Z pohľadu vyhliadok ekonomickej výkonnosti je Slovensko v konkurencii 180 krajín sveta na 47. mieste.

Z krajín V4 sme sa síce v celkovom rebríčku umiestnili poslední, ale zaznamenali sme najväčší posun smerom vpred. V medziročnom porovnaní to bolo až o 11 priečok. Našou najslabšou stránkou je pilier ľudský kapitál, ktorý berie do úvahy najmä úroveň a systém vzdelávania. Najvýraznejšie zlepšenie sme zaznamenali v  pilieri infraštruktúra. Tieto zistenia vyplynuli z výsledkov štúdie KPMG UK The Growth Promise Indicator 2019.

Naše celkové skóre sa podľa tohto reportu medziročne zlepšilo z 5,04 na 5,90 z 10 možných. Za  najsilnejšiu stránku Slovenska považujú autori štúdie otvorenosť ekonomiky, kde sme dosiahli skóre 8,72 bodu. Tento pilier berie do úvahy ukazovatele ako priame zahraničné investíciie a celkový obchod krajiny. Najvýraznejšie zlepšenie sme zaznamenali v pilieri infraštruktúra – takmer o 2 celé body. Z minuloročných 4,65 sme aktuálne na úrovni 6,50 bodu.

Naopak najnižšie skóre sme opäť zaznamenali v pilieri ľudských zdrojov, do ktorého sa započítavajú faktory ako pomer ľudí so základným, stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, výsledky vedomostných testov a priemerná dĺžka života. Z možných 10 bodov Slovensko dosiahlo 5,14 bodu. Oproti minulému roku sme však aj v tomto pilieri zaznamenali výrazné zlepšenie. V roku 2018 sme totiž v tomto pilieri skórovali na úrovni podpriemerných 3,66 bodu.

Na vrchole celkového rebríčka sa umiestnilo Švajčiarsko, pričom európske krajiny obsadili až štyri miesta v prvej päťke. Jedinou krajinou, ktorá prelomila dominanciu štátov zo starého kontinentu je Singapúr na treťom mieste. Zo susedných krajín sa najvyššie umiestnilo Rakúsko na 19-tej priečke. Českej republike patrí 27. pozícia, Poľsko sa umiestnilo na 37. mieste a Maďarsko na 43. pozícii. Podrobnejšie výsledky za spomínané krajiny sú v tabuľke nižšie.

„ Mnoho krajín stále zaostáva v dôležitých ukazovateľoch, ako napríklad transparentnosť politiky a kvalita regulácií. Práve zlepšenie v týchto oblastiach môžu viesť k širším zmenám, ktoré sú základom budúceho rastu krajiny,“ uzatvára Yael Selfin, hlavná ekonómka KPMG vo Veľkej Británii a autorka štúdie.

Tab. 1 – Výber z celkového rebríčka – SR a susedné štáty                                              

Umiestnenie v rebríčku

(posun oproti 2018)

KrajinaCelkové skóre

 

Makro-ekonomická stabilita

 

Otvorenosť ekonomiky

 

Infraštruktúra

 

Sila verejných inštitúciíĽudský kapitál
19. (+0)Rakúsko7,454,745,687,367,887,83
28. (- 1)Česko6,947,218,957,006,357,43
35. (+2)Poľsko6,216,205,696,535,297,71
38. (+5)Maďarsko6,114,888,896,665,037,04
47  (+11)Slovensko 5,906,158,726,505,465,14

O štúdii

Štúdia The Growth Promise Indicator (“GPI”)  pokrýva 180 krajín a od roku 1997 sleduje ich výkonnosť ekonomiky na základe relevantných akademických štúdií a výsledkov biznis prieskumov. Dvadsaťšesť indikátorov je rozdelených do piatich kľúčových pilierov. Každý pilier bol vypočítaný v rozmedzí od 0-10 z hodnoty príslušnej premennej.

Konkrétne sa posudzovala:

  • 1)  Makroekonomická stabilita – vrátane miery vládneho deficitu a štátneho dlhu,
  • 2)  Otvorenosť ekonomiky – vrátane prílevu priamych zahraničných investícií a výkonnosti obchodu,
  • 3)  Kvalita infraštruktúry – zahŕňa od prepravy cez technológie až po dostupnosť finančných služieb,
  • 4)  Ľudský kapitál – berie do úvahy priemernú dĺžku života a úroveň vzdelávania,
  • 5) Kvalita verejných inštitúcií – vrátane kvality regulácie, transparentnosti a efektívnosti využívania verejných financií, obchodné právo a nezávislosť súdnictva.

Značky: