Záujem podnikov zo Slovenska o úverovanie v tomto roku prevyšuje priemer eurozóny.
Na konci októbra banky zaevidovali 4,7-percentný medziročný rast objemu poskytnutých úverov. Odborníci na korporátne financovanie v ČSOB očakávajú, že v budúcom roku bude medzi firmami prevládať konzervatívnejší prístup, aj vplyvom viacerých kľúčových externých aj interných faktorov.
Rok 2016 priniesol výrazný tlak na ceny úverov nielen v retaile, ale aj v korporátnom financovaní, čo potvrdzujú aj štatistiky Národnej banky Slovenska. „Napríklad v októbri dosiahol priemerný úrok pri úveroch pre firmy historicky najnižšiu úroveň, 1,7% p.a. Pre porovnanie, pred piatimi rokmi, v októbri 2011 bol priemerný úrok presne dvojnásobne vyšší. Podpísala sa pod to najmä politika lacných peňazí, ako aj veľmi silná konkurencia medzi bankami. V prípade podnikovej klientely domácim finančným sprostredkovateľom konkurujú aj zahraničné inštitúcie, prípadne sa veľké firmy dokážu financovať aj vnútropodnikovo. Situácia na trhu zatiaľ hrá v prospech klientov a tlačila na pokles sadzieb,“ približuje hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Úroky sa tak nachádzajú aj pod priemerom eurozóny. Napríklad pri veľmi často využívaných revolvingových úveroch a kontokorentoch dosahovala priemerná sadzba na Slovensku úroveň 2,3% p.a, zatiaľ čo priemer eurozóny bol 2,5% p.a. Pre porovnanie, firmy v Nemecku či v Belgicku si požičiavali drahšie.
Firmy si požičiavali viac
Počas posledných mesiacov roka už pravidelne stúpa záujem firiem o úvery. Ku koncu októbra mali požičaných spolu 17,11 miliardy eur, a to je o 4,7% viac ako pred rokom. V tempe rastu úverovania sa tak dostali nad priemer eurozóny (1,7% p.a).
„V októbri a novembri záujem firiem o úvery každoročne rastie, pretože firmy sa pripravujú na ďalšiu sezónu a intenzívne využívajú prevádzkové úvery,“ vysvetľuje riaditeľ Divízie korporátnej klientely ČSOB Karol Farkaš.
Situácia na trhu a atraktívne úrokové sadzby však hrali podnikom do karát počas celého roka. „V ČSOB sme zaznamenali záujem firiem o úvery najmä v oblasti financovania rezidenčných a komerčných nehnuteľností. Banky v tomto roku tiež podporovali významné infraštruktúrne projekty,“ vysvetľuje Farkaš. Príkladom je výstavba D4/R7. Na financovaní obchvatu participuje viacero bánk a medzi nimi ako jediná komerčná banka so sídlom na Slovensku aj ČSOB.
Farkaš zároveň predpokladá, že v roku 2017 budú z pohľadu záujmu o úverovanie dominovať najmä firmy a projekty z oblasti priemyslu a infraštruktúry. „Očakávame, že v budúcom roku budú klienti z korporátnej oblasti konzervatívnejší, náš odhad rastu slovenského úverového trhu je medzi dvomi až štyrmi percentami. Ako zaujímavá sa bude určite javiť oblasť automobilového priemyslu. Zatiaľ nie je jasné, z akých zdrojov bude nová britská automobilka financovať svoje podnikanie a do akej miery využije podporu domácich bánk. Zároveň s touto investíciou dôjde aj k zvýšeniu výrobných kapacít dodávateľov pre automobilový priemysel, čo bude mať pozitívny vplyv na rast firemných úverov,“ približuje. V budúcom roku možno tiež očakávať dočerpanie úverov na väčšie rozbehnuté projekty, napríklad v chemickom odvetví.
V roku 2017 sa predpokladá tiež naštartovanie čerpania eurofondov z nového programového obdobia, ktoré podporia investície a fungovanie firiem na Slovensku.
Voľby, Trump aj brexit
V roku 2017 budú na slovenské firmy vplývať viaceré vonkajšie faktory, s dosahom na dopyt. Nemci aj Francúzi si budú voliť nových zástupcov. Netreba zabúdať ani na to, že Briti a Brusel začnú premietať do praxe výsledky júnového referenda. „Ide o tri najväčšie ekonomiky EÚ, do ktorých naši exportéri vyviezli vlani tovar v objeme viac ako 10 miliárd eur. Je to tretina celkového vývozu zo Slovenska. Významná politická zmena by mohla mať eventuálne vplyv dôveru spotrebiteľov, či podnikov v západnej Európe a následne tak ovplyvniť aj slovenskú ekonomiku a zamestnanosť,“ zdôrazňuje hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
V januári 2017 nastúpi do funkcie aj nový americký prezident. „Politika Donalda Trumpa bude mať samozrejme vplyv na ďalšie formovanie vzťahov medzi najväčšou ekonomikou sveta a starým kontinentom a teda sprostredkovane aj na fungovanie firiem v Európe. Jeho rétorika sa zatiaľ javí ako protrhová, uvidíme však, aké budú jeho kroky po nástupe do úradu,“ uzatvára M. Gábriš.
