Pred 120 rokmi sa narodil slávny pretekár. Trojnásobný európsky víťaz Veľkej ceny a trojnásobný európsky víťaz pretekov do vrchu s vozidlom Mercedes-Benz v 30. rokoch 20. storočia. Jeho svetový rekord na verejnej cestnej komunikácii 432,69 km/h z roku 1938 nebol prekonaný 79 rokov. Pred 90 rokmi s vozidlom Mercedes-Benz SSKL ako prvý pretekár, ktorý nemal taliansky pôvod, vyhral preteky Mille Miglia
Veľkí pretekári svojimi športovými úspechmi dominujú každej epoche. Príkladom je Rudolf Caracciola: jazdec na vozidle z dielne Mercedes-Benz sa v 30. rokoch 20. storočia stal hviezdou epochy strieborných šípov. V rokoch 1935, 1937 a 1938 sa stal európskym víťazom Veľkej ceny. Na úrovni športovej prestíže možno tento titul porovnať s majstrovstvami sveta Formuly 1, ktoré sa konajú od roku 1950. Rudolf Caracciola sa narodil pred 120 rokmi 30. januára 1901 v meste Remagen. Tento športovec zomrel 28. septembra 1959 v meste Kassel vo veku len 58 rokov a počas svojho života dosiahol množstvo úspechov, no postrehlo ho aj niekoľko tragédií.
Ži svoj sen: keď sa Lewis Hamilton 15. novembra 2020 po svojom víťazstve vo Veľkej cene Turecka stal sedemnásobným majstrom sveta, v prvom rozhovore po prejazde cieľovou čiarou povedal: „Zažívaj nemožné, ži svoj sen a nikdy sa nevzdávaj!“ Rudolf Caracciola vo svojej biografii Môj svet z roku 1958 zvolil celkom podobné slová: „Verím, že každý človek dokáže všetko, čo si želá. Ja som sa chcel stať pretekárom od štrnásteho roku života.“
Majster vo všetkých triedach: dnes sú piloti Veľkej ceny špecialisti, ktorí sa v plnej miere sústreďujú na preteky Formuly 1. Do 70. rokov 20. storočia to však bolo iné. Formula 1, Formula 2, preteky športových vozidiel a cestných osobných automobilov, preteky do vrchu a dokonca aj preteky rely zapĺňali kalendár hviezd za volantom. Aj Rudolf Caracciola, ktorého kariéra trvala hneď niekoľko epoch automobilov a pretekárskych vozidiel, je dôkazom ohromného rozsahu jazdeckých zručností. Svojimi úspechmi v 20. rokoch 20. storočia vzbudil pozornosť vtedajšej spoločnosti Daimler-Benz AG. Stal sa jazdcom vozidiel z dielne tejto značky a získal vozidlá slávnej Triedy S. Napríklad v roku 1929 na ostrove Man s vozidlom Mercedes-Benz typu SS vyhral pohár International Tourist Trophy na trase dlhej takmer 660 kilometrov. V pretekoch do vrchu si trikrát po sebe zaistil titul európskeho víťaza pretekov do vrchu: v rokoch 1930 a 1931 s vozidlom Mercedes-Benz (SSK a SSKL) a v roku 1932 s vozidlom Alfa Romeo (Monoposto 2,6 l). S vozidlom typu SSKL v roku 1931 ako prvý zahraničný pretekár zvíťazil v pretekoch Mille Miglia. Nasledovalo množstvo úspechov vo Veľkej cene s veľmi výkonnými pretekárskymi vozidlami z dielne Mercedes-Benz a Alfa Romeo. Dokázal však jazdiť aj oveľa rýchlejšie: 28. januára 1938 bola rekordnému vozidlu Mercedes-Benz, za ktorého volantom sedel Caracciola, na diaľnici medzi Frankfurtom a Heidelbergom na letmom kilometri nameraná rýchlosť 432,69 km/h. Až o 79 rokov tento absolútny rýchlostný rekord na verejnej cestnej komunikácii 4. novembra 2017 prekonalo vozidlo Koenigsegg Agera RS na rýchlostnej ceste v Nevade v USA.
Majster pretekov za dažďa: 11. júla 1926 pripravila práve založená spoločnosť Daimler-Benz AG pre Caracciola pretekárske vozidlo Mercedes s 8-valcovým motorom s objemom 2 litre a kompresorom pre prvú Veľkú cenu Nemecka, ktorá sa konala na berlínskej pretekárskej dráhe Avus. Tento pretekár pred očami 230 000 divákov vyštartoval ako posledný z 38 účastníkov. Počas pretekov začalo veľmi intenzívne pršať. Caracciola sa však dostal na čelo pretekov a získal si povesť majstra pretekov za dažďa. Bol to prelom, po ktorom sa z neho stal veľký pretekár.
Strieborné šípy: Mercedes-Benz W 25 z roku 1934 bolo úplne prvým strieborným šípom, ktorý bol skonštruovaný podľa 750-kilogramového hmotnostného vzorca. Najprv dosahoval výkon 260 kW (354 k), neskôr až 363 kW (494 k). Jeho maximálna rýchlosť 300 km/h už vtedy dosahovala rýchlostný rozsah vozidla Mercedes-AMG F1 W11 EQ Performance z roku 2020. Vozidlo typu W 25 predstavuje technický vrchol vtedajšej doby. Napríklad ešte v 50. rokoch 20. storočia bolo úplne normálne, že jazdci neboli pripútaní a nepoužívali prilbu. A to bez ohľadu na skutočnosť, že na jazdca napríklad pôsobili vysoké sily riadenia a brzdné sily a k dispozícii nebola žiadna elektronika ani rádiové spojenie s boxom, ktoré by jazdcovi pomáhalo.
Vedúce postavenie: počas prvej sezóny bolo vozidlo typu W 25 veľmi úspešné – okrem iného získalo dve víťazstvá v pretekoch Grandes Épreuves. Rok 1935 sa potom niesol v znamení pretekára Caracciolu a zdokonaleného vozidla typu W 25, keď táto dvojica s absolútnou prevahou dosiahla európske víťazstvo vo Veľkej cene. V roku 1937 značka predstavila nový model W 125 a sezóne Veľkej ceny znovu dominoval Caracciola. V roku 1938 nadobudol platnosť ďalší vzorec pre pretekárske vozidlá. Značka Mercedes-Benz použila vozidlo typu W 154. Na konci roka Caracciola znovu získal titul majstra Európy. Tímový kolega Manfred von Brauchitsch si na štýl jazdenia tohto šampióna spomína takto: „Rudolf je možno najväčším pretekárom, pretože dokázal jazdiť ako na koľajniciach. Bol to nefalšovaný, uvedomelý jazdec s chladnou hlavou, ktorý stál nohami na zemi.“
Nehoda s následkami: vráťme sa do obdobia celosvetovej hospodárskej krízy okolo roku 1930. Veľkí výrobcovia opúšťajú motoristický šport. Rudolf Caracciola preto s priateľom a pretekárskym kolegom Louisom Chironom v roku 1933 zakladá súkromný pretekársky tím Scuderia CC, aby mohol pokračovať v jazdení. Počas tréningovej jazdy pred Veľkou cenou Monaka 23.apríla 1933 sa jeho Alfa Romeo skrížilo a narazilo do kamenného schodu. Bedrá pretekára Caracciolu sa rozdrvili. Caracciola strávil veľa mesiacov v nemocnici, jeho pravá noha ostala navždy o päť centimetrov kratšia ako ľavá noha. Pretekár trpel neustálymi bolesťami. Alfred Neubauer, dlhoročný pretekár Mercedes-Benz, o niekoľko rokov neskôr povedal: „V Caracciolovi je čosi hrdinské a nadľudské, keď svoje najúspešnejšie roky 1934 až 1939 dokázal prežiť s týmto telesným defektom.“
Rival: v rámci tímu prišla v roku 1939 pre Caracciolu rovnocenná konkurencia. Vtedajší pretekársky mechanik Hermann Lang bol nielen rýchly, ale aspoň v očiach Caracciola mal výraznú výhodu, pokiaľ išlo o techniku a taktiku. Caracciola sa vo svojom dlhom liste sťažoval predstavenstvu na toto znevýhodnenie a požadoval, aby mohol bojovať „rovnakými zbraňami ako jeho tímový kolega“. Nikdy však nenaplnil svoju hrozbu odchodu z tímu. Dňa 23. júla 1939, teda len niekoľko týždňov pred vypuknutím druhej svetovej vojny, znovu zvíťazil Caracciola. Stal sa víťazom Veľkej ceny Nemecka a bolo to jeho šieste víťazstvo po rokoch 1926, 1928, 1931, 1932 a 1937.
Súkromný život: ešte na začiatku svojej kariéry sa Caracciola v roku 1926 oženil so svojou berlínskou priateľkou Charlottou, známou ako Charly. Vo svojej biografii napísal: „Spoločný život s Charly […] som podriadil prísnym zákonom môjho povolania. Pomáhala mi pri tréningoch, kontrolovala moje časy aj časy mojich súperov a starala sa o potrebné uvoľnenie po náročných mesiacoch pretekárskej sezóny.“ V zime na prelome rokov 1933 a 1934 presvedčil svoju ženu, ktorá bola vášnivou lyžiarkou, aby sa zúčastnila lyžiarskeho výletu. Charly Caracciola sa už nevrátila – stala sa obeťou lavíny. Tichý a zdržanlivý pretekár sa uzavrel. Staral sa o neho Louis Chiron spolu s partnerkou Alicou Hoffmann-Trobeck. Alica a Caracciola si k sebe našli cestu a zosobášili sa 19. júna 1937. Svetaskúsená a samostatná žena neskôr uviedla, že sa pri Rudim cítila uvoľnená, čo jej pri šarmantnom Chironovi s monackým pôvodom chýbalo.
Povojnové roky: šesť rokov počas druhej svetovej vojny strávil Rudolf Caracciola väčšinou vo svojej vile v Lugano-Ruvigliana, vysoko nad Luganským jazerom. Značka Mercedes-Benz nedokázala naplniť už dohodnutú pretekársku zmluvu. Caracciola však ako „odvolateľnú pomoc“ dostal plat vo výške platu bývalých riaditeľov. Nemal však veľa aktivít. Dokázal pracovať v záhrade a jazdiť na bicykli, prechádzky mu však jeho noha nedovoľovala. Značka Mercedes-Benz pokračovala v pretekoch až v roku 1952. So sedanom typu 220 (W 187) prispela k tomu, že tímová cena v rely Monte Carlo putovala do Stuttgartu. Tím, ktorý tvoril Rudolf Caracciola a Paul Kurrle, s novým pretekárskym vozidlom 300 SL (W 194) dosiahol štvrté miesto v pretekoch Mille Miglia začiatkom mája roku 1952.
Posledné preteky: 30 rokov od svojich prvých pretekov v roku 1922 na berlínskej dráhe Avus a 28 rokov od svojho prvého víťazstva so značkou Mercedes-Benz odštartoval Rudolf Caracciola svoje posledné preteky 18. mája 1952 na Veľkej cene Bernu. Na okruhu Bremgarten sa počas trinásteho kola zablokovalo ľavé zadné koleso vozidla 300 SL, ktoré sa vymklo spod kontroly a čelne narazilo do stromu. Caracciola si vážne zranil dovtedy ešte nezahojenú ľavú nohu a zlomil si aj jabĺčko v kolene. Nasledovali ďalšie dlhé mesiace na klinike. Caracciola medzičasom dosiahol vek 51 rokov a bolo mu jasné, že už nikdy nebude jazdiť v automobilových pretekoch.
Odchod: po skončení kariéry ostal Rudolf Caracciola úzko spätý so „svojou“ značkou Mercedes-Benz. Ako veľmi vážený predstaviteľ sa zúčastnil mnohých podujatí. No v septembri 1959 bol hospitalizovaný v nemocnici. Lekári mu diagnostikovali silný zápal pečene. Rudolf Caracciola zomrel 28. septembra 1959 v meste Kassel po niekoľkých dňoch v kóme. Vedúci pretekov Alfred Neubauer o ňom povedal: „Bol stelesnením mimoriadnej spoľahlivosti, koncentrácie, fyzickej vytrvalosti a inteligencie. […] Myslím si, že Fangio je po Caracciolovi druhý jazdec, ktorý dosiahol absolútny vrchol. […] Pokiaľ ide o počet víťazstiev vo Veľkej cene, vytrvalostných pretekoch, pretekoch do vrchu a rekordy, Caracciola stojí na vrchole sám.“ Ešte necelých desať rokov po odchode tohto veľkého pretekára Alica Caracciola 14. júla 1969 napísala svojmu dlhoročnému listovému priateľovi: „Na Rudiho sa ešte dlho nezabudne – je to strieborný pruh na pretekárskom nebi.“
