Slováci si mesačne dokážu ušetriť v priemere 106 eur. Oproti ostatným sledovaným krajinám sme na druhom mieste po Rakúsku (245 eur). Tretí Česi si dokážu odložiť bokom mesačne 96 eur. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pri príležitosti Svetového dňa sporenia pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International.
„Oproti vlaňajšku viac šetria Maďari, v priemere o 10 eur mesačne. Vo všetkých krajinách sa našetrená suma zvyšovala, výnimkou bolo len Slovensko, kde sa situácia medziročne nezmenila. Slováci síce majú vyšší disponibilný príjem domácnosti, avšak za posledné dva až tri roky sa mnohým rodinám zvyšovali náklady na bývanie či stravu, čo im znemožňuje si ušetriť mesačne viac,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Okrem vyšších nákladov na život uviedlo 22 % respondentov, že ich plat zostal v tejto situácii nezmenený. Medzi ďalšie faktory nižšej schopnosti šetrenia Slováci uviedli zvýšené náklady pri založení si rodiny, rôzne nečakané výdavky (kúpa novej práčky, oprava auta a pod.), stratu zamestnania, splácanie dlhov či vyššie výdavky v prípade nečakaného ochorenia v rodine.
Koľko si mesačne odložia ľudia v jednotlivých krajinách (v eurách)
Pri detailnejšom pohľade na „slovenských“ 106 eur zistíme, že muži sú na tom z pohľadu sporenia výraznejšie lepšie ako ženy. Kým podľa rôznych zdrojov je zarábajú približne o 20 % viac, mesačne si odložia až o 30 percent viac (124 eur vs 87 eur).
„Najviac si mesačne odložia mladí ľudia do 29 rokov, a to až 114 eur. Dôvodmi sú nižšie náklady na život (mnohí stále využívajú mama hotel), zároveň sú však dosť zodpovední a môže im pomáhať aj situácia na pracovnom trhu – mnohým firmám chýbajú zamestnanci, sú ochotné platiť viac a mladí ľudia ochotnejšia menia zamestnávateľov či sa prípadne aj sťahujú za prácou,“ tvrdí Buchláková.
V posledných dvoch až troch rokoch klesol počet ľudí, ktorých finančná situácia sa zhoršila na aktuálnych 18 %. Súčasne sa zvýšil počet ľudí, ktorých sa situácia zlepšila, a to na 35 %. Pre 45 % Slovákov zostala finančná situácia v posledných dvoch až troch rokoch rovnaká.
Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Robí tak až 95 % ľudí. Sporíme si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy
(67 %). Na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovica Slovákov. Na lepší príjem v starobe si odkladá najviac Čechov (59 %), najmenej Chorvátov (14 %). Tretina Slovákov si necháva peniaze bokom na letnú či zimnú dovolenku, dve tretiny si šetria do budúcnosti bez konkrétneho cieľu.
„Na účely rekonštrukcie slúžia sporiace účty, ktoré sú u Slovákov obľúbeným bankovým produktom. Vďaka nim si pravidelným odkladaním aj menších súm vedia vytvoriť finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií. Zároveň si takto môžu dlhodobo pripravovať financie konkrétne ciele,“ vysvetlil Pavol Čelko, šéf produktov Slovenskej sporiteľne.
Čoraz viac Slovákov si odkladá peniaze práve na sporiaci bankový účet (67 %), nasleduje životné kapitálové poistenie (52 %), do dôchodkových pilierov (40 %), nehnuteľností (23 %) či do rôznych fondov a akcií (21 %). Slovenky si viac ako muži odkladajú peniaze na bankových účtoch, muži zase v porovnaní so ženami viac preferujú životné poistenie.
Koľko si Slováci dokázali ušetriť za posledných 6 rokov (v eurách)
Slovensko ako aj ostatné krajiny v EÚ kvôli kvantitatívnemu uvoľňovaniu peňazí zažilo a stále zažíva ešte obdobie nízkych úrokoch sadzieb, čo sa prejavilo aj na nižšom úročení ich vkladov.
„Reakcie ľudí na túto situáciu sa rôznia. Väčšina respondentov poskytla peniaze svojej rodine (45 %), zabezpečila si životné poistenie či dávala peniaze do súkromného dôchodku (44 %) alebo si ponechala svoje úspory na bežnom účte (44 %). Počet ľudí, ktorí nič nezmenili je nižší ako 10 %,“ doplnila Buchláková.
