Z celkovej alokácie určenej pre Slovensko na aktuálne programové obdobie 2014 – 2020 je vo vyhlásených výzvach a vyzvaniach už viac ako 90 percent, čo je už takmer 14 miliárd eur z celkových 15 miliárd. Informoval o tom podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši na zasadnutí Národného monitorovacieho výboru pre európske fondy. Zasadnutie výboru sa konalo v utorok 9. októbra v Žiline.
Cieľom, resp. úlohou monitorovacieho výboru je sledovať a najmä vyhodnocovať realizáciu cieľov politiky súdržnosti v aktuálnom programovom období, ako aj dozerať na stav implementácie jednotlivých operačných programov. Slovensko v aktuálnom programovom období implementuje 12 operačných programov vrátane programu rozvoja vidieka, programu Technická pomoc a dvoch cezhraničných programov Slovensko – Česká republika a Slovensko – Rakúsko. Národný monitorovací výbor má 53 členov, medzi ktorými sú zástupcovia štátnej správy, samosprávy, hospodárskych a sociálnych partnerov, ako aj tretieho sektora. Na jeho zasadnutí bývajú ako pozorovatelia prítomní aj zástupcovia Európskej komisie (EK).
Vo výzvach a vyzvaniach, ktoré sú v súčasnosti vyhlásené, je 13,95 miliárd eur, toto číslo je aktuálne k 30. septembru. V zmluvách na projekty je 46,93 percenta alokácie, a teda 7,26 miliardy eur. Celkové čerpanie v rámci všetkých fondov, z ktorých putujú na Slovensko peniaze, predstavuje číslo 16,01 percenta, čo je 2,45 miliardy eur. „Do konca roka 2018, v zmysle plánov jednotlivých operačných programov, očakávame čerpanie na úrovni 20 percent,“ uviedol vicepremiér. Najmä v rokoch 2014 až 2016 bolo počiatočné tempo čerpania nízke.
Slovensko má pred sebou ešte päť rokov na implementáciu aktuálneho programového obdobia. Podľa pravidla n+3 môžu členské štáty uzatvárať zmluvy a rozdeľovať financie z európskych fondov až do roku 2023. Pravidlo n+3 však každému členskému štátu tiež určuje sumu, ktorú musia každý rok vyčerpať. „Na Slovensku máme aj programy, ktoré svoju minimálnu hranicu čerpania určenú na tento rok už splnili. Je to Operačný program Ľudské zdroje, Operačný program Integrovaná infraštruktúra a Operačný program Technická pomoc,“ vysvetlil podpredseda vlády. Na druhej strane, Operačný program Výskum a inovácie je rizikový, pretože si stále nesie záťaž z minuloročného pozastavenia vyhlásených výziev.
Okrem stavu čerpania a implementácie operačných programov sa monitorovací výbor venoval i témam podpory smart cities či plneniu Akčného plánu na posilnenie transparentnosti a zjednodušenia implementácie európskych fondov.
Členovia výboru sa venovali i príprave budúceho programového obdobia na roky 2021 – 2027. Zhodli sa na tom, že pre hospodársky rast a rozvoj regiónov je podstatné, aby do nich Európska komisia smerovala investície na základe ich špecifických potrieb. Slovensko sa tak bude okrem iného snažiť v diskusiách s komisiou vybojovať tematickú flexibilitu pri využívaní európskych fondov. „Financie, ktoré k nám z únie prúdia, sú pre náš ďalší rozvoj kľúčové, pričom vplyv majú i na rast HDP,“ poznamenal Richard Raši s tým, že v roku 2003 dosiahol HDP na obyvateľa 55 percent priemeru únie, dnes to je už 77 percent. Takisto, jedno euro investované na Slovensku do roku 2015 vytvorilo ďalšie dve eurá HDP.
Zástupcovia operačných programov na zasadnutí predstavili konkrétne úspešné projekty, ktoré financovali práve z eurofondov. Po skončení rokovania sa všetci členovia výboru spoločne presunuli na Budatínsky hrad, ktorý je práve jedným z takýchto úspešných projektov. Peniaze z Európskej únie putovali na jeho rekonštrukciu i na obnovu, ale aj na vnútorné priestory zámku.
