Zhruba 2000 rokov bola považovaná za vyhynutú, ale najnovšie výskumy preukazujú, že možno sa jej podarilo prežiť v Turecku.
Jej sadenice boli také vzácne, že sa za ne platila rovnaká cena ako za striebro, či niekedy až za zlato. Starovekí Gréci jej hrubú stonku a zlatisté okvetné lístky drvili, pražili, dusili či varili, aby ich pridávali do jedla, liečiv a dokonca do antikoncepcie.
Touto rastlinou je silfion (v origináli silphion či silphium), ktorý je malou historickou záhadou. Prvýkrát bol zdokumentovaný v siedmom storočí pred naším letopočtom na pobreží Kyrenaika na území dnešnej Lýbie, avšak písomné pramene ho spomínajú len zhruba 700 rokov.
Ako posledný o tejto rastline písal rímsky kronikár Plínius Starší, podľa ktorého sa v prvom storočí nášho letopočtu našla len jediná stonka rastliny, ktorá bola odovzdaná cisárovi Nerovi už iba ako kuriozita. Odvtedy, teda zhruba 2000 rokov, bola považovaná za vyhynutú.
Bádatelia ju síce v stredoveku hľadali na troch kontinentoch, avšak bezvýsledne. Preto boli historici presvedčení, že silfion je nenávratne stratený a považovali ho za prvý zdokumentovaný prípad vyhynutia nejakého druhu rastliny či živočícha.
Vedec z Istanbulskej univerzity Mahmut Miski však verí, že najvyhľadávanejšiu rastlinu staroveku znovu objavil. Je presvedčený, že je ňou Ferula drudeana (po slovensky feruľa), rastúca napríklad na hore Hasan v tureckej Anatolii. Je to síce takmer tisíc kilometrov od miest, kde pôvodne rástla, ale stále ide o Stredomorie, dokonca o lokality, kde kedysi žili Gréci, ako napríklad známy kraj Kapadócia.
Výskumník porovnal nájdenú rastlinu s vyobrazením silfionu na starogréckych minciach a s informáciami v dávnych botanických textoch. Všimol si, že obe majú rovnako hrubý rozvetvený koreň a žlté kvety.
Zdroj: Wipipedia.org/Wikipedia CommonsPreukázané prospešné účinky
Nejde však len o nejaké vizuálne porovnanie. Miski získal grant na preskúmanie vzoriek Feruly drudeany, ktorý preukázal prítomnosť asi 30 sekundárnych metabolitov s možným lekárskym využitím. Medzi zložkami obsiahnutými v rastline sú mnohé s preukázanými protirakovinovými, protizápalovými a antikoncepčnými účinkami, čo opäť naznačuje, že by mohlo ísť o bájny silfion. Vedec navyše verí, že nové analýzy preukážu ďalšie zdraviu prospešné zložky.
No a do tretice, podľa miestnych obyvateľov ovce a kozy na hore Hassan rady obhrýzajú listy tejto rastliny, čo tiež vo svojej prírodopisnej encyklopédii Historia Naturalis spomína Plínius Starší. Okrem toho, silfion v Kyrenaike vraj začínal rásť po silných jarných lejakoch a Miski zistil, že rovnako začína bujnieť aj v Kapadócii po výdatných aprílových zrážkach, keď rýchlo dosiahne výšku okolo 180 centimetrov.
No a prečo sa vlastne táto rastlina tak dlho považovala za vyhynutú? Hlavný dôvod je zrejme ten, že rástla na pomerne malom území (asi 201 x 56 km) a vo svojej domovine bola pre intenzívny zber vykynožená. Musela sa totiž zbierať vo voľnej prírode, keďže pestovať ju bolo náročné a minimálne dva pokusy vysadiť silfion na gréckej pevnine zlyhali. Problémy s tým mal aj Miski, ale napokon sa mu ju podarilo vypestovať v skleníku. Okrem zberu sa však ako príčina vyhynutia niekedy spomína aj postupná premena lokality, kde rástla, na púšť.
Preniesť semená silfionu sa tak možno podarilo starovekým Grékom do Kapadócie, ktorá má podobné klimatické podmienky. Pripúšťa to napríklad Erica Rowanová, docentka archeobotaniky na londýnskej univerzite Royal Holloway. Miskiho závery považuje za pravdepodobné a ako sama hovorí, nevidí dôvod, prečo by starovekí obyvatelia nemohli preniesť semená z Kyrenaiky do Kapadócie s podobným podnebím.
Na druhej strane treba spomenúť výhrady k Miskiho teórii, podľa ktorých sa zdá byť Ferula drudeana oveľa viac príbuzná iným anatolským druhom, než tým severoafrickým, odkiaľ by mala pochádzať. To, či je teda skutočne vzácnym silfionom, sa zrejme nikdy nepodarí stopercentne potvrdiť, pretože nám chýba vzorka pôvodnej rastliny na genetickú analýzu. V každom prípade môže byť Ferula drudeana nápomocná pri vývoji liečiv, vrátane tých s protirakovinovým účinkom.
Zdroje: Greekreporter.com, Nationalgeographic.com, Wikipedia.org
Prečítajte si tiež:
