Rok 2016 jednoznačne potvrdil, že súčasný svet sa mení a digitalizácia sa dostáva do všetkých oblastí nášho života.
Napríklad rozšírená realita umožnila milovníkom Pokémonov nachytať si svoje obľúbené príšerky a zažili sme aj nové taktiky kybernetických zločincov. Už sa neschovávajú, ale aktívne vystupujú a žiadajú výkupné. Čoskoro sa dočkáme ďalších zmien, ktoré ovplyvnia nielen svet IT. Umelá inteligencia odhaľujúca hackerov, mestské služby, postavené na internete vecí a cloud, ktorý mení spôsob našej práce – to všetko nás čaká v najbližších rokoch.
„Pred 200 rokmi menila svet veľká priemyselná revolúcia so svojim parným strojom. Dnes sú to dáta a digitalizácia, ktoré sú hýbateľom pokroku. Informácie sa stávajú najdôležitejším aktívom každého podniku a štátu. Kľúčová je preto schopnosť dáta zabezpečiť, analyzovať a základe ich vyhodnotenia ponúknuť zákazníkom či občanom zodpovedajúce služby,“ hovorí František Baranec, country manager Cisco Slovensko.
Umelá inteligencia a hĺbkové učenie – budúcnosť kybernetickej bezpečnosti
Rozsah kybernetických hrozieb už dnes narástol do takých rozmerov, že sa nedá zvládnuť ľudskými silami. Detekcia a neutralizácia hrozieb musí prebiehať automaticky. Preto sa stále častejšie využíva umelá inteligencia, ktorá sleduje a vyšetruje podozrivú internetovú premávku. S jej pomocou možno odhaliť útok skôr ako hackeri začnú kradnúť citlivé dáta. Bezpečnostné riešenia založené na umelej inteligencii sa neustále učia z enormných objemov dát, ktoré analyzujú. Dokážu sa naučiť, ako vyzerá normálne správanie v danej organizácii, určiť, čo je nežiaduce a reagovať na hrozby novým, efektívnejším spôsobom. Tento druh hĺbkového učenia umožňuje automatizovať obranu proti novým a dosiaľ neznámym hrozbám. Spoločnosť Cisco využíva umelú inteligenciu na tvorbu sietí so schopnosťou sebaobrany, ktoré automaticky detegujú potenciálne hrozby a podniknú potrebné kroky.
Cloudové nástroje – noví kolegovia v práci
V prieskume 2016 Harvard Business Review 72 % vrcholových manažérov uviedlo, že dôležitosť efektívnej tímovej komunikácie za posledné dva roky vzrástla. Podľa 68 % respondentov narástla aj dôležitosť spolupráce s externými subjektmi vrátane partnerov, dodávateľov, zákazníkov a konzultantov ako aj s kolegami v iných lokalitách. Nástroje na spoluprácu pritom často nie sú integrované s inými podnikovými procesmi a nezodpovedajú štýlu práce používateľov. V praxi to znamená, že nebývajú príliš využívané. Medzi najlepšie hodnotené nástroje vo vyššie spomínanej štúdii patrí delenie sa o súbory, videokonferencie a portály na správu podnikového obsahu. Budúca generácia nástrojov na spoluprácu bude cloudová, zameraná primárne na mobilné využitie a otvorená integrácii s rôznymi zariadeniami.
Fog computing – pevný základ smart miest
V roku 2017 bude pokračovať rozvoj takzvaného fog computingu, ktorý prenáša výhody cloudu aj na okraje siete. Fog computing bude nachádzať uplatnenie v inteligentných mestách, kde i najvzdialenejšie zariadenia budú mať výpočtovú kapacitu, možnosť ukladať dáta a sieťové funkcie s cieľom zlepšiť mestské služby – napríklad riadenie dopravy, smart osvetlenie, bezpečnosť alebo parkovanie. Fog computing môže napríklad zmierniť dopravné zápchy v prípade nehody. Dáta z prepojených vozidiel sú okamžite vysielané do semaforov, ktoré na základe vopred určeného algoritmu upravia riadenie dopravy, aby bol dopad nehody na premávku čo najmenší.
Rozšírená realita – prienik so skutočným svetom
Prienik rôznych dimenzií je niečo, s čím sa budeme v roku 2017 stretávať čoraz častejšie. Čisto internetoví predajcovia zavádzajú kamenné obchody (napríklad kníhkupectvo Amazon a Amazon Go). Aplikácia Pokémon Go zasa pritiahla pozornosť más k rozšírenej realite a mnohí tak trávili chôdzou po parkoch viac času ako kedysi. Technológie sú dnes dostupné takmer každému. Podobne ako smartfóny a tablety, aj nové platformy založené na otvorenom softvéri umožňujú inovovať spôsoby využitia technológií vo fyzickom i virtuálnom priestore.
Internetová premávka – masívny nárast používateľov i prenesených dát
V roku 2020 dosiahne počet používateľov internetu 4,1 miliardy. Nebudú to ale len ich počítače, ktoré vygenerujú obrovské množstvo dát. V roku 2020 bude totiž 71 % celkovej IP premávky pochádzať zo zariadení iných ako sú PC, napríklad zo smartfónov, tabletov a televízií. Výrazne k rastúcej IP premávke prispieva internet vecí. V rovnakom roku sa počet pripojených zariadení vyšplhá na 50 miliárd. Aplikácie ako kamerový dohľad, smart merače spotreby, digitálne pomôcky na sledovanie zdravotného stavu a komunikácia machine-to-machine vytvárajú rastúce objemy dát a kladú nové nároky na siete.
Pripravené siete – základ úspešnej digitalizácie
V budúcnosti musí byť pripojenie na sieť jednoduché. Podobne ako celosvetová sieť WWW umožnila využitie internetu takmer pre kohokoľvek, aj podnikové siete prechádzajú na otvorený model. Sieť pripravená na digitálny vek ponúka riadenú automatizáciu a analýzu dát v reálnom čase, virtualizáciu sieťových funkcií a neobmedzenú škálovateľnosť cloudu. Ako otvorená, softvérovo definovaná sieť podporuje digitálnu transformáciu? Poskytuje cenné informácie zo sieťovej premávky, automatizuje procesy a chráni pred hrozbami. Sieťové zariadenia tak budú schopné detegovať miesto, kde prasklo potrubie a uzatvoriť ho alebo zaistia preventívnu údržbu v priemyselných prevádzkach.
