Takmer polovica Slovákov nerozmýšľa pri bežných nákupoch potravín či oblečenia o cenách. Vyplýva to z unikátneho prieskumu Slovenskej sporiteľne. Na druhej strane tretina respondentov uviedla, že si na väčšie výdavky (spotrebiče, nábytok, dovolenky) šetrí alebo požičiava. V obchodoch sa nad cenami nezamýšľa viac mužov ako žien (51 vs. 45 %). Až 84 % Slovákov dobre pozná svoju finančnú situáciu a mesačné výdavky má pod kontrolou.
Takmer polovica Slovákov uviedla, že často minú viac peňazí ako pôvodne plánovali. „Celkovo sa však ukazuje, že Slováci sú viac konzervatívni. Až 73 % z respondentov zvyčajne dvakrát premýšľa pred tým, ako na niečo minie peniaze,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Zaujímavosťou je, že veľké rozdiely v nakladaní s peniazmi v rámci rôznych vekových kategórií neboli. Rovnako vo vekovej kategórii 15-29 rokov ako aj 30-49 rokov väčšina respondentov uviedla, že má nakladanie s peniazmi pod kontrolou a myslí na svoju budúcnosť. „Najzodpovednejšie k financiám z tohto pohľadu pristupujú ľudia vo vekovej kategórii 50+. Práve oni nakladajú s peniazmi konzervatívnejšie, avšak polovica z nich sa zaujíma o rôzne možnosti investovania,“ doplnila Buchláková.
Podiel Slovákov, ktorí pri bežných nákupoch nerozmýšľajú o cene tovarov (v %)
Zdroj: prieskum Slovenskej sporiteľne
Postoj Slovákov k investovaniu ako sú cenné papiere, akcie, dlhopisy či fondy sa v medziročnom porovnaní zlepšil. Štvrtina Slovákov má na investovanie kladný názor, približne polovica sa vyjadrila neutrálne a štvrtina má voči investovaniu negatívne nastavenie. Tri štvrtiny ľudí, ktorí by investovali do takýchto produktov, sa cítia dobre informovaní o rizikách spojených s investovaním peňazí do cenných papierov, akcií či dlhopisov.
„Približne 4 z 10 Slovákov považujú investičné produkty za dobrú alternatívu k sporiacemu účtu. Rovnaký počet respondentov tvrdilo, že banky vykonávajú dobrú prácu v poradenstve ako zaobchádzať s peniazmi a zvyšovať ich aktíva, rovnaký počet ľudí vie o rôznych možnostiach investovania peňazí,“ doplnila Buchláková.
Čoraz viac Slovákov si odkladá peniaze na sporiaci bankový účet (67 %), nasleduje životné kapitálové poistenie (52 %), do dôchodkových pilierov (40 %), nehnuteľností (23 %) či do spomínaných rôznych fondov a akcií (21 %).
„Šetriť, a ak je možné aj investovať, je rozumné z dlhodobého hľadiska. Ľudia by v tomto prípade mali myslieť na akúsi zálohu. Ideálne je mať finančnú rezervu aspoň na tri až 6 mesiacov, ktorá umožní prekonať nepriaznivé obdobie napríklad v prípade straty zamestnania či vážnejšej choroby alebo úrazu. Ak si už ľudia chcú požičiavať, tak zodpovedne, aby príjem nielenže vykryl mesačnú splátku, ale aby zostalo aj niečo navyše, čo sa odloží bokom,“ skomentovala Buchláková.
