Pandémia koronavírusu donútila mnohých Slovákov siahnuť po finančných rezervách. Na horšie časy však podľa štatistík* nemyslia štyria z desiatich ľudí, a tak naštartovať ich fungovanie môže byť o čosi náročnejšie. Kedy si začať vytvárať úspory do rezervy, ako správne postupovať a hlavne ako vytrvať? Pozreli sme sa aj na to, ako sa psychicky vyrovnať so zhoršenou finančnou situáciou.
Koronakríza spôsobila výpadok príjmov nejednej slovenskej domácnosti. Stres z peňazí je pritom jedným z najčastejších, ktoré ľudia bežne prežívajú. V aktuálnej situácii navyše môže byť jeho úroveň o čosi vyššia. Aj keď sa prijaté opatrenia vlády postupne uvoľňujú, dopady pandémie a pokles ekonomiky budeme pociťovať ešte nejaký čas. Obavy zo svojej finančnej situácie má každý druhý človek**.
„Ľudia nie sú neomylní a prirodzene robia aj chyby. Finančná oblasť je navyše špecifická v tom, že sa naše zlé rozhodnutia či nesprávne hospodárenie zvyknú opakovať. Zhoršenie našej ekonomickej situácie nemusí však nutne znamenať, že momentálny stav zostane trvalý a nemenný. Proces zmeny sa začína v okamihu, keď si naše chyby uvedomíme a snažíme sa z nich poučiť. To môžeme urobiť napríklad prostredníctvom štúdia informácií, poradenstva s odborníkmi, ale aj dlhodobou prácou na poznaní svojich návykov, myšlienok a automatických reakcií,“ hovorí psychologička Júlia Luptáková.
Práve ekonomické dosahy koronavírusu môžu mnohých priviesť k uvedomeniu si potreby cieleného vytvárania finančnej rezervy. Tí, ktorí mysleli na horšie časy už skôr, sú teraz vo výhode, a preto tri pätiny z nich plánujú sporiť aj naďalej tak ako doteraz, dokonca tretina ešte viac. Ostatní, ktorí si rezervy nevytvárali, majú teraz ideálnu príležitosť prehodnotiť svoje doterajšie návyky a hospodárenie.
Začať si odkladať na horšie časy môžeme hneď, ako sa naša aktuálna finančná situácia zlepší. Každé povolanie je zasiahnuté krízou v inom rozsahu, pričom uvoľňovanie opatrení, vrátane otvorenia škôl a škôlok, môže byť významným momentom pre začínajúci návrat do normálu, resp. do pracovného kolobehu či vznik nových príležitostí, a teda aj postupným zlepšovaním finančnej situácie domácností.
„Lepšie hospodáriť môžeme začať tak, že si spravíme prehľad vo svojich príjmoch a výdavkoch, vďaka čomu budeme vedieť, koľko míňame a koľko môžeme ušetriť. Zredukujme alebo zefektívnime tie výdavky, kde na to nájdeme priestor, a plaťme faktúry načas, aby sme sa vyhli zbytočným pokutám. Dlhy môžeme refinancovať a všetky ďalšie náklady plánujme. Sumu, ktorú si budeme odkladať do rezervy, je dôležité si poslať na sporenie hneď, ako nám príde výplata. Ideálne formou trvalého príkazu. Tým zabezpečíme aj pravidelnosť, ktorá je ďalším dôležitým momentom správneho prístupu k tvorbe finančných rezerv,“ uvádza Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank. Odkladať si peniaze na horšie časy pritom môžeme začať aj v malých sumách.
Počas koronakrízy sa však niektoré rodiny dostali do takej situácie, keď sú nútené riešiť zásadnejšie finančné, materiálne alebo iné problémy. Pokiaľ má človek napríklad komplikácie so splácaním úveru, je dobré proaktívne komunikovať s bankou a nastaviť si nový splátkový kalendár, resp. využiť odklad splátok. K prípadnému ďalšiemu zadlžovaniu je vhodné podľa Gálikovej pristupovať veľmi opatrne a nevytvárať ďalšie dlhy, ktoré by nás dostali do dlhovej špirály. Zbystriť pozornosť by sme mali aj pri rôznych na prvý pohľad „lákavých“ ponukách od predajcov na nebankovom trhu.
Ako reakcia na pandémiu koronavírusu a jej vplyvy zároveň vzniklo niekoľko projektov, ktoré organizujú zbierky potravín, oblečenia a poskytujú aj iné formy pomoci, ako napríklad psychologické a sociálne poradenstvo. Práve tieto môžu byť veľmi užitočné.
„O túto pomoc je potrebné požiadať, ak si to situácia vyžaduje. Aj z takejto skúsenosti sa po skončení krízy môžeme poučiť a zmeniť nastavenia a stereotypy, ktoré pre nás neboli prospešné. Môžeme sa na krízu pozerať aj tak, že nás priviedla k reorganizácii starých štruktúr osobnosti. Ide o tzv. posttraumatický rast, čo znamená, že človek pocíti potrebu zmeny a je k nej mimoriadne otvorený. V takýchto prípadoch môžeme hovoriť o úspešnom zvládnutí krízy,“ uzatvára Júlia Luptáková.
