Turecká ekonomika končí svoje novodobé „tulipánové obdobie“ (termínom Tulipánové obdobie sa v minulosti označovalo obdobie rokov 1718-1730, kedy Ottomanská ríša zažívala svoje pokojné a celkovo mierumilovné roky plné rozkvetu ekonomiky).

„Zvýšená politická neistota po dvoch parlamentných voľbách v roku 2015, dopad krokov amerického Federálneho rezervného systému na globálnu likviditu a oslabenie líry, to všetko vplývalo na zníženie rastu domácej ekonomiky. Riziko sa následne v roku 2016 ešte zhoršilo, keď sa v oblasti vyostrilo napätie, zosilnili domáce bezpečnostné problémy, 15. júla došlo k neúspešnému pokusu o prevrat a krajina dostala znížený rating,“ konštatuje k vývoju nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok a manažovaní poistného rizika firiem. Ako dodáva, po očakávanom poklese rastu v roku 2016 sa nedá očakávať, že by domáca spotreba zostala tento rok ťahúňom ekonomiky. Rast ekonomiky by podľa Coface mal dosiahnuť 2,7 %.

„Očakávame, že jedným z kľúčových faktorov rastu v roku 2017 budú vládne výdavky,“ konštatuje Coface. Nízka úroveň verejného deficitu a dlhu (dlh Turecka na HDP podľa definície EÚ predstavoval iba 32,9 % v roku 2015) znamená, že krajina môže podľa Coface používať fiškálnu politiku ako nástroj pre zmiernenie ekonomických prepadov. Aby sa zabránilo zhoršeniu podnikateľskej nálady, vláda už oznámila rozsiahly investičný balík, ktorého cieľom je zlepšiť investičné prostredie prostredníctvom projektov.

„Záväzok vlády reformovať je tak dôležitým faktorom pri podpore udržateľného rastu. Plán reforiem, ktorý oznámila, je založený na štyroch pilieroch: investičné stimuly, podpora výskumu a vývoja, využitie medzinárodnej pracovnej sily a úspory nákladov,“ podotýka spoločnosť. Opatrenia by následne mali pomôcť zvýšiť domáci dopyt.

Hlavné výzvy v roku 2017: menové riziká a deficit bežného účtu

Menová riziká a pretrvávajúci deficit bežného účtu sú hlavné výzvy pre tento rok. „Celková výška zahraničného dlhu, ktorý musí uhradiť súkromný sektor v priebehu tohto roka je 91 miliárd dolárov. Vyššie vnímanie rizika by mohlo brániť financovaniu deficitu bežného účtu, pričom oslabenie líry zas bráni rozvoju súkromnej spotreby, ktorá bola doteraz hlavnou hnacou silou rastu ekonomiky,“ upozorňuje Coface. Zabudnúť netreba ani na ďalšie faktory, ako je napätie na sýrskej hranici, vyššie úrokové sadzby z úverov a rastúcu infláciu, čo skôr motivuje spotrebiteľov odložiť nákupy.

Pokiaľ ide o budúci vývoj, príliv kapitálu bude kľúčový. „V období od januára do septembra 2016 však klesli kapitálové toky nerezidentov do Turecka o 12 % na 26,9 miliardy dolárov (z 30,6 miliárd USD v rovnakom období roku 2015). To bol hlavný faktor, prečo líra devalvovala o 16 % voči euro-dolárovému košu,“ spresňuje Coface. V roku 2009, kedy ekonomika poklesla o 4,8 % v dôsledku celosvetovej krízy, sa celkový prílev zahraničného kapitálu do Turecka znížil o 95 %.

„Aj keď súčasná situácia je ďaleko od tohto scenára, rýchlosť prílevu zahraničného kapitálu do Turecka v roku 2017 bude pre jeho ekonomickú výkonnosť veľmi dôležitá. Krajina stále vzbudzuje záujem zahraničných fondov, ale udržateľnosť prílivu tohto kapitálu bude závisieť od podnikateľského prostredia a vývoju na svetových finančných trhoch,“ hovorí Seltem İyigün, ekonóm Coface pre Blízky východ a severnú Afriku.

Turbulencie v maloobchode, cestovnom ruchu a automotive

Retail hrá v hospodárskom raste Turecka kľúčovú úlohu. Odvetvie ťažilo zo solídneho ekonomického rastu v posledných desiatich rokoch, ktorý podporovali 80-miliónová populácia krajiny a rastúci príjem HDP na obyvateľa. „Hoci maloobchodný sektor ponúka významné príležitosti v dlhodobom horizonte, čelí značným výzvam v krátkodobom horizonte. Rastúce politické napätie, teroristické útoky, oslabenie líry a rastúca inflácia sťažuje výkonnosť sektora. Tieto faktory spôsobili spomalenie domáceho dopytu, pričom tento trend by mal pokračovať aj v roku 2017,“ podotýka ekonóm Coface.

Maloobchodné tržby ťahá nadol horší prístup k úverom, a to v dôsledku vyšších úrokových sadzieb, ako aj utlmená dôvera spotrebiteľov. Prepad tržieb cestovného ruchu zas súvisí so zhoršenou bezpečnostnou situáciou a zhoršujúcimi sa vzťahmi s niektorými susednými krajinami, čo zároveň zhoršuje perspektívy aj pre odvetvie maloobchodu.

„Pokiaľ ide o automobilový priemysel, hoci došlo k miernemu zhoršeniu na domácom trhu, sektor zatiaľ ťaží z dobrých vonkajších podmienok,“ myslí si ekonóm Coface Seltem İyigün. Za prvých desať mesiacov 2016 tak medziročne poklesli celkové tržby o 3 %. Tento pokles bol predovšetkým výsledkom spomalenia ekonomickej aktivity, ktorý ťahal dolu aj predaj v tejto podkategórii o 12,3% (medziročne za obdobie január až októbra 2016). „V roku 2017 však automobilový priemysel čelí ďalším výzvam v súvislosti s novými predpismi a výkyvmi líry. Nedávne znehodnotenie líry by v nasledujúcom období mohlo zatlačiť na ceny smerom nahor, najmä ak zvážime, že podiel importu na domácom automobilovom trhu predstavoval za január až október 2016 takmer 76 %. Na druhej strane, vlani v novembri Turecko zvýšilo sadzbu na osobitnú spotrebnú daň na drahšie vozidlá, ktorá zohľadňuje cenové relácie a objem valcov motora, čo bude mať vplyv aj na ceny týchto vozidiel,“ dodáva.

Značky: