V minulej časti RETRO blogu sme spomínali na kompaktný fotoaparát FUJI DL-80, ktorý robil takmer všetko za vás. Dnes sa opäť prenesieme do sveta mobilných telefónov, ktoré v každom z nás zanechali nejakú spomienku.
Spomienka to môže byť príjemná a možno aj negatívna, to necháme na vás. Ako už viete, týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova. Dnes nahliadneme do roku 2007, presnejšie do jeho prvej polovice, kedy bol oficiálne dostupný mobilný telefón Nokia 6300 (fínskou spoločnosťou Nokia bol predstavený na jeseň roku 2006). A viete čo zaujímavé sa ešte v roku 2007 udialo? Bolo to spustenie prevádzky služieb, vtedy tretieho slovenského mobilného operátora – O2. Ak sa nemýlime, tak Nokia 6300 bola neskôr zaradená v ponuke tohto operátora.
Poďte sa spoločne s nami pozrieť, čo ďalší elegantný mobil kompaktných rozmerov ponúkol. Nokia 6300 zaujme na prvý pohľad svojím spracovaním, ktoré je kvalitné a konštrukciu dopĺňajú prvky z kovu. Presnejšie predný a zadný kryt. Kov to ale nie je taký, aký poznáme z dnešných smartfónov, tu je použitá klasická nerezová oceľ, ktorá toho veľa vydržala. Veď aj redakčná „šesťtisíctristovka“ je stále zachovalá a v plne funkčná. Materiálové vyhotovenie bolo z kovu a plastu. Rozmery zariadenia sú 106 × 44 × 12 mm s hmotnosťou 91 gramov, tu nie je o čom diskutovať, do vrecka ako stvorený.
Ovládacie prvky sú také, na aké sme boli u Nokie zvyknutí. Pod displejom je dvojica kontextových tlačidiel, pod nimi tlačidlá ukončenia a prijímania hovoru (červené /zelené). Medzi nimi má svoje miesto štvorsmerové tlačidlo (navigačné) s potvrdzovaním v strede. Pod ponukou kontextových tlačidiel sa nachádza alfanumerická klávesnica, ktorá farebne ladí s kovovým krytom. Písanie na tejto klávesnici bolo pohodlné a rýchle, nakoľko majú tlačidlá dobrú spätnú odozvu. Klávesnica je kompletne podsvietená na modro, čo je efektné, ale aj dobre viditeľné. FOTO
Ľavá strana telefónu je prázdna, teda okrem notifikačnej diódy, ktorá sa nachádza aj na opačnej strane v rovnakej výške.
Pravá strana hostí dvoj-tlačidlo regulácie hlasitosti, ktoré bolo kvôli dizajnu zapustené až moc hlboko a zle sa nahmatávalo.
Vrchná časť ukrýva tlačidlo napájania (zap/vyp) a v spodnej časti sú konektory pre nabíjanie, dátové prenosy a 2,5 mm audio výstup (miniUSB konektor má plastovú krytku).
Napokon zostala zadná strana, v ktorej sa ukrýva 2 Mpx fotoaparát a vedľa neho hlasný reproduktor.
Displej, ktorý dával zmysel. 2-palcový QVGA TFT LCD displej s rozlíšením 240 × 320 Px (200 ppi) bol dobre čitateľný, dostatočne jemný a zobrazoval až 16,7 milióna farieb. Jemnosť je dostatočná ešte aj dnes a „raster“ takmer nevidieť. Nechýbal mu aktívny pohotovostný režim, šetrič displeja, úsporný režim, zobrazené logo operátora a v ponuke sa nachádzala aj zmena veľkosti písma. V základnom zobrazení ste videli stav batérie, silu signálu, čas a pohotovostný režim – ak bol aktívny.
2 Mpx fotoaparát, s ktorým sa dalo fotiť a ešte aj dnes urobí fotku, na ktorú sa dá pozrieť. Fotografie zhotovoval v max. veľkosti 1600 × 1200 Px. Video v max. veľkosti 176 × 144 Px. Kvalitu snímok a videa bolo možné nastaviť v troch stupňoch – základná, normálna a vysoká. Nastaviť sa dal aj čas zobrazenia snímky po jej zhotovení, a takisto predvolený názov snímok. Úložisko snímok ste si mohli vybrať medzi internou pamäťou alebo pamäťovou kartou. Fotografiu ste mohli ihneď po nasnímaní odoslať pomocou MMS správy, avšak s orezaním na 640 × 480 Px. Menšou nevýhodou bolo fotografovanie na výšku, bez možnosti zmeny.
Menu bolo také, na aké sme boli zvyknutí z predchádzajúcich modelov. Avšak, malo aj niekoľko možností zobrazenia – zoznam, ikony, ikony s menovkami a záložky. Nám sa osvedčili klasické ikony, ktoré boli na „veľkom“ displeji zobrazené všetky, bez nutnosti posúvania. Menu sa skladalo z desiatich ikon a ich prehľad si môžete v nasledujúcom videu.
Písanie SMS bolo vďaka dobrej klávesnici radosťou. Výhodou bolo zobrazenie príjemcu a textu na jednej obrazovke (v rozličných ikonách). Do jednej SMS sa zmestilo až 1000 znakov, ktoré boli následne rozdelené a zaúčtované ako viac správ. Nechýbalo tu ani rýchle písanie pomocou T9.
MMS správy boli nástrojom na rýchle zdieľanie fotografií a fungovali veľmi dobre. Klasická MMS umožňovala odoslať fotku alebo zvuk, avšak fotografiu vo veľkosti max. 640 × 480 Px. Ak ste chceli poslať fotografiu v plnej veľkosti, teda do max. 300 kB, stačilo použiť položku MMS plus. Celková ponuka správ sa skladala z – textová SMS, MMS, MMS plus, blesková SMS a zvuková správa.
Kontakty boli viacpoložkové (aj s fotografiami) a samozrejmosťou boli skupiny volajúcich, ktoré ste mohli upravovať podľa vlastných potrieb. Pamäť dokázala uchovať až 1000 kontaktov, čo bolo prijateľné pre väčšinu používateľov. Zoznam bol usporiadaný – meno/priezvisko, meno/číslo alebo meno/snímka. Dostupná bola aj rýchla voľba konkrétnych kontaktov – dlhým stlačením kláves 1 až 9.
Telefonovanie bolo vďaka kvalitnému slúchadlu bezproblémové a počuli ste druhú stranu aj na miestach s vyšším ruchom. Hovor bolo možné aj nahrávať (max. dĺžka 60 min). Nechýbal denník hovorov, ktorý zobrazoval prijaté, neprijaté a volané čísla. Taktiež informácia o dĺžke hovoru potešila.
Email, ako Java aplikácia bol prítomný, ale použitie bolo na nízkej úrovni. Chýbala automatická kontrola (sťahovanie) prijatých emailov, a taktiež mala aplikácia zásadné problémy s veľkosťou príloh nad 300 kB. Email bol dobre použiteľný na textovú komunikáciu s malými prílohami – do 300 kB, vtedy fungovalo všetko správne.
Konektivita, nástroje a hry. Na lokálny prenos dát je určený miniUSB konektor, s ktorým prepojíte mobil a počítač, pričom pohodlne prenášate súbory a médiá. Cez tento konektor sa telefón nenabíja. Bezdrôtový prenos dát zabezpečoval Bluetooth 2.0, infračervený port chýba. Nechýbalo však internetové/wapové pripojenie cez GPRS 4+2 a EDGE 4+2. Predinštalovaný prehliadač poslúžil, ale najlepšia (subjektívne) bola Java aplikácia – prehliadač Opera mini. Z nástrojov nechýbal opakovaný budík, nahrávač hlasu, kalkulačka, stopky a kalendár s mesačným náhľadom a pripomienkami, ktorý bol prepojený s pohotovostným režimom. Keďže telefón podporoval Java 2.0 aplikácie a hry, niekoľko z nich tu bolo aj predinštalovaných – Konvertor II, Snake III, Soccer 3D a SUDOKU 2. Ak sa nemýlime, tak by to mali byť všetky, z nášho zariadenia sú aplikácie vymazané. Operačný systém Nokie 6300 je – Nokia Series 40 tretej generácie.
Médiá nesmú chýbať a v tomto telefóne ste prehrali zvuk vo formáte – MP3, MP4, AAC, eAAC+ a 64-hlasé MIDI melódie. Video podporovalo formát 3gp. Výhodou bolo FM rádio, ktoré fungovalo výborne, ale až po pripojení slúchadiel, tie slúžili ako anténa.
Notifikačné LED diódy na ľavej a pravej strane zariadenia vás upozornili na všetky zmeškané udalosti, čo bolo neuveriteľne návykové a dobre to vyzeralo. Svietili, resp. blikali na modro.
Pamäť samotného zariadenia dosahovala kapacitu 7 MB + telefón podporoval microSD karty do max. kapacity 2GB.
Batéria typu BL-4C (Li-ion) mala kapacitu 860 mAh. Jej výdrž bola výborná a pri bežnom používaní telefónu dosahovala výdrž 3 – 4 dni.
Tak čo poviete, aj vám sa páčila Nokia 6300? Nám určite, bol to jeden z telefónov, ktorý má v našej pamäti čestné miesto. Ako si na toto zaradenie spomínate Vy?
Sme na konci ďalšieho RETRO blogu – Zaspomínajte si s TOUCHIT. Veríme, že aj táto časť vo vás vyvolala trochu nostalgie a spomienok na zaujímavé zariadenie. V RETRO blogu pokračujeme a novú časť čakajte už o týždeň. Ďakujeme za vašu pozornosť.
Ak ste niektorú časť RETRO blogu vynechali, všetky nájdete pod rovnomenným názvom – Zaspomínajte si s TOUCHIT.
