rozhovor, ktorý nájdete na YouTube. Bola to taká partizánska doba a nie všetko bolo v súlade s dnešným autorským zákonom, ale bol to krásny čas. Viem, že je to asi spomienkový optimizmus, ale pre mňa bol PMD-85 vychytávkou číslo 1.
ROMAN
V čase môjho štúdia by som určite ocenil vysokorýchlostný internet a možnosti dnešného webu. V dobe, keď som študoval, bol k dispozícii dial-up a ISDN pripojenie. Doma sme mali dial-up, ktorý ponúkal rýchlosti 56 kb/s. Na dnešné pomery je to nepredstaviteľná rýchlosť, avšak internet vyzeral pred viac ako 20 rokmi úplne inak ako dnes. Čosi by ste síce na webe vyhľadali, avšak zďaleka sme nemali také možnosti pristupovať k informáciám a rozvíjať samovzdelávanie, aké ponúka dnešný internet. YouTube prakticky neexistoval a rovnako ani reddit či iné fóra, kde by ste mohli získať užitočné informácie od skúsenejších používateľov.
MIŠO
Ohliadnem sa do minulosti a spomedzi množstva vecí, ktoré by som využil, vyberiem dve. ChatGPT a notebook. Už za mojich čias existovali notebooky a Psiony (mini počítačík do ruky, skoro ako dnešný Samsung Z-Fold, skoro). Boli však veľmi drahé a skôr rarita. Na čo si budete kupovať malý počítač bez poriadneho výkonu a ešte drahý. Ja by som to využil na poznámky, nápady a ako zariadenie, na ktorom môže skúšať nové veci. Vypísal som nejeden poznámkový blok s tvrdou väzbou, aby som potom mohol skúšať veci za počítačom. Presne som vedel, čo chcem na počítači doma spraviť, keď som sa k nemu dostal. A verte, že som bol veľmi efektívny a ešte som stihol byť aj vonku.
Ešte viac by som ale ocenil asistenta AI. Určite aj Google, ktorý sa vtedy dostával aj ku nám (skôr internet sa ku nám dostával a mohli sme ho využiť). Predstavte si, že vám chýba nejaké učivo, niečo ste nepochopili. Nerozumiete, prečo sa používa takýto výpočet a nie takýto pri danej podmienke. Opýtať sa vyučujúceho? Nie vždy reálne. Zistiť, prečo je v anglickej vete takýto zápis a nie takýto? To na Googli úplne nenájdete, ale ChatGPT vám presne povie, prečo je to tak. A toto by som ocenil najviac zo všetkého. Mať možnosť sa kedykoľvek niečo opýtať a zaplátať medzeru ihneď.
PEŤO
Počas môjho štúdia som nemal k dispozícii žiadne digitálne vychytávky, až na počítač, ktorý aj tak nebol pripojený do internetu. V konečnom dôsledku tak väčšinou iba zaberal miesto a chytal prach. Aj keď už v tej dobe mal potenciál, tak bez internetu som ho nevedel naplno využiť. Aj keby som mal možnosť byť online, tak informácie boli obmedzené a prístup k nim pomalý.
Aj do príchodu prvých telefónov s fotoaparátmi, napríklad na fotografovanie poznámok, bolo potrebné počkať niekoľko rokov, tak moje štúdium môžem skutočne označiť za nedigitálne. Z pohľadu dnešnej doby je to priam stredovek, čiže bol by som asi náročný, ak by som chcel počas môjho štúdia využívať všetky výdobytky dnešnej doby od smartfónov, cez počítače až po internet. Stačí mi pohľad do aplikácie Edupage mojich detí, možnosti postupnej digitalizácie a čoraz dostupnejšie AI nástroje, a je mi jasné, že ich cesta štúdiom je už na základnej škole plná užitočných informácií a pomôcok. Je však sprevádzaná aj všetkými nástrahami digitálnej doby, v ktorej vyrastajú.
KATKA
Moje časy štúdia ešte stále neskončili, v súčasnosti sa pripravujem do posledného ročníka magisterského štúdia na vysokej škole. Ťažko sa určuje len jedna vychytávka, keďže technológie mám na dosah a prístup k digitalizovaným skriptám, možnosť mať na prednáškach vlastný notebook a písať si tam poznámky či vyhľadávať informácie na internete neskutočne oceňujem.
Verím, že ani nie príliš staršie generácie to mali v tomto smere oveľa ťažšie, keď si informácie museli dohľadávať v knihách a aj keď univerzitnú knižnicu navštevujem pravidelne, nie som obmedzená len jej výberom. Rada by som ale vyzdvihla AI chatbotov. ChatGPT mi v rámci štúdia neskutočne uľahčil prácu. Nie že by som ho využívala pravidelne a zneužívala jeho možnosti, no keďže študujem program zameraný na cudzie jazyky, využívam ho ako jazykový korektor. Jeho pomocou v čase písania bakalárskej práce a rôznych esejí sa netajím a som rada, že dnešní študenti majú k takejto technológii prístup. Už len aby ju nezneužívali.
JANA
Ako píše Katka vyššie, digitalizované skriptá i kartotéky v knižniciach, množstvo materiálov na internete, pomoc AI, to všetko by nám, ktorí sme študovali jayzky pred x rokmi, veľmi pomohlo a zároveň by nám to pripadalo ako sci-fi. Prvé seminárky som písala ešte na písacom stroji pri enormnej spotrebe papiera a skriptá sa často nedali zohnať a človek bol rád, že sa dostal k niekoľkej, ledva čitateľnej kópii.
Ak by som ale mala vypichnúť jednu vec, ktorú by som mala rada v čase štúdií, boli by to streamovacie služby a možnosť pozerania filmov v cudzom jazyku. Prebojovať sa v našej 5-člennej domácnosti večer k televízoru, aby som si mohla na TV5 pozrieť film vo francúzštine, sa mi totiž podarilo málokedy.
TOMÁŠ
Zažil som príchod prvých smartfónov aj internetu. Ale pre mladšie ročníky musím pripomenúť, že to nebol internet ani smartfón tak, ako ho poznáme dnes. Ja by som počas môjho štúdia určite ocenil prístup k zdigitalizovaným informáciám, ktoré boli v tých časoch iba v poličkách knižníc. Dnes ich už samozrejme dohľadáte, no písať akúkoľvek prácu vtedy, bolo podstatne náročnejšie, ako je tomu teraz. A tiež by ma potešila možnosť, mať digitálne učebnice a zošity.
Doteraz sa mi totiž sníva, že si zabudnem vymeniť knihy do školy na nasledujúci deň a pritom je to taká zbytočnosť, keď by to učivo mohlo byť aj digitálne. Vlastne ani neviem či si ešte dnes deti na stredných školách nosia knihy. Ale zrejme áno, pretože digitalizácia našej krajiny na tom nie je tak, aby si ju mohli dovoliť všetci.
Prečítajte si aj:
