Ak by ste náhodou zabudli, tak vám pripomíname, že týždeň ubehol ako voda a RETRO blog tu máme znova. Poďte si spoločne s nami zaspomínať na technológie a telefóny časov minulých. Dnes sa vrátime späť, „len“ o 7 rokov, do roku 2009.

Tento rok bol taktiež zaujímavým. Okrem toho, že 1. januára 2009 bolo na Slovensku oficiálne zavedené euro, bol v januári tohto roku predstavený aj nový model mobilného telefónu spoločnosti Sony Ericsson – Sony Ericsson c510. Tento model patril do strednej triedy telefónov, a preto sa aj pomerne dobre predával. U operátorov bola možnosť ho kúpiť už za 1 euro, v hotovosti stál cca 240 eur. Stredná trieda telefónov s dobrým pomerom cena/výkon bola vždy najžiadanejšia, inak tomu nebolo ani vtedy, ani dnes. No vráťme sa späť k „cé-päťsto-desine“ a k tomu, čo tento „eurový“ mobil dokázal a čím disponoval.

20160906_164654

Telefón vynikal dobre spracovanou a pevnou konštrukciou. Bol pomerne tenký (strieborno čiernej farby), mal nerušivý a elegantný dizajn s aktívnym krytom fotoaparátu v zadnej časti. Tento patent bol dômyselne spracovaný a aj po rokoch funguje bez najmenšieho problému, či náznaku „rozpadnutia“ sa. Jeho výhoda spočívala vo vždy čistom a nepoškriabanom objektíve fotoaparátu, a taktiež v jeho „rýchlom“ spustení. Avšak, ak ste ho chceli naozaj rýchlo otvoriť, potrebovali ste ten správny hmat, koľajničky krytu sú totiž veľmi tuhé. (Podobné riešenie aktívnych krytov fotoaparátu používala Nokia napr. N73)

Od krytu sa presuňme k tomu, čo bolo pod ním. Áno, bol to povestný Cyber-shot fotoaparát. Síce nie úplne najlepší, ale prívlastok mal. Rozlíšenie tohto fotoaparátu je 3,2 Mpx (2048 × 1536 Px). Nechýba mu autofocus (zaostrovanie), či dve (nažltlé) LED diódy na prisvietenie. Záznam videí prebiehal v rozlíšení 320 × 240 Px – 30fps. Výsledné fotografie a videá nevyzerali zle, boli „pozerateľné“, ale nebolo to to najlepšie, čo Sony Ericsson v tej dobe ponúkal. Problémom bolo aj to, ak ste s telefónom pri fotení len minimálne pohli, snímka bola ihneď rozmazaná. V nastaveniach fotoaparátu sa nachádzalo viacero režimov fotografovania, nastavenie rozlíšenia, LED blesku, samospúšte, merania expozície, vyváženie bielej a samozrejme tu boli aj štandardné efekty.

Veľkou výhodou bola samostatná hardvérová spúšť fotoaparátu v pravej bočnej stene. Je dvojpolohová a výborne sa s ňou pracovalo. Toto sa u zariadení Sony zachovalo dodnes, čo chválime. Pre ešte jednoduchšie a rýchlejšie ovládanie fotoaparátu jednou rukou sa dali použiť aj tlačidlá 3, 6, 9 a mriežka. Po zhotovení snímky a prechode do galérie bolo niekoľko možností spracovania fotografie. Mohli ste ju zväčšovať, priradiť jej efekt, poslať ako MMS, e-mail, poslať na WEB, poslať cez Bluetooth alebo aj zdieľať na Facebook, ak ste ho mali nainštalovaný. Ak ste zhotovili video, mohli ste ho ihneď odoslať na YouTube.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Ovládanie tohto telefónu bolo a je jednoduché. Pod displejom je na bielo podsvietená alfanumerická klávesnica, štyri kontextové tlačidlá, veľké štvorsmerové tlačidlo s potvrdením výberu v strede, a taktiež nechýbajú dva chrómom zvýraznené „telefóniky“. Tlačidlo ukončenia hovoru slúži zároveň aj ako napájacie a štvorsmerové tlačidlo malo funkciu rýchleho prístupu, podľa osobitého nastavenia používateľa. Všetky tlačidlá boli dobre hmatateľné s dobrou odozvou. V pravej bočnej stene sa nachádza dvoj-tlačidlo hlasitosti a dvojpolohová spúšť fotoaparátu. V ľavej stene zariadenia sa nenachádzajú žiadne ovládanie prvky, iba fast-port a slot pre atypickú pamäťovú kartu.

A čo displej? Ten bol samozrejme nedotykový, aktívny TFT LCD s veľkosťou 2,2-palca (34 × 35 mm). Rozlíšenie mal 240 × 320 Px (182 ppi) s 262 144 farbami, čo ho radilo medzi priemer. Aj napriek tomu bol slušnej kvality, dobre čitateľný, a to aj na priamom slnku. Jas displeja bol regulovateľný, avšak nie automaticky.

20160906_165005

Operačný systém zariadenia bol vlastný, postavený na platforme A200. Ponúkal klasické prostredie vtedajších Sony Ericsson telefónov. Menu bolo zložené z mriežky 12 ikon, ale to sa dalo zmeniť na kruhové otáčanie, či zobrazenie po samostatných ikonách. Zo zaujímavých funkcií telefónu stojí za zmienku „pokročilý“  kalendár s mesačným, týždenným a denným náhľadom, zaznamenávanie úloh a poznámok, hlasový záznamník, časovač, stopky, kalkulačka, a taktiež pamäť kódov. Samostatná aplikácia bola na uskutočňovanie video hovorov a v položke „organizátor“, bol aj jednoduchý správca súborov. Ak ste potrebovali e-mail aplikáciu, bola tu. Síce jednoduchá, bez možnosti práce s dokumentami, no základné potreby používateľa pokryla. Nechýbala možnosť zmeny témy prostredia telefónu, nastavenie aktívneho šetriča obrazovky a pod.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Interná pamäť v Sony Ericsson c510 bola presne 100 MB s možnosťou rozšírenia o pamäťovú kartu Memory Stick microM2. Do telefónu bolo možné uložiť až 1000 viacpoložkových kontaktov, no celkový počet položiek nemohol presiahnuť číslo 7000. SMS a MMS správy, spolu s e-mail aplikáciou, boli obsiahnuté v jednej zložke s možnosťou uloženia na pamäťovú kartu. Táto možnosť bola často využívaná, nakoľko zdieľaná pamäť nebola veľká. Ak ste boli milovníci SMS správ, určite ste používali rýchle písanie pomocou funkcie T9. Tá bola taktiež spojená s rýchlym vyhľadaním kontaktov, priamo zo základnej plochy telefónu.

20160906_165139

Z multimédií, nakoľko toto bol „multimediálny“ telefón, je tu hudobný prehrávač (Mp3/AAC), prehrávač videí, rádio s RDS (rozpoznanie hranej stanice) a TrackID (rozpoznávanie hudby). Takisto má c510 podporu Java aplikácií, ktoré sa jednoducho inštalujú i sťahujú. O aplikácie tak „nebola núdza“. V našom redakčnom zariadení nechýba internetový prehliadač Opera mini, ktorá bola základom „bezproblémového“ surfovania na webe, Facebook a Facebook Chat. A viete, čo tento telefón ešte mal? Multitasking! Z dnešného pohľadu smiešny, ale bol. O zábavu sa postarali aj predinštalované hry, ktoré ste mohli doplniť o vlastné, stiahnuté.

V rámci konektivity tu bol Bluetooth 2.0, Fast-Port, mass storage, GPRS, EDGE, UMTS a HSDPA (max 3,6 Mbps). Zariadeniu chýbalo najmä Wi-Fi pripojenie a GPS modul. Batéria a jej výdrž bola skutočne dobrá. 3.6 V – BST Li-Polymérová batéria mala kapacitu 930 mAh a pri bežnej prevádzke telefónu vydržala aj tri dni na jedno nabitie. Z pohľadu pohotovostného režimu to bolo až do 400 hod.

Veľkým obmedzením pri „hlúpych“ telefónoch bola odlišnosť nabíjacích konektorov a konektorov na pripojenie slúchadiel.

Aj na tomto zariadení môžeme vidieť, ako sa doba mení, a ako rýchlo sa technológie posúvajú vpred. Alebo, jednoducho povedané, telefóny to majú skutočne ťažké. Napr. 7 ročné auto považujeme za normálnu vec, ktorá ešte čo to zvládne a poslúži, no o sedem ročný telefón „ani bicykel neoprieme“, nie to ho ešte aktívne používať.

A týmto subjektívnym „výlevom“ sme sa opäť dostali k ďalšiemu záveru témy spomienok na RETRO zariadenia, ktorá je veríme, že príjemným čítaním a zároveň aj príjemným obnovením spomienok na tieto skvosty a technológie. Tešíme sa na vás opäť o týždeň s ďalšou RETRO témou.

Viac k téme RETRO:

Zaspomínajte si s TOUCHIT: Siemens MC60

Zaspomínajte si s TOUCHIT: Nokia N73

Zaspomínajte si s TOUCHIT: Sony Ericsson T630

Zaspomínajte si s TOUCHIT: Nokia 3310

Zaspomínajte si s TOUCHIT: Siemens S6